co s tym??????

Nuž, podľa vašich slov by som povedala, že je to normálne dieťa, ktoré ešte stále veľmi výrazne potrebuje svoju matku, čo je v jeho veku primerané. Ste stále stredom jeho vesmíru a ste stále pre neho tou najdôležitejšou bytosťou na svete. A tak to má aj byť, viac - menej. Samozrejme, že medzi deťmi sú rozdiely, niektoré sú k matke pripútané o niečo menej alebo kratšie, iné zase o niečo viac alebo dlhšie. Mnohé matky sa musia zakrádať alebo "vypariť", keď chcú svoje dieťa nechať u starých rodičov alebo iných opatrovateľov, väčšina matiek má výčitky svedomia, že robia niečo zlé, často sa matky samy vracajú, aby dieťa ešte videli (a tým odlučovanie hlavne komplikujú), atď.
Tiež nie je nič výnimočné, že dieťa vo veku troch rokov nepozdraví "na povel", často sa nerado delí, často ani nevie, prečo by sa s niekým deliť malo, hoci mu to vysvetľujeme a vedieme ho k podobným hodnotám. V tomto veku dieťa ešte nemá šancu chápať takéto abstraktné hodnoty, nemá šancu sa podľa nich ani riadiť. Ak sa správa "skromne" alebo "altruisticky" či podobne, je to zvyčajne "len" napodobňovanie, nie vnútorné presvedčenie či postoj. A ešte veľa rokov sa budú hodnoty a svedomie a charakter v dieťati budovať a vytvárať. A ešte veľa rokov ho bude upevňovať a posilňovať vo vzťahoch a s ľuďmi, ktorí mu budú nablízku.
Ak vás ale hnevá jeho doterajšie správanie alebo jeho prejavy, skúste sa zamyslieť, čo je na tom také "zlé", že vaše dieťa je takéto (a v podstate má na to ešte "vývinový nárok")? Čo sa s vami deje, keď ste medzi ľuďmi a vaše dieťa si "bez hanby" vezme čokoľvek a koľkokoľvek, ak si myslí, že to chce? Čo si myslíte, že si o vás iní myslia, ak sa vaše dieťa nepodelí? A dalo by sa v podobnom duchu pokračovať. Verte, že oveľa viac dosiahnete, ak ho k hodnotám a istým vlastnostiam budete jemne viesť, ak mu ich budete ponúkať a nebudete vyžadovať, aby ich bezodkladne napĺňalo a ono sa vám odvďačí. Zrejme nie dnes, no raz to určite príde.