Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
nas syncek ma 2roky a 9mesiacov a zda sa nam ze na svoj vek nerozprava tak ako by mal je to nase prve dieta tak neviem my mu rozumieme skoro vsetko ale ostatnym musime tlmocit zijeme v nemecku pol roka v septembri nastupuje do skolky a tam zase sa bude musiet ucit nemecky ale doma sa snim rozpravame po slovensky nebude to nanho prilis vela?
To zistite, až keď bude v škôlke. Kontakt s jazykom a s rovesníkmi mu veľmi pravdepodobne uľahčí osvojovanie si nemčiny a potom uvidíte, či bude zvládať oba jazyky alebo budete musieť aspoň na nejaký čas jeden uprednostniť.
Inak, máloktoré menej ako trojročné dieťa rozpráva čisto a zrozumiteľne. Často mu v tomto veku najlepšie rozumejú rodičia a ostatní málo alebo vôbec.
Dobrý deň. Neviem si rady so synom. Som z jeho správania zúfalá. Má 16 rokov. Po skončení deviatej triedy sa prihlásil na strednú školu mimo bydliska, musel bývať na internáte. V škole od začiatku si na neho "sadla" učiteľka matematiky. Až tak, že na neho skoro na každej hodine vykrikovala, že čo tam chce, že tam nepatrí, že ho tam nechce vidieť, že čo iné on chce dostať ako päťku atd. atd. Správala sa vulgárne aj k iným. Doma mi o tom rozprával, ale nechcel aby som do toho zasiahla, mal strach, že to bude ešte horšie. Došlo k tomu, že sa syn posťažoval na internáte vychovávateľovi a ten začala vybavovať v škole, učiteľka bola upozornená na svoje správanie. Môj syn pred polročnou písomkou si sadol so spolužiakom, prebrali si učivo, napísal polročnú písomku na 3, napriek tomu na polroka prepadol. V druhom polroku som mu našla doučovateľa matematiky, odmietol k nemu chodiť, vraj on neprepadne. Prepadol. Napriek tomu, že bol na školskej matematickej súťaži, kde z 20 skončil ôsmy.Opravné skúšky robiť nechce, vraj ho táto škola (elektrotechnická) aj tak nebaví. Vybavila som mu prestup na inú školu, kde musí samozrejme začať od prvého ročníka, ale už aspoň sa bude učiť to, čo ho baví. Táto nová škola však nemá internát, tak sme sa dohodli s dcérou, ktorá pracuje v tom istom meste kde je jeho škola, že si zoberú spolu podnájom a budú bývať spolu. Našli sme jeden byt od 1.7. Nasťahovali sa tam. Kedže si chcel nájsť brigádu na leto, súhlasila som, že môže cez týždeň bývať tam a domou bude chodiť na víkendy. Do dnešného dňa brigádu nenašiel.Viem, že si nájsť prácu nie je ľahké, ale on ani nehľadal. celé dni sa fláka s kamarátmi (jeden má 21 rokov, má auto, vraj to chodí opravovať - to je jeho hobby. Keď mu poviem, aby bol doma do pol deviatej, tak sa stále nájde výhovorka, prečo nemohol byť. Zmeškal autobus, pokazilo sa kamarátovi auto a musel mu s tým pomôcť atd. atd. Snažím sa mu vyjsť v ústrety. Nedávno sme sa presťahovali na iné miesto, nemá tu ešte kamarátov, ja chápem, že sa cíti lepšie v mieste školy, lebo tam má kopu kamarátov. Lenže on nedodrží ani jednu našu dohodu! Nerozpráva sa so mnou, len áno, nie, jasné, dobre a tak.... rozhovor so mnou začne len keď niečo potrebuje, alebo si uvedomí, že urobil niečo zle a ospravedlní sa. Bojím sa byť k nemu veľmi "tvrdá" lebo mám strach, že by urobil niečo zlé. Ale takto to ďalej nepôjde. Neviem, či ho mám zobrať domou na prázdniny, alebo ho prinútiť ísť na brigádu (čo myslím si nemá veľký význam, lebo keď nechce, aj tak tam chodiť nebude - alebo áno?) Už sme sa x krát rozprávali, sľuboval, jasné mami, samozrejme mami, dobre mami. Ale nič nerobí. Potom sa mi prizná, že on je veľmi lenivý ale sa snaží nebyť. Čo s ním mám robiť??? Prosím poradte mi. Ďakujem.
Je o dospievajúci mladý muž, potrebuje aj silné dobré mužské vzory. Má ich? Má otca, ktorý by s ním trávil aspoň nejaký čas, alebo strýka, bratranca, ktorí by ho vedeli držať na dobrej koľaji? Alebo aj kamaráta. Niekedy je dobré občas zavolať kamarátov detí k vám domov, spoznať ich trochu, dovoliť im opekať na záhrade alebo dať im najesť, keď prídu pre syna a podobne.
Ak sa vám nepozdáva, že je syn v meste, nedovoľte mu tam ostať, kým nemá sľubovanú brigádu... Ak nevie dodržiavať dohody, mal by pocítiť primerané dôsledky.
(A v jeho veku byť o pol deviatej doma, ešte k tomu cez prázdniny... to sa mi zdá trochu "kruté", aj keď možno len kvôli tomu, že nepoznám celú situáciu.)
Dobry den.
Mam 5 rocneho syna a mame problem s cca o 5 rokov starsim chlapcom. Stale chodi za mojim synom a sepka mu do ucha vulgarne slova, ze je nikto, ze ho nenavidi a ked sa bicykluje schvava sa a vyskoci nanho aby spadol. Snazime sa s nim kedtak z ihriska odist, ale chlapec chodi za nami, a v neposlednom rade sa moj syn citi byt trestany lebo musi odist z ihriska. Rozhovor s chlapcom nema cenu
Jednou z ciest je, že sa s daným chlapcom skamarátite. Keď ho zbadáte, zavoláte ho, pozvete ho, aby s vami strávil na ihrisku čas, spýtate sa ho, ako sa má, ako sa volá, či sa mu páčite, že za vami stále chodí, či niečo od vás potrebuje - pekne sa s ním porozprávate napríklad. Možno je to len chlapec, ktorý potrebuje trochu záujmu a z nejakého dôvodu si vybral práve vás, púta práve vašu pozornosť a je fajn, ak vás bude zaujímať väčší kus jeho príbehu, než len tie útoky na vašeho syna. Možno sám je obeťou útokov a nevie sa s tým inak popasovať, inak požiadať o pomoc, len takýmto absurdným spôsobom.
Dobrý večer prajem, volám sa Ivana mám 21 rokov a môj syn bude mať v júni 3 roky,syna vychovávam v podstate sama, jeho otec nás opustil pre inú známosť keď mal syn pol roka.bráva si ho v priemere tak 2 až 3 krát do týždňa.Vždy od neho príde taký iný, rozbláznený,rozpačitý.Trvá mi niekedy aj 2 dni kým ho dám ako tak do poriadku.neposlúcha ma, je nervózny, jeduje sa nervačí.Už som aj jeho otcovi dohovárala aby mu nepovolil všetko lebo potom je to s ním na nevydržanie.všimli si to aj moji rodičia, ale aj známy.-potrebovala by som poradiť aj v tomto probléme.ale viac ma trápi, že sa bez neho nemôžem ísť ani na wc, nezostane ani v izbe sám, a dokonca keď idem len za dvere tak hneď plače že aj on chce ísť so mnou.Nepamätám si že by sa u mňa doma niečoho tak zľakol.Aj keď sme na detskom ihrisku vždy ma pohľadom hľadá a keď ma nevie nájsť alebo ma nevidí tak sa rozplače.bojím sa že si nezvykne byť v škôlke a že sa odo mňa neodpúta.Chcela by som niekedy ísť von s partiou bez toho aby som zažívala tie stavy aké máva môj syn.Poradíte mi prosím? už neviem čo mám robiť.ďakujem pekne
Pripútanosť dieťaťa na matku je normálna, prirodzená a žiadúca. Niekedy deti, ktoré navyše zažili stratu jedného z rodičov, ako je to vo vašom prípade (žili ste spolu všetci traja a zrazu otec nežije s vami), sa pripútajú ešte silnejšie na toho rodiča, ktorý im zostal. No to neznamená, že to tak ostane navždy. Väčšina detí sa nechce od mamy odpútať, nechcú ju pustiť, plačú, keď ju nevidia, potrebujú ju vždy aspoň vidieť.
Ak vaše dieťa vie ostať aspoň hodinku dve bez vás napr. u starej mamy, sem tam ho tam nechajte a choďte trochu do spoločnosti alebo vybaviť si, čo potrebujete.
dobrý den pani psychologička môj syn má 6r.pre bar čo začne plakat napr.ked sa mu niečo nedarý čo mám robyt prosím poradte mi!príjemný den vám prajem.
Chápem, že vás to môže otravovať alebo znepokojovať, no je to prirodzený prejav dieťaťa, keď je frustrované, vníma nejakú prekážku, ktorú sa mu nedarí prekonať. Potrebuje vtedy len trochu pochopenia, podpory, povzbudenia (teda zvyčajne to stačí, aby sa po chvíli upokojilo a pokeačovalo ďalej, skúčalo, či to pôjde, prípadne prešlo na inú činnosť či aktivitu).
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o Váš názor a radu. Moj syn má 22 mesiacov, rozpráva len tata, baba, tam , teda. Sám sa stále nevie zahrať, stále vyžaduje prítomnosť aj niekoho iného. Taktiež stále vymýšla-ako niekde vylezá, skáče, stále s niečím trieska, búcha, taktiež aj pri papní mliečka nevie v klude ležať-frčká,kopká nohami. Za celý deň, nie je snáď ani 5 minút v kľude. Často trieska, búcha, hádže s hračkam bez ohľadu na to, či niekoho poraní alebo nie /iné detičky/. Snažím sa mu vysvetlovať aj v kľude aj s krikom, že sa nesmie s tým hádzať, alebo iné deti búchať a on i napriek tomu to urobí aj tri krát. Chcem sa spýtať, či je takéto chovanie normálne vzhľadom na vek a prejde to, alebo ho treba usmerňovať nejakým iným smerom, či s ním ísť k nejakému lekárovi. Ďakujem za radu.Adriana
Deti v tomto veku zvyčajne oveľa slabšie reagujú na slovné upozornenia, príkazy, zákazy, vysvetľovanie. Viac sa naučia z našich činov - ak dieťa udiera iné dieťa hračkou a nezareaguje na nono alebo nesmieš to robiť, treba mu hračku zobrať, prípadne ho zobrať na ruky a odniesť kúsok ďalej od toho dieťaťa, na ktoré takto "útočí".
Deti sa len postupne učia, čo sa smie a čo nie, potrebujú na to často mnohé situácie, aby si to vštepili a vedeli sa podľa toho potom aj správať.
Zvýšená pohyblivosť je tiež zvyčajne bežná u malých detí, potrebujú veľa pohybu a sú ako živé striebro. No pri dostatku pohybu a postupným dozrievaním sa zvyčajne táto potreba neustáleho pohybu zmierni, prípadne deti začnú aktívne športovať a tým usmernia túto potrebu do prijateľných mantinelov.
