plač a simulovanie

Syn má 4,5 roka. Nedávno väčšinu noci preplakal, či skôr prereval a keď sme sa ho pýtali, prečo plače, tak najskôr len stále reval a na naše otázky nereagoval, potom zakaždým podal iné vysvetlenie. Najskôr, že už nechce chodiť na záhradu, potom, že plače preto, lebo je mu smutno, potom preto, že je smädný, nato preto, že má nedobrý spánok, že sa mu nechce spať, že sa chce ísť hrať. Tak som ho nechala, nech sa hrá, ale to o 5 minúť opäť plakal. To vysvetlil tým, že ho bolí hrdlo. Potom ho bolela hlava, potom chcel ísť na záchod, potom ho bolel prst, zase hrdlo a nad ránom ho boleli ruky. Bolesti neboli skutočné, manžel mu dal napr. na lyžičku vodu a povedal, že je to liek.Syn ho vypil a v tom ho nič nebolelo. Nepomáhalo, ani keď sme si ho vzali, nech spí s nami v manželskej posteli. K našim slovám a činom na upokojenie, na vysvetlenie, akoby bol hluchý a stále trval na svojom a odmietal sa upokojiť. Nasledujúci deň bol doobeda bledý a unavený, poobede sa vyspal a bol úplne normálny ako vždy. Vyčíňanie v noci si pamätal, ale nijako ho nevedel vysvetliť. Zatiaľ sa to nezopakovalo a ani predtým sa nič takéhoto nestalo. Jedine mal ťažkosti, keď sa nám narodila dcéra. Budieval sa v noci s plačom a s tým, že mu je smutno, že chce, aby sme boli s ním (spal vo svojej izbe), ale nič takého extrémneho, ako bola spomínaná noc sa nestalo. Teraz spí v izbe spolu so sestričkou a len občas sa sťažuje, že nechce byť sám, pritom sestrička spí vedľa neho. Pritom syn je veľmi samostatný, živý, veselý, pri "mojkaní" sa už od malička odtláča, tvári sa, akoby sme obmedzovali jeho osobnú slobodu. Dosť si vyžaduje pozornosť, neustále kladie otázky, často také, na ktoré vie odpoveď, volá, aby sme sa prišli pozrieť, čo napríklad postavil, súťaží so svojou sestrou a keď sa teší, keď je pozitívne rozrušený, tak je úplne pojašený, až sa nevie upokojiť. Škôlku miluje, chodí tam druhý rok, nemali sme najmenší problém s jeho zaradením tam. Nič nejak výnimočného či stresujúceho sa, či už v rodine alebo okolí, nestalo.
Chcem sa spýtať, čo to môže znamenať, nakoľko je to normálne, že sa niečo takéhoto stalo, či to nemôže byť náhodou spôsobené napr. ťažkosťami so vstrebávaním vzrušujúcich zážitkov, ktoré prežil cez deň. Čo robiť a či je potrebné navštíviť psychológa. Ďakujem.