som paralyzovana strachom o moju sestru, ktora ma asi poporodnu depresiu. zajtra ide k psychiatrovi. moja mama je s nou, ale citim strasnu lutost nad tym, ze jej babatko bolo 7 rokov ocakavane a ked sa konecne podarilo, sestra sa nemoze ani tesit.
Ahoj,
treba ju stale povzbudzovat, a pozitivne na nu vplyvat, casto tiete depresie netravaju dlho, drzim palce a gratulujem k vytuzenemu babetku :)
http://www.mamaaja.sk/tehotenstvo-a-porod/porod/baby-blues-alebo-poporodna-depresia/
Ahoj, ja som tiež po prvom dieťatku mala depresiu. Trápila som sa s ňou 1 a pol roka. Bolo to ťažké. Našťastie to nebolo vo veľmi ťažkej fáze . Zvládla som to s manželom. Dnes mám 5 mesačné bábo a už som na depresiu pripravená. Je mi len veľmi ľúto, že som si prvé dieťatko neužila. U mňa zabral plač. Proste som sa vyplakala. Plakala som veľmi často ale už je to za mnou. Druhé dieťatko si užívam a keď mám pocit že sa depka zakráda tak sa rýchlo pomodlím / som veriaca / mne to pomáha. Sestre držím palce. Mám kamarátku, ktorá mala veľmi ťažkú popôrodnú depresiu, skončila na psych. odd. v posteli so sieťkou. Dôležité pre Tvoju sestru je to, že ako rodina stojíte pri nej. Uvidíš, že aj ona to zvládne. Ešte že ste to odhalili.
Ako to prezival tvoj manzel? Pretoze vacsina muzov v takomto pripade zdupka.
Ked chlap miluje, tak nezdupka ani pri takomto probleme.
