Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Mám 10-ročnú dcéru, ktorá akosi pravidelne zabúda kde čo položí, kde si čo nechala. Predpokladala som, že z toho vyrastie, ale je to stále rovnaké. Raz je to stratená kniha, inokedy okuliare, potom tepláky atď... Ak od nej žiadam, aby učiteľke v škole nahlásila stratu, po overení zistím, že nič také nespravila. Ak máte radu, ako zmierniť takúto roztržitosť, budem Vám naozaj vďačná.
Ako pravidelne? Raz za...? Nikto nie sme dokonalí a ak nemá iné ťažkosti, napríklad si celkom dobre značí, čo má na domácu úlohu, vie dosť presne, čo sa majú učiť na druhý deň, vie, kde býva :), nemalo by to byť nič vážne a možno len vy sa budete musieť naučiť zmierniť svoje predstavy a očakávania. A možno nemá dosť silnú motiváciu si to zapamätať.
Čo by pre ňu mohlo byť na tom správne, že je taká roztržitá? Možno si to nevie vypýtať priamo a jej podvedomie to rieši takýmto spôsobom.
Ak má aj nejaké iné ťažkosti, potom má možno oslabenú pamäť alebo pozornosť.
mam 9 rocneho syna (3.roč.) Uz od nastupu do skoly mal problemy s orientaciou, pripravit si pred hodinou spravne knihy, prezliect sa do uboru, a to z dovodu roztrzitosti. Rychlo sa zabavi niecim inym. Stava sa, ze pride zo skoly a nevie, ci dostal nejaku znamku, a ked tak aku. Alebo tvrdi, ze dostal napr.3, ale v ziackej nic nie je, ani ucitelka a ziadnej nevie. Nevie si zapamatat, ci na druhy den maju branne cvicenie, alebo nie. Nepamata si, co robili v skole, co maju za DU si nezapise. Doma napr. ho poslem sa obliect do pyzama a o pol hodinu pridem za nim a on je stale neprezleceny a sedi a pozera. To iste je, ked si ma robit ulohy. Jednu vetu pise aj 15 minut. Medzitym zabudne co pisal, alebo sa zacne s niecim hrat. Ked ho poslem prezliect si teplaky, prezlecie si tricko...Som z toho zronena. So starsim synom som nic take nezazila. Je to normalne?
Váš syn má zrejme poruchu pozornosti a možno aj krátkodobej pamäti. Nepíšete nič o tom, žeby ste boli niekedy na psychologickom vyšetrení. Ak ste neboli, vyhľadajte pedagogicko - psychologickú poradňu, kde by vášho syna mali vyšetriť psychologicky a prípadne aj špeciálno - pedagogicky a mali by mu "naordinovať" skupinovú alebo individuálnu prácu zameranú na zistené oslabenia či poruchy.
Dobrý deň.
Chcela by som Vás poprosiť o informáciu, ako sa dá zistiť, že dieťa už nepotrebuje poobedný spánok. Mám 27mesačnú dcérku. už asi 2 mesiace máme problémy s poobedňajším spánkom. predtým spávala takmer na minútu presne od pol jednej do pol štvrtej. V tom období pred tými dvoma mesiacmi nastal dáky zvrat, neviem čím spôsobený, že zo dňa na deň začla odmietať ísť spať, ešte som len spomenula, že za chvíľku pôjde spinkať a začal doslova cirkus, ktorý trval do hodiny (občas menej) , potom zvykla zaspať a spala tie 2 hodiny. Toto trvalo asi 3 týždne, potom zasa zo dňa na deň cirkusy prestali, avšak zaspávala aj hodinu-hodinu a pol tak, že sa hrala v postieľke, občas vybehla z postieľky po dáku hračku, cikať, kakať, piť a hlavne nevie zavrieť pusu a prestať rečniť.... Skúsila som jej posunúť čas zaspávania a ukladať ju až pred druhou, ale aj tak sa ukadala vyše hodiny. Keď už zaspí, tak spí tú hodinku a pol-dve hodiny. Mali sme pár dní, kedy som ju v rámci zachovania môjho psychického zdravia pustila po tej hodine z postele. Do večera vydržala, ale prejavom jej únavy je namiesto kľudu strašná aktivita (a to že je akčná aj bežne) a roztržitosť (pri ničom poobede nevydrží). Preto by ma zaujímalo, že koľko ju teda nechať zaspávať a celkovo či mám trvať na tom poobednom spánku, abo sa zmieriť s tým, že sme cez deň dospali.
Ďakujem Vám za Váš čas a odpoveď. lenka
Nuž, je to len a len vaše rozhodnutie. Je zrejmé, že poobedný spánok vaša dcérka až tak nepotrebuje, inak by zaľahla a spala alebo by sa upokojila a aspoň oddychovala. Skrátka by ste na nej videli, že potrebuje spať. Na druhej strane je ale možné, že potrebuje spať, ale nie až tak veľmi a snaží sa presadiť si svoje či testuje vaše hranice.
Niekedy je veľmi úľavné rozhodnúť sa pomocou koruny (hodiť si korunou), či dnes popoludní spíme alebo nie a dať si nejaký časový limit, dokedy ste ochotná ju uspávať.
