nespokojná dcérka

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o radu. Naša 2,5 ročná dcérka bola od malička dosť plačlivá a vyžadovala si všetku pozornosť, momentálne prežívame sem-tam obdobie vzdoru, ale raz je to lepšie, raz horšie. Čo ma trápi je to, že mám pocit, že dcérka je večne nespokojná. Vždy som sa jej dosť venovala, do škôlky ešte nechodí, ale chodím s ňou dvakrát týždenne do materského centra, kde sa však absolútne nevie hrať, len sedí pri mne s knihou v ruke (knihy ju veľmi bavia) a soboty chodíme na angličtinu, čo ju tiež veľmi baví. Začala som s ňou chodiť na tieto podujatia preto, lebo keď sme nikam nechodili, bola často podráždená, stretávali sme sa s tými istými pár deťmi pred vchodom, tak som myslela, že je len unudená zo stereotypu. Tento rok sme s ňou boli prvýkrát na dovolenke, tiež to bolo hrozné, nič jej nebolo dobré. Najradšej je, keď sa jej venujem každú minútu,(no aj pri spoločných hrách má svoje pravidlá a mňa len kontroluje a vyžaduje si, aby bolo po všetko tak, ako chce ona)ak to náhodou nerobím, chodí po byte ako mátoha,s cumlíkom v puse, alebo len tak polihuje na posteli. Keď sa spolu niekam vyberieme, napríklad nedávno s jej krstnou sme si išli spolu púšťať šarkana, ja so sestrou sme sa tešili a ona zas len nespokojná, chvíľu ju to baví, potom je mrzutá... Nerozumiem tomu, mám známe, ktoré s deťmi sedia len doma a ja sa snažím, aby malá mala pestrý program, ale nič jej nie je po vôli. Niekedy si o ňu fakt robím obavy, neviem, či to pripisovať obdobiu vzdoru alebo čomu, keď má zlý deň, tak sa na ňu nik nemôže ani pozrieť, hneď sa bezdôvodne hystericky rozplače, čo je tiež jej črta - plač. Keď sa jej niečo nepozdáva, strašne sa rozkričí a rozplače, ja na to reagovať neviem, keďže nepomáha ani krik a vysvetľovanie už vôbec nie, tak len pri nej ticho sedím a čakám, že ju to prejde. Je to normálne, že dieťa v jej veku, ktoré by malo byť hravé a nadšené pre nové nápady (aspoň tak mi to pripadá prirodzené) je večne nespokojné a mrzuté? Absolútne nič jej nevyhovuje, nech robím čokoľvek...Hračky ju nezaujímajú, akurát sa rada rozpráva, stále chce, aby som jej o niečom rozprávala, niečo spolu rozoberali..čo môžem urobiť, aby sa z nej stalo spokojné dieťa? ako na to ísť? ani ju nebijeme, ak naozaj prekročí hranice tak dostane krik, čo viem, že jej vadí, lebo potom stále pýta: "nekrič na mňa", no fakt je to ťažké, lebo netuším, čo robiť, aby nebola večne mrzutá..hoci sa tá mrzutosť prenáša aj na mňa, snažím sa to skrývať, lebo viem, že by sme sa tým dostali do bludného kruhu....ďakujem pekne za radu...