Ahojte snazilky,

dakujem za vase reakcie. Ako tak citam tak ste utrpeli este vacsie straty ako ja. Ci niekto pride o babatko v 5 tt, alebo v 12 tt velmi to boli, najma ked ste sa o to babo tak velmi snazili a velmi sa nan tesili. Ja teraz este stale velmi trpim a prevratilo mi to zivot naruby, ale neviem si predstavit, co preziva zena, ktora musi porodit svoje mrtve dietatko v 24tt. Musis mat naozaj velku oporu v rodine a v manzelovi, ked to zvladas.
Je nespravodlive aj to, ak niekto pride o dve milovane osoby za kratky cas (aj ked jedna z nich este nebola na svete). Stastie je medzi ludi rozdelene velmi nespravodlivo.
Navstevovaniu rodiniek s malymi babatkami sa z daleka vyhybam a za to ma niektori odsudzuju, ale nemozem si pomoct, nedokazem v takychto situaciach ovladat svoje city. Asi mate pravdu, vsetko zahoji cas. A mozno nove tehotenstvo, chceme zacat v auguste, tak uvidime. Ale aj ked sa nam to podari, ten pocit strachu tam uz bude stale, ked citam vase pribehy, tak stat sa moze hocico, kedykolvek, aj ked je clovek uplne zdravy a citi sa dobre. Ja som sa citila dobre, som zdrava, obaja sportujeme a zdravo sa stravujeme, ziadny alkohol ani cigarety a stalo sa... Nikdy mi ani na um neprislo, ze sa to moze stat.
Vsetkym nam tu prajem, aby sme sa dockali vytuzeneho babatka.

Ahoj lienka81, úplne sa viem vžiť do Tvojich pocitov. My sme tiež prišli o bábätko, v  9 tt mu nebilo srdiečko. Bolesť to bola hrozná, veľmi som sa naň tešila. Aj keď sme už doma mali jedno dievčatko, aj tak to hrozne bolelo. Len vďaka malej, ktorá mala v tom čase tri a pol roka, som to nejako zvládla, ale tiež som na to stále myslela a prepadali ma depresie. Keď sme sa po troch mesiacoch začali snažiť o druhé bábo, vôbec to nešlo tak ľahko, ako by som si želala. Psychika urobila svoje a každý mesiac som prežívala hrozné sklamanie. Ale potom som na to akosi nestíhala myslieť, v práci sme toho mali veľa a zrazu som zistila, že som tehotná. Celé tehotenstvo som síce prežila v strachu, aby sa zase niečo nestalo, to už bolo vo mne a nevedela som sa toho zbaviť, na druhej strane som si nechcela pripustiť, že by sa potrat mohol zopakovať. A nakoniec sa všetko dobre skončilo, narodila sa nám druhá zdravá a krásna dcérka. Dnes už má jeden rôčik a všetci sa z nej veľmi tešíme. Tak aj Tebe držím palce, určite sa to raz podarí, len treba veriť a nestrácať nádej.Jana

Ahojte snažilky, ozývam sa po veľmi dlhom čase, ale o to s radostnejšou správou. :lol: Nakoniec sa nám podarilo otehotnieť normálnou prirodzenou cestou!!!! Trvalo to síce 12 mesiacov, ale teraz sme v 17. týždni a dúfam a veľmi sa modlím, aby sa nám narodilo zdravé dieťatko a všetko dobre dopadne. Asi je to naozaj celé o psychike. Podarilo sa nám to vtedy, keď sme mali s manželom plnú hlavy iných starostí - sťahovali sme sa a vybavovali sme milión potvrdení a dokladov....
Tak nám držte palce a aj ja Vám všetkým snažilkám veľmi držím palce. Musíte byť trpezlivé a veriť :-)
Tak do otehotnenia!!!
:clap:

jjjjeeeeeeeeeeeeeeeeeeej :excited: :excited: :excited: :excited: :clap: :clap: :clap: :clap: :clap:  neskutocne si ma potesila. moooooc drzim palceky a gratulujem. :flowers: :flowers: :flowers:  obcas hod info ako sa vam dari.:heart: :heart: :heart: