Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry deň.. mám 1,5 ročnu dcerku.. všetko je v poriadku, zaspava sama, kľudne spinka.. ale v priebehu 4 tyždnou sa niečo zmenilo.. nad ranom vždy okolo pol piatej pol šiestej sa postaví v postielke a začne plakať.. musim ju dať k sebe do postele kde pokojne zaspi.. čitala som že to môže spôsobovať nejaka psychicka porucha.. alebo niečo podobne..
Ďakujem Miriam
Možno je tou "psychickou poruchou" to, že je rozospatá a nechce byť sama a vy jej chýbate, pretože pri vás sa upokojí a zaspí.
Ak by sa však vyskytli iné vážne zmeny v jej prejavoch, prípadne by sa nedala utíšiť, dalo by sa uvažovať aj o nejakej poruche. Zatiaľ by som to vnímala len ako istú, zrejme prechodnú, zmenu.
Dobrý deň, moja dérka má dva roky (v apríli tohto roku) a v decembri sa začala sama odúčať od plienok. Od februára tohto roku bola vnútri úplne bez plienok a bez nehody, a od konca marca aj vonku a cez obedný spánok... Lenže teraz tento minulý týždeň sa dcérke začali diať nehody. od decembra chodila kakať vylučne na nočník alebo záchod, ale od štvrtka minulého týždňa sa jej už trikrát, že sa vykakala do gatiek a ani sa nepriznala... Naposledy dnes, v jej izbičke kde má aj nočníček. Namiesto aby si na neho sadla sa učupila do kúta a vykakala sa tam. Do odúčania som ju nenútila, plienky odložila sama, má ju len na noc.. Neviem, či som niekde spravila chybu, alebo je toto u detí normálne, viem len, že ma to trápi. Trestať ju nechcem, ale pravdu povediac, neviem ako sa mám zachovať....
Nepocikáva sa každý deň, sú dni, kedy zostáva suchá celý deň, sú dni, kedy sa len pokaká alebo dni, kedy je všetko ako predtým. Včera som s ňou bola v detskom klube a keď sme prišli, hneď som ju volala, či nechce cikať (aj keď predtým sa jej nebolo treba pýtať, išla sama, alebo ma volala so sebou). Odpoveď bola nie a ani nie minútu na to, sa pocikala. Povedala som jej, že sa hnevám a som veľmi smutná, keď nepovie, že chce cikať a pociká sa. Potom sa už zvyšok v detskom klube pýtala...
Ak sa jej stane nehoda, nebijem ju, ešte som ju doteraz nikdy ani symbolicky necapla, len jej jednoducho poviem, že ma veľmi mrzí, že sa pocikala, keď je šikovná a vie kedy jej treba cikať. že ma to mrzí, ale keď sa bude pocikávať, budeme jej musieť dať nazad plienočky...
Teraz neviem ako ďalej, dať jej plienku a počkať? Nedať a vydržať? Nedať a pocikanie nejako riešiť? Nedať a pocikanie neriešiť len prezliecť??
V jej živote sa neudiala nijaká zmena, aspoň o nej neviem, ktorá by to mohla spôsobiť. Prosím poraďte...
Je zaujímavé, že v detskom klube sa pýtala cikať, keď ste jej povedali, že sa vám nepáči, keď sa nepýta cikať, hoci to vie. To ma privádza k myšlienke, že jej pocikávanie a pokakávanie by mohlo byť jej spôsobom, ako vyjadruje svoje obdobie vzdoru. Neznamená to ale, že to je vedomý vzdor, že sa schválne pociká alebo pokaká.
Iná možnosť by bola, že sa z nejakej príčiny vrátila trošku späť vo svojom vývine, čo by ale malo byť dočasné. Niekedy sa stáva, že sa dieťa vráti na predchádzajúcu úroveň, že stratí už získaný návyk alebo schopnosť, alebo že sa tieto na prechodnú dobu oslabia.
V oboch prípadoch, či už sa jedná o prejavy vzdoru alebo krôčik späť, láskyplný postoj je základom. Môžete jej povedať, že sa vám nepáči, že sa nepýtala cikať, ale nemali by ste ju za to karhať alebo jej dávať najavo odmietanie jej ako takej. A keď sa jej podarí vypýtať sa, primerane ju pochváľte a povzbuďte, doprajte jej objatie, úsmev, pohladkanie.
