Vzdor

Dobry den...poradte mi prosim, lebo som zufala......mam 3 rocnu dceru a 3 tyzdnoveho synceka.....dcerka presla do obdobia vzoru, viem ze to prejde, ale myslim , ze ona to uz prehana.....na malinkeho je super, lubi ho, hladka ho, myslim, ze v tej oblasti nie su problemy, ani neziarli......snazim sa jej venovat, co najviac, aby sa necitila menejcenna a odstrcena, ale to nepomaha......manzel s nou travi tiez vacsinu casu.....funguju u nej slovicka, nechcem, nechaj ma, nebudem, a pod......snazim sa jej vysvetlit, ze sa to nema, a ze ma byt dobra, ale funguje to tak na 5 sekund....a ideme od znova....v skolke sa mi ucitelky zacali stazovat, ze ma svoju hlavu a ked si nieco zmysli, ....koniec, nepomozu si....a dokonca sa sama vyberie z triedy do satne, ze chce ist domov...uz som vyskusala vsetko, od dobreho slova, kamaradsky pristup, cez zvyseny hlas a dokonca aj po zadku sa jej uslo....nic nepadlo na urodnu podu...tak prosim vas ci by ste mi neporadili minimalne nejaky zazrak.....dakujem

Dobry den. Mame syna, ktory ma 2 roky a 3 mesiace. Uz viackrat sa stalo, ze zacal za nieco bezvyznamne mrncat, potom zacal plakat az to preslo do jedu az sa pogrcal. Ale pritom mu nikto nic nehovoril ani nezakazoval ani nic. Takyto "stav" mal za posledny tyzden 3x a celkovo asi 5x. Trva mu to cele asi pol hodinu. Nehadze sa o zem ani nic podobne, len place. Vobec neviem ako mam reagovat a preco to robi. Snazim sa ho utisit, ale nepomaha. Je to vzdor alebo co? A este sa prestal pytat na zachod. Pekne sa pytal a teraz ked ho nevystihnem, tak sa pocika a pride mi to povedat - vie, ze urobil chybu. Moze to byt tym, ze som tehotna a on sa citi ohrozeny? Alebo je len rozmaznany?

Dobry den p. doktorka,

moja dcerka ma 3r.8m, od septembra 2010 chodi do skolky, dalo by sa povedat ze bez problemov, malo to taky klasicky priebeh. Prve dva tyzdne bez problemov uplne, potom zacala rano plakavat, vodieva ju manzel, to trvalo tak tyzden a potom uz bez problemov. Aj po vianocnych sviatkoch ci kiahnach isla v klude do skolky. Vzdy som ju vyzdvihla usmiatu, ucitelky ju chvalia, ze je bezproblemove samostatne dievca. Je to nase prve dieta zatial jedine, mame obaja s manzelom velku rodinu, je od malinka velmi zvyknuta na spolocnost, nie je v nicom obzvlast nadana. Mozno iba v tom, ze je nesmierne vnimava, cisto a vela rozprava, je rada stredobodom pozornosti, asi 3 mesiace pretrvava "lakomost" hlavne o tom rozprava ze nikomu nic nepozicia a hracky su iba jej...ale ked je u nas niekto ci dieta ci dospely nakoniec ustupi a pozicia, ide snad iba o uputanie pozornosti takymto sposobom, neriesim to nijako specialne, iba jej vludne vysvetlim, ze take spravanie nie je pekne, precitam/vymyslim/poviem pribeh o detoch ktore sa nechceli podelit o hracky, veci....zda sa mi ze rada vypocuje ale zatial ziadny velky progres, je to dost jej oblubena tema ze nepozicia, ALE toto som popisala len na ilustraciu. Hlavny problem, ktory ma zacal cim dalej tym viac a viac trapit a tak trochu suvisi mozno aj s tym "egoistyckym pristupom" ak sa to vobec da tak nazvat je, ze zacala velmi zle vecer zaspavat a rano odmieta ist do skolky, uz po ceste zo skolky sa ma doslova 100x spyta ci zajtra ide do skolky a ci si pre nu pridem a ci si pre vsetky deti pride niekto, vecer sa toto cele stupnuje,bola zvyknuta zaspavat okolo 8,30 teraz zaspi okolo10,30 aj to splacom narekom a slzami a recami ako jej nikto nepomoze a ona sa nevie v skole "vyznat" toto mi povedala napriklad vcera, ze tam je vela deti a preto sa jej tam nepaci. Spociatku som sa vzdy snazila od toho odputat pozornost akoze to jemne bagatelizovat pred nou, ale pri tom som nenapadnymi otazkami sondovala preco??? alebo coho sa tak boji ODRAZU po 9 mesiacoch chodenia do skolky uz 14 dni prezivame zacyklene otazky typu ci ide, a ci si pre nu pridem do skolky??? Nikdy sa nestalo, ze by som po nu neprisla, mame vo zvyku ze 80% chodievam ja a 20% jedna druha tretia moja neter, alebo synovec su to studenti, prip. babka, tatino...., nikdy nebola na mna obzvlast viazana o skolke rozpravala viac ako ine deti, tesila sa na divadielka, kuzelnika, sportove dni...na vsetko. Odrazu BUM. Stale sa uistuje ci ju lubim, hovori mi ako ona lubi mna, no a do toho tie otazky na skolku. Nic som v mojom spravani nezmenila, nemali sme ziadnu vaznu udalost, s manzelom mame dobry stale rovnaky vztah. Cele to zacalo presne v den, ked som si pre nu prisla na MDD prvy krat do skolky skor, prvy krat tam nespinkala. Nijako to nekomentovala ani nic, ale je to presne od toho dna. To popoludnie nebolo nicim specialne, doma som ju dala spat a potom sme mali naplanovanu navstevu s detmi a pripravene rozne hry. Pre moju dcerku to nebol nicim vynimocny den, lebo sa takto bezne stretavame a mavame orientovane dni na deti, len v tento den sme tam isli skor a mala som volno z prace. Moze byt toto spustac jej spravania? Je to velmi stresujuce najma pre nu a nas oboch rodicov, z casti si niekedy myslim ze to na nas hra"vydiera" nas, ale ja sa pred nou tvarim stale neustupne mame nastolene pravidla, a do skolky riadne chodi.Zda sa mi neuveritelne, zeby dieta "hralo" takuto hru uz dva tyzdne a vidi ze do skolky chodi pravidelne a ze si pre nu pravidelne v ten isty cas. Pytala som sa ucitelky ci na nej nebada nejaku zmenu a ucitelka mi potvrdila, ze sa zmenila ze je utiahnutejsia a panovacna ked sa ma podelit o hracku. To predtym v skolke nebolo. Dufam, ze vsetko chce len cas, a ze tieto kazdodenne zacyklene otazky, place, tazke zaspavanie a ranne vzdorovanie sa pominu. Viete mi poradit prosim Vas? Velmi pekne dakujem.

Dobry den, prosim vas o radu. moja dcera ma teraz takmer a pol roka, od narodenia vacsinou pri zaspavani ma stipala na ruke. presunulo sa to na oblast lakta. robi to mne a muzovi, a kto jej to dovoli - mladym, co maju makku pokozku, alebo "podriadenym" :-). zacina to hladkanim, potom stipe az skriabe, vysvetlujem jej ze ma to velmi boli, ale trva na svojom. zaspava sama, ale ked sa prebudza, chce sa este tulit - co pre nu znamena aj stipat a skriabat ma, aj hodinu vkuse. cez den vzdy ked ma prilezitost stipe. robi to akosi podvedome, ukludnuje ju to. akoby si nemohla pomoct. skusila som ju stipat tiez, vraj ju to boli, ale za nic na svete nechce prestat. uz to zacina byt naozaj bolestive a neviem si s tym dat rady, co bude dalej..co mam robit. vraj ide o prejav dominancie ci co. vo vseobecnosti je dost tvrdohlava, neda sa s nou vyjednavat. a myslim ze nejde len o vzdor (asi to ma po mne..:-)) dakujem vam za radu. snehu

Dobrý deň.Tento problém sa netýka mňa, ale mojej sestry a jej šesťročnej dcérky Emky.Malá pochádza z predčasne narodených dvojičiek, druhá má dmo.Majú ešte štvorročnú sestričku.Problém spočíva v tom, že hoci ema mala už šesť, jej správanie tomu nenasvečuje.Vo všetkom je spomalená, treba jej všetko opakovať tri aj viac krát a je veľmi aktívna na veci, ktoré by nemala robiť - cca.pred mesiacom si s mladšou sestrou ostrihali navzájom vlasy(v minulosti sa ostrihala aj sama), v škôlke hodila do piecky plastelínu a včera si našla žiletku a oholila si ruky a tvár a poranila si čelo,...chce len vystrájať, na rozhovor, hlasnejšie upozornenia, niekedy capnutie po zadku nereaguje.síce si prizná chybu že spravila zle, no vzápätí to spraví znova.dokonca to, čo jej hovoria rodičia a iné dospelé osoby akoby nepočula.s mladšou také problémy nie sú, síce tiež vystrája, ale zvykne staršiu sestru upozorniť že napr.toto nerobme, lebo to sa nemá,...tak teraz nevieme či je to len forma vzdoru, či chce na seba upútať viac pozornosti,...svoju energiu si vybíja na tanečnom krúžku dvakrát v týždni - trebalo by jej viac aktivít?poraďte nám.

Dobrý deň, neviem či budem vedieť môj dotaz formulovať tak ako to myslím, ale pokúsim sa:
Mám 4 ročného syna a dvojročného a máme permamentne problémy s jedením.
So starším synom nebol problém, kým neprišiel do obdobia vzdoru (myslím, že odvtedy sa to datuje). Na každé jedno jedlo povie nechcem nebudem nemám rád.
No a ten mladší, tak to je zase iná kapitola (náročnejšia). Narodil sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou v 39. tt. Kojila som ho rok aj 9 mesiacov. Stale je ta vaha nizsia ako jeho rovesnici, ale pediatri aj gastroenterologička vravia, že je to v poriadku, vzhľadom na porodnu hmotnosť. No a kde je problem? Ako sme zacali s prikrmami od 6 mesiaca bojujeme s kazdou lyzickou tuhej stravy. Ma dva roky, zuby na hryzenie v poriadku a akonahle ma v ustach tuhsiu stravu, pohryzie, ale vacsinou vypluje (maso, chlieb, zemiaky,....). Uz som zufala, uz neviem co by som im navarila, ponukla, aby to zjedli. A mladsi, ked vidi, ze starsi odstrci tanier, tak dojedol aj on. Myslim, ze to nie je zdravotny problem, ale psychicky. Netlacim na nich "neodides od stola, kym to nedojes" to som ani nikdy nerobila. Trva to rok a pol a uz si nevieme s manzelom rady. Prosim poradte mi.