Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry deň. Mam 6 mesačnu dcérku, ktorá už asi od 3 mesiaca sa začala bať tmy. Nie doma, doma jej to vôbec nevadi, aj takto je zvyknutá od malička, že v noci ma tmu(nespi pri zapnutej lampe) Ale katastrofu mame vonku v kočiari alebo v aute, stači ak sa začina už stmievať a spusti nam silný plač, vtedy sa nechce ničim utišiť.V čom si myslite, že je problem. Vyrastie z toho, alebo ako by som jej s tym mohla pomôcť?Ďakujem za odpoveď
Najdôležitejšie je rešpektovať to a ak musíte byť vonku, keď sa stmieva alebo je tma, vytvorte jej čo najviac pocit bezpečia - hovorte s ňou, držte ju za ruku alebo v náručí, hladkajte ju a podobne. Je veľmi pravdepodobné, že sa takýmto prístupom jej strach aspoň zmierni a keďže je ešte maličká, zrejme sa tento strach bude meniť aj vekom a jej ďalšími životnými skúsenosťami.
moj sin sa narodil ako 4,5 kgvé dieta a narodila som ho len pomocou vákumu.vtedi sme do prvého roku chodili na nefrologiu lebo jeho mozog nedostal vzduch pri porode vtedi bolo vsetko vporiadku ale povedali ze neskor mozu sa vyskitnut problémy kvoli vakumu.teraz ma syn 10 rokov je stvrtákom je strasne mudri hlavne na matiku ale niekedy ako by bol hyperaktyvny stale rozpráva,stále musi bit v pohybe.a vela krat sa nevie vyjadrovat,nevie vysvetlovat,a vzdy na vsetko zabudne a stale fantaziruje.ja neviem ci su to problémy ale ako pozerám jeho spoluziakov ako by boli vyspelejsi.a este od coho moze byt ze sa boji v tme?neboji sa v tme spat ale napriklad ist do kuchine alebo na záchod.dakujem pekne
Ak má dieťa pri pôrode a krátko po narodení nedostatok kyslíka, môže sa to prejaviť na jeho vývine. Prejavy môžu byť rôzne - neposednosť, nepozornosť, neschopnosť zapamätať si určité veci, niekedy netrpezlivosť atď. Nepíšete ale, že by mal s tým problémy v škole alebo že by ste s ním mali problémy vy, takže to zrejme nie je až také výrazné. Navyše časom sa tieto prejavy trochu zmiernia, prípadne ich bude váš syn vedieť lepšie nahradiť inými svojimi schopnosťami, hlavne keď je šikovný. Ak ale máte dojem, že je to problém, obráťte sa na centrum pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie vo vašom okresnom meste.
Strach z tmy je prejavom úzkosti. Aj to môžete riešiť so psychológom v centre.
Dobry den,prosim Vas o radu, nazor. Mam 10 a pol mesacnu zdravu, temperamentnu dcerku (1.dietatko) . Do obdobia, kym som neotehotnela, som byvala sama 9 rokov (z toho 2 roky v Nemecku, dokonca v byte na prizemi), a nikdy som v noci nemala strach z tmy. Odkedy som porodila,a zijeme spolu s dcerkou a mojim partnerom v spolocnom byte, (otecko je casto a pravidelne sluzobne mimo SK, takze vtedy ani nespava doma), ja tie noci neviem spavat,mam obrovsky strach z tmy,zvukov,bojim sa vyjst aj na WC ked sa v noci prebudim. Nemôze sa tento môj strach preniest aj na moju dcerku v buducnosti, nemôze ju ovplyvnit? to by som si velmi vycitala, neviem vsak, ako si mam pomôct, ako tento strach prekonat? ani neviem, z coho môze pramenit??? prislo to "zrazu" po pôrode (dcerka spinka s namiv spalni,ale vo svojej postielke). Ak je môj partner doma, nic sa nedeje, ziaden strach necitim, aj ked idem v noci v tme po byte pre vodu, ci na WC... Este chcem uviest, ze byvame v slusnom a bezpecnom panelaku, v centre mesta. Vopred velmi vdacne dakujem za Vasu odpoved.
Je prinajmenšom zaujímavé, že ak je váš partner doma, váš strach je preč. Keď je partner preč, doma je strach.
Možno je ten strach len jednoduchým prejavom toho, že ste matkou a potrebujete mať pri sebe niekoho, kto sa o vás a o dieťa v prípade nebezpečenstva postará, ochráni vás, dohliadne na vaše bezpečie, kto bude riešiť vzniknuté situácie, kým vy sa budete môcť postarať o dieťa.
V každom prípade by ste mohli vyhľadať psychológa, s ktorým by ste mohli pracovať na vašom strachu a odhaliť o ňom viac, naučiť sa s ním zaobchádzať a podobne.
dobry vecer, chcem sa spytat na 4,5 rocnu dceru, posledny asi pol rok sa boji tmy a duchov. neviem z nej dostat, ci jej to niekto povedal, ci to ma zo skolky, ked som sa jej pytala, ze co je to vlastne duch, tak mi opisala nieco z rozpravky, ale na druhej strane verim v to, ze niektori ludia duchov vidia a komunikuju s nimi, ale nikdy som to dcere nerozpravala, nezdalo sa mi to vhodne, nechcem ju ja "strasit". ked je tma a chce ist na wc, musime jej ist zapalit svetko, este nie vsade dociahne, ked ju posielame, ze to zvladne sama, tak sa rozplace, niekedy mam pocit, ze by sa radsej pocikala. alebo ked ma ist do miestnosti kde je tma, tak nam hovori, ze tam niekto je. ked jej poviem, ze urcite tam nikto nie je, ved mame zamknute a nikto nemoze prist, povie, ze moze cez okno, tak jej poviem, ze aj okna mame zavrete. samozrejme, ze mladsia dcera (2,5roka)to opakuje. a navyse si vymysla, ze k nam pride vlk, darmo jej vysvetlujem, ze vlk sa ludi boji, ze zije v lese atd. neviem posudit, ci je to fantazia alebo nieco ine. dakujem za odpoved.
Detské úzkosti a strachy sa v tomto veku môžu ou dieťaťa objaviť a sú súčasťou jeho vývinu. Ak sa dieťa dá "nahovoriť" na to, aby skúsilo situáciu zvládnuť samo, je to fajn a je dobré to skúšať. Niekedy to ale úzkosť a strach dieťaťa zvýši natoľko, že ho nevie ovládnuť, nevie sa s ním vysporiadať a urobiťsamo niečo, čo by mu pomohlo. Vtedy je zvyčajne dôležité, aby deti dostali od rodičov podporu v tom zmysle, že im rodičia dajú "recept", ako strach prekonať alebo ovládnuť - vezmi si plyšáka, choď tam aj so sestrou, s bratom, zasvietim ti a ty choď, vezmi si bubon a bubnuj, lebo strašidlá sa bubnovania boja atď. Niekedy je ale strach momentálne veľký a dieťa naozaj potrebuje sprievod. Takéto "výpravy so sprievodom" rodiča dieťa často povzbudia a môže sa presvedčiť, že je tam všetko v poriadku. Môže ale trvať aj tak dlhší čas, kým sa dieťa naozaj odváži urobiť danú vec samo.
Rozhodne netreba deti "posmeľovať" posmechom alebo im dávať najavo, že nie sú v poriadku, keď sa boja. Zvyčajne nepomáha ani to, keď im vyhovárame ich dôvody, pre ktoré odmietajú ísť do tmy a podobne.
Niekedy pomáha, ak sa deti samy hrajú na strašidlá, vlky alebo bytosti, ktorých sa boja. No i tu treba sledovať reakcie dieťaťa a ak sa objaví strach, treba tomu prispôsobiť hru alebo prestať.
