ahoj evuska, som velmi rada, ze si sa ozvala, aj ked nie s moc pozitivnymi spravami.

velmi sa tesim, ze ste si kupili domcek, isto nemysli tak, ze deti nie su pre vas. verim, ze budes raz ta najmamina na svete a budes mat kopec malych prckov. nie vzdy je za nimi cesta lahka, ale ver mi, ze ked vydrzis, tak budes pysne chodit s bruskom po uliciach a tiez si ho budes hladkat. velmi ti drzim palce a verim, ze budete stastni.

evuska, viem ako ti je. Pred rokom v máji som potratila v 6 týždni, to, že som tehotná, som vedela len 3 dni. Bolo to však hneď na prvý pokus, čo sme sa snažili, takže budúcnosť som videla optimisticky. Pol roka sme čakali a v decembri sme sa začali opäť pokúšať. Myslela som, že to bude zas na 1x. Teraz je už zase máj, od decembra prešlo 6 mesiacov a stále nič. Asi je to fakt niekde medzi nebom a zemou...
Snažím sa veľmi nestresovať, bola som však na gyn. prehliadke a gynekologička mi nevedela nájsť jeden vaječník a v druhom neprebiehala ovulácia. Takže mi rovno povedala, že tento mesiac neotehotnejem. Taze sa tento mesiac ani nestresujem ;-) Odporúčala vyšetriť manželove spermie, včera bol a sú ok. O týždeň mám prísť a dá mi lieky na podporu ovulácie.

Držím ti palce evuska a sebe tiež. Pozdravuje Hviezdička

Ahoj Hviezdicka..... Mrzi ma, ze aj ty mas takyto problem, ale o to viac ta chapem. Je to fajn vediet, ze velmi podobny problem ma aj niketo iny.... U nas to trva uz 10 mesiacov. Tiez sme si po potrate dali pol roka pauzu a zacali sme sa snazit minuly rok v auguste a doteraz sa nam to nepodarilo. Uz som presla vselijakymi psychickymi stavmi. Zo zaciatku ma to kazdy mesiac strasne zobralo, ze som znova dostala kramy. Teraz mi je to tiez luto, ale myslim, ze je to uz lepsie..... Ale zabudnut na to uplne a nemysliet na to (tak ako radi okolie) to sa podla mna neda..... ked je to pre nas ta najdolezitejsia vec v zivote, vsetky ostatne starosti idu nejako bokom. Bola som odjakziva velmi rodinne zalozena, chcela som mat vela deticiek a tesit sa z nich a ten sen sa mi stale nejake rozplyva pred ocami. Je zvlastne inac, ze vzdy som tak v podvedomi citila strach, ze nebudem mat deti, alebo ze to nepojde.... a ono sa to teraz deje. Je to taka ironia. Verim vsak, ze deticky pridu..... a ako hovori moj manzel: Pan Boh najlepsie vie, co je pre nas v danej chvlili nalepsie, aj ked my to tak mozno nevidime.... A hlavne vie, kedy je ten spravny cas..... Takze verim a snazim sa o tom stopercentne presvedcit, ze to co sa nam deje je teraz pre nas to najlepsie. Je to tazke, ja viem, ale mozno skus sa na to aj ty takto pozriet..... Drzim palceky, nech sa ti da do poriadku ovulacia a mozno zbehni aj k nejakemu inemu gyndosovi, nech to pozrie tie vajecniky. lebo to sa mi nechce verit, ze druhy vajecnik nemas.... Bohvie, co tam ta lekarka videla/nevidela, mozno len nema az tak vela skusenosti..... My ideme v pondelok k Dr. Hrabcakovi, ze vraj je super. Tak som zvedava, co nam povie a ci nam pomoze. Budem vas vsetky potom informovat. Lebo vsetky doterajsie vysetrenia mna aj mojho manzela boli v poriadku....
Drzte sa vsetky... :heart:
Drzim vsetkym palce a menej slz a viac usmevu. Kamoska mi minule povedal: Musis sa vela usmievat a smita, lebo predstav si to vajicko. Ani sa mu nedivim ze sa nehce uhniezdit v maternici, ked vie ako je jej majitelka vystresovana.... ;-)

ahoj evuska. som rada, že si sa ozvala, už som bola zvedavá čo je s vami. je mi lúto že sa ti zatial nedarí ale dúfam že vám ten nový lekár pomôže. aj ja čakám ,kedy sa zase môžeme snažiť o bábätko. do leta sme si mali dať prestávku po potrate, tak sa už neviem dočkať, kedy sa pustíme zase do toho a dúfam že to vyjde. zatial som optimista, aj ked s 2 potratmi za sebou, ale mám jednu dcérku, aj ked tiež sme skoro o nu prišli ale je tu, takže verím, že sa nám to zase podarí a držím palčeky aj vám. asi je to naozaj v božích rukách. tak všetkým veľa šťastia a daj vedieť, čo vám lekár povedal. pa pa
katka

Ahoj evuska, chcem Ťa trochu potešiť, lebo ja som prežila tiež zamĺknutý potrat. Po otehotnení (o ktorom som nevedela) som prekonala veľmi silnú virózu, pri ktorej som brala rôzne silné lieky. Keď som zistila, že som tehotná, začal sa ten hrozný kolotoč - všetky možné vyšetrenia, farmakológia, genetika...nakoniec mi lekárka pri prehliadke povedala tie strašné slová - nevidím akciu srdiečka. Nasledovala kyretáž a bola som aj na konzultácii u Mudr. Hrabčáka. Je to naozaj veľký odborník a zaoberá sa aj liečbou neplodnosti. Ten mi poradil, aby som po zákroku brala 3 mesiace antikoncepciu, vraj sa mi rýchlejšie upraví v tele hormonálna hladina a potom sa kľudne môžeme snažiť o bábo. Samozrejme že sa nám to nepodarilo na prvýkrát - psychika si vyžiadala svoju daň. Aj ja som každý mesiac zažívala to hrozné sklamanie. Potom sa však začal nový školský rok a keďže som učiteľka, pre mňa to znamenalo veľmi veľa práce a neuveríš, v tom zmätku som akosi ani nepostrehla, že som nedostala menštruáciu. Keď som to zistila, urobila som si hneď test a bola som tehotná! Tehotenstvo som síce prežila v strachu, aby sa niečo podobné nezopakovalo a od 20. týždňa som musela zostať na rizikovom, ale 2.júna 2009 sa nám narodila už druhá dcérka, ktorá o pár dní oslávi svoj prvý rôčik. Takže nestrácaj nádej, ja verím, že aj Tebe sa to podarí a voľba Mudr. Hrabčáka bola určite správna. Držím palce a určite daj vedieť, ako ste u lekára dopadli.

ahojte, v máji minulého roku sme sa prvýkrát začali pokúšať o bábetko. Hneď, na prvý pokus som otehotnela. Žiaľ, pár dní po pozitívnom tehot. teste som potratila, bola som v 6 týždni :*-( Pol roka sme čakali a od decembra sme sa začali pokúšať znova. Tiež som čakala, že otehotniem na 1x. Je tu zase máj, prešlo pol roka, čo sa snažíme, a stále nič. Minulý mesiac mi lekárka zistila, že neovulujem (neviem, či je to stále, alebo len ten minulý mesiac) a predpísala mi lieky na ovuláciu. Tak som zvedavá, či zaberú...

Ahojte ja by som sa chcela opytat ja som mala uz 2-potraty jeden som mala v 7tt a druhy som mala v 11tt teraz som mala pol-roka pauzu lebo som behala po vysetreniach teraz mi vsak moj gynekolog nasadil CLOSTILBEGYT.Lenze ja nemam problem otehotniet bez tabletkou voobec....Aj napriek tomu ze to vie mi tie tabletky predpisal ja mam problem udrzat plod proste prestane sa mi plod vyvijat..Vysledky s vysetreni som mala vsetky v poriadku...Co sa tyka toho CLOSTILBEGYTU mam ho zacat brat na 5-den cyklu cize ho uz zacnem brat o 3-dni.Doktor mi povedal ze ked doberiem tabletky si mam odtratat 15- a 16-den a tie dva dni sa mam pokusat otehotniet.Problem je vtom ze ja sa bojim pretoze mi nezarucil ze znovu nepotratim.Mate nejaka s niecim takym skusenosti ako ja a mala by som si podla vas kupit tento UTROGESTAN pomohol by mi?Dakujem velmi pekne za odpoved. :|

ahojte, na túto stránku som sa dostala náhodou Som po MA /16tt./ a hľadala som si nejaké informcie ohľadom genetiky a patológie Má s tým niekto nejaké skúsenosti? Prosím napíšte

Ahojte.Ja som tu prvi krat.ja som tiez v aprili tohto roku mala v 15tt  MA.Po 2 menzesoch som isla na kontrolu,doktorka mi povedala ze je vsetko v uplnom poriadku,a ze za 2 dni budem mat ovu.tak to mame vyskusat.Tak sme skusily,a predvcerom som robila test a bol pozityvny.Ale ja akosi nic nepocitujem,neviem asi je to z toho strachu,ze sa to zase zopakuje.

Ahojte,

dnes som tu prvykrat. Prosim Vas o radu, mohli by ste mi napisat ako ste sa vyrovnali s potratom. Co treba robit, aby som uz konecne prestala na TO mysliet. Uz som z toho zufala...kazdy den placem, aj napriek tomu, ze sa snazim mysliet pozitivne, ale akosi to nejde.
Ked som zistila, ze po 6 mesiacoch snazenia sa (viem, ze niektori sa pokusaju dlhe roky) som tehotna, bola som v siedmom nebi. Citila som sa uzasne, nebolo mi zle, nič ma nebolelo, doktorka mi vypisala tehotensku knizku, krvne testy velmi dobre, az ked mi 12 tt zistila, ze dietatku nebije srdiecko a museli mi robit kyret. Vtedy sa mi vsetko zrutilo - to bolo v januari. Odvtedy mam obdobia ked sa citim lepsie, inokedy horsie, niekedy ma chyti hystericky zachvat. Mam pocit, ze sa to stupnuje s terminom porodu, ktory som mala mat teraz koncom jula. Velmi zle na mna vplyva aj to, ze styri zeny z mojho okolo resp. z rodiny prave porodili, alebo sa chystaju v blizkych dnoch. Velmi ma to psychicky vycerpava, v rodine nemam ziadnu oporu okrem manzela. V auguste by sme sa opat chceli zacat pokusat o babatko, ale velmi sa bojim. Prezivali ste podobne stavy, alebo som len prilis precitlivela.
Dakujem za vase rady.

ahoj lienka 81. no tvoje pocity bohužial poznám. ja som mala prvý potrat v r. 2007, tri mesiace na to som odrazu otehotnela ani neviem ako, počas tehotenstva som mala problémy ale podarilo sa donosiť a teraz v decembri som mala zase potrat. ja som mala rodiť začiatkom júla, takže myšlienkami som bola stále pri našom vytúženom druhom bábätku. mne pomohlo aspoň to, že už jedno dieťa mám, tak som sa zamerala na ňu a myšlienku na druhé dieťa potláčala. možno by ste mali ísť niekam na dovolenku, odreagovať sa a možno sa aj druhé bábo zadarí. určite nestresuj kvôli tomu, že by si mohla zase potratiť. na druhýkrát sa to podarilo aj mne a veľa žien prešlo mnohými potratmi a teraz majú krásne detičky. hlavne sa do plánovania bábätka nepúšťaj so stresom a zlými myšlienkami lebo to by ti určite neprospelo ak by si otehotnela. je to lahké takto písať ale viem o čom hovorím. veľa šťastia.katka

Ahoj Katka,
dakujem ti za povzbudive slova. Som rada, ze som nasla tuto diskusiu, aspon taky pocit, ze nie som sama a ze ma vie niekto pochopit (lebo moja rodina vobec nechape moje pocity). Aj ked s nimi uz davno nezijem, nikto neprejavil ani trochu lutosti, preto som si myslela, ze si vsetko az prilis pripustam k srdcu, ale ako vidim, prezivate podobne pocity. U mna je to tak, ze niekedy som cely tyzden v pohode, ale potom mi zrazu nieco preleti hlavou, alebo nas niekto pozve na oslavu po porode, posle cerstve fotky babatka no a potom mam cele dni cierne myslienky a hlavu v smutku. Viem, ze ti ludia za to nemozu, len mi pride nespravodlive, ze oni ano a my nie. Katka tebe zistili pricinu potratov ? dufam, ze dcerke dari a pribudne aj nejaky bracek. Prajem pekny den

ahoj lienka 81. pravdu povediac ani nepátrali za príčinou, lebo vraj aj tak sa to nezistí, a potraty sú už "bežná" vec. možno keby sa mi nepodarilo dcérku donosiť a mala by som opakované potraty tak by sa s tým zaoberali ale takto nie. ja sa chystám na preventívku tak sa chcem s lekárom poradiť, či sú nejaké vitamínové lieky pre ulahčenie zahniezdenia vajíčka aby sa môjmu bábätku lepšie darilo ak zase otehotniem, tak uvidím čo mi povie. inak nemám nejaké veľké obavy, že ked otehotniem tak by som mohla potratiť. určite že na to myslím ale veľmi si to nepripúšťam, ale tak je to lahšie podľa mňa, ked už jedno dieťatko mám, ona mi dodáva energiu, aj ked v poslednom čase viac odčerpáva :D no aj ja dúfam, že nejaký ten súrodenec pribudne, vlastne ešte dvaja :-) a aj tebe prajem, aby si čo najskôr zažila ten krásny pocit zo splodenia malého človiečika.katka

Ahoj lienka 81,
prezila som nieco podobne. v 24 tyzdni som musela porodit mrtveho syna ktoremu prestalo buchat srdiecko. bolo to v aprili a doteraz to neviem prekusnut.uplne chapem ako sa citis ked ludia okolo teba nosia krasne deticky z porodnice. my sme boli 3tehotne na nasej svadbe a obe maju doma uz krasne dcerky. ja som este nenasla silu ani im zagratulovat.strasne sme sa tesili a kedze sme obaja lekari robili sme vsetko ako sme mali tak sme naozaj boli zufali ked sme zistili co sa stalo.spravili sme nasledne vsetky testy a vysetrenia na zistenie priciny a nic.nevieme preco sa to stalo a tak sme sa tento tyzden rozhodli skusit to znova po 3 tyzdnoch dovolenky. velmi sa z toho tesim teda z tej predstavy ze by som mohla byt znova tehotna lebo doteraz sa rozpravam obcas s bruchom a v noci sa budim na to ze sa mi sniva ako ma koplo dieta. na druhej strane mam strasny strach ze aj ked budem tehotna znova sa to stane a aj ked mam uzasnu podporu od manzela a rodiny najradsej by som cele dalsie tehotenstvo prezila doma a oznamila vsetkym ze uz mam dietatko. no uvidime co bude dalej. dufam ze sa s tym rychlo vyrovnas a budes mat co najmenej zlych dni.

ahoj Lienka81, akoby som čítala o sebe. aj ja som potratila, bolo to 13.tt, horšie bolo to že zomrel môjmu srdcu veľmi blízky človek v ten istý mesiac tesne pred potratom. tak som žialila, a doteraz ani neviem za kým viac, či za dieťatkom, alebo za tým milovaným človekom. dlho som sa nevedela spamäatať, nikto mi nerozumel, dokonca ani vlastný manžel. keď to už bolo neúnosné zašla som za psychologičkou, ale veľká pravda je, že tú najväčšiu bolesť otupí až čas. aj na radu psychologičky som si v tajnom kúte našej záhradky vytvorila malý hrobček a chodievam sa tam porozprávať s mojim bábätkom , dám tam kvietok, aj to mi veľmi pomáha. tiež sa okolo mna narodila kopa detičiek, všetky známe v okolí, dokonca aj tu na fóre majú prírastok, len ja mám ten pocit, že som jediná na svete bez bábätka. v najhoršom mi pomáhal môj syn, kvôli nemu som vstávala z postele, lebo ma potreboval. teraz je to po 9 mesiacoch vcelku dobré. mám aj týždeň "svetlý", teda plný smiech a dobrej nálady, ale napr. aj dnes som si na babätko spomenula a poplakala si.

neboj sa, raz tá najväčšia bolesť prejde, viem to z vlastnej skúsenosti. E