Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
92 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Mrnčanie a kopanie

    , Autor: jajka123

    Dobrý deň,
    rada by som sa spýtala, malý má 2,5 roka a už nejaký čas, niekedy aj v noci ale hlavne vždy ráno mrnčí plače a kope, šúcha nôžkami o seba od zlosti. Večer ho uložím do jeho postieľky a zaspinká(už spáva sám asi rok). ale zobudí sa a keď nie som pri ňom tak sa takto správa, no aj keď si v noci k nemu priľahnem, je to rovnaké, ani milým slovom ani nijako inak ho neviem utíšiť. pýtam sa ho čo mu je čo chce, no nič nepovie. Keď sa kľudní tak sa ho neskôr spýtam prečo plakal a povie že som nebola pri ňom, no aj keď som tak je stav rovnaký.....Ešte som ho kojila nedávno sme prestali, no aj keď bol ešte kojený robil to tiež. Nerozumiem tomu. Cez deň je v pohode. Chcem vás poprosiť o radu. Ďakujem

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    píšete, že je to od zlosti, a on to aj pomenuje, že nie ste pri ňom. Teraz sa dozvedel, že si nemôže zabezpečiť, aby mal neustále to, čo potrebuje – a reaguje prirodzene nahnevaním – hnev sa inštinktívne objaví ako reakcia na zranenie. Ako dospelí si už tak nevieme predstaviť ako veľmi sú deti zraniteľné – pre nich je svet zatiaľ potenciálne veľmi nebezpečné miesto, v ktorom sa samé nevedia vyznať a chrániť – preto sú tie reakcie hlavne ráno – tma tieto pocity niekoľkonásobne zväčší. Každé dieťa má individuálne tempo ako zvláda, nedá sa riadiť podľa tabuliek, kedy už má spávať sám a pod. Pre zdravý vývin dieťaťa je podstatné porozumenie. Keď dieťa prežíva rôzne emócie, je preňho nezrozumiteľné, prečo mu rodičia v danom prejave nerozumejú, nesúhlasia s ním, prípadne sú z neho frustrovaní. To určite nie je cieľom dieťaťa, aby svojim správaním hnevalo rodičov. Rodič je ten dospelý, ktorý sa pokúša upokojiť ho. A zostať pokojný i keď ide o nepríjemné emócie z nášho pohľadu. Dieťa si potrebuje zažívať, že ho ľúbime aj v jeho nepríjemnom stave. To ho oveľa skôr upokojí. Takto ho učíme regulovať svoje správanie. Prajeme veľa síl a lásky.
    PhDr. Elena Tomková, Alena Hrčková