co s tym??????
, Autor: Registrovaný používateľ
Prajem krasny den!!!zhruba dva a pol roka som bola plne k dispozicii mojmu pomaly trojrocnemu syncekovi, mali sme svoj rezim dna, pohodicku, zial boli sme len dvojka, nakolko manzel xhodin v praci a vlatne vsetci najblizsi, maximalne som sa spriatelila s kamoskou, ktora ma o styri mesiace starsieho, ale on ma 10rocneho surodenca, tak sa mi zda zbehlejsi,,,,,
Moj je zatial prvy, jedinacik, ak pan boh da, tak v januari bude mat surodenca, ale tiez nemozem dovtedy otravovat kamosku, aby mal moj syncek kamarata, niekedy sa sama citim jak otrava, ale vidim na nom, ze zo stretnuti s nimi ma radost.....kamoska to az tak nepreziva, lebo oni jej deti maju jeden druheho,.....
no asi tak posledne dva mesiace nam pohodicka skoncila, pomaham manzelovi v praci a do septembra, kym nezacne skolka, maleho "pohadzujem" raz k jeho prababke, inokedy k mojej mamke, alebo je so mnou..a mna TRAPI jeho spravanie, ked ho odprevadzam, tak sa doslova musim vyparit, aby ma nezbadal, nema problem byt bezo mna, len to odnasanie,alebo ked pridem, tak je najprv urazeny, s potom na mne visi az tak, ze je so mnou aj na zachode.....v tu chvilu, co sa objavim, uz k nikomu nejde, nikomu nic neda, nepozicia, nepocuva, dokonca, take normalne reakcie, ze sa ma pozdravit, alebo jeho niekto zdravi, tak dvihne ruku, alebo sa neodzravi, som z neho hotova, lebo si myslim, ze taketo spravanie neprameni len z posledných dni a zmien, o prezivame, lebo takyto bol aj predtym, preto NETUSIM, kde to nabral, je skupy ako "zid", ale od druhych by vzal aj neviem, co......ucim ho, vysvetlujem, take finty, taketo debaty, ale mam pocit, ze by mal byt "iny", spontannejsi, odvaznejsi pri beznych stretnutiach aj s cudzimi ludmi...viem, ze je to o povahe, sympatiach k inym ludom, ale zaraza ma jeho spravanie pri beznyh situaciach, neviem, preco je taky.......
Co vy nato????