naši boli tiež proti, síce nie takto zásadne, ale vedela som, že nadšení nebudú ...  ja som sa s nimi nevyjednávala a psa priniesla

moja mama celu noc nespala, otec bol skeptický, dostala som aj tak trošku vynadané, že načo nam "to" je, čo s "tým" budeme robiť a kde "to" budeme mať ... ale už si zvykli. My mame psíka v byte, byty mame oddelené a na ich vyhrady som odpovedala, že to je naša vec, MY sa budeme starať a ja od nich nič nechcem, čo sa týka psa.

No a psík je s nami 2,5 mesiaca, starkí si pomaly zvykli, otec mu kupuje psie mňamky, odkladá mu mäsko z polievky ... no a mama sa vyjadrila, že psíka kludne postrážia, ked by sme šli na dovolenku a podobne.

No dokázali by ste týmto očiam odolať?

 

 

A nie je to tak, že mama ma obavy, že to aj s dalším psom dopadne ako s prvým? Že sa nájde dovod na to, aby ste mu hladali novy domov? Alebo ma obavy z toho plemena...

Predsa len, mať nemeckého ovčiaka je dosť vela práce, treba ho vyťažiť, je to velký a akívny pes, ktorý potrebuje priestor, dosť zničí dvor, nemože byť v žiadnom prípade vyvretý trištvrte dna niekde v koterci a ked sa panovi manželovi uráči, vezme ho na cvičák ... sama som NO mala, mali sme ho ako strážneho psa, lebo sme byvali na kraji dediny a mama byvala často sama. Viem, čo to obnášalo, čo sa týka prechádzok a cvičenia, a to sme ho mali nonstop pusteného na dvore velkom skoro 2000 metrov štvorcových!

Ja by som si na vašom mieste kupila psíka menšieho a kludnejšieho, takého "skladného", ktorého sa mama nebude báť že ju uhryzne, alebo prevráti, ak by na nu nebodaj vyskočil. Je vela psov stredných plemien, ktore sa daju krásne vycvičiť a budu robiť vam  aj deťom radosť bez toho, aby obmedzoval mamu.

..ved doneste psa, ubytujtesi ho, a potom uz bude u vas...Myslis,ze ho vasi vyhodia,alebo vratia ako reklamaciu? Ked sa zanho postavia deti, urcite to predychaju :lol:

Ahoj, chápem vašu túžbu po psíkovi .... aj my máme doma 2 ročnú fenku JRT a je akoby našim tretím dieťaťom. No na druhej strane chápem aj mamu - starú mamu. Ak bývate v jej dome, musíte rešpektovať jej pravidlá a jedným z nich je aj otázka  "mať či nemať psíka". Už to, že u nej bývate toľké roky je od nej veľkorysé. Určite jej na oplátku za to pomáhate s prácami v dome a okolo neho - to je samozrejmé, nie niečo nadštandardné. Predpokladám, že jej neplatíte nájom, len energie, ktoré spotrebuje. A čo sa týka toho ďakovania - vy jej asi tiež každý deň neďakujete za to, že u nej môžete bývať. Ak naozaj tak túžite po psíkovi a babka je skutočne proti (dôvody k takémuto rozhodnutiu sú len a len jej vec), tak sa poobzerajte po vlastnom bývaní, kde budete závislí a zodpovední len sami za seba. Ak by ste priniesli psa proti jej vôli, bolo by to nielen nezodpovedné ale taktiež slušne povedané arogantné správanie voči nej. Aby sa vám nestalo to, že vyhodí nielen psa ale aj vás na ulicu a bude mať konečne pokoj.

No tak takýmto štýlom to práveže nechcem riešiť, tým by som si mamu ešte viac znepriatelila :|

No tak takýmto štýlom to práveže nechcem riešiť, tým by som si mamu ešte viac znepriatelila :|

Ďakujem za názor, máš vo všetkom pravdu, akurát si nemyslím, žeby nás mama vyhodila na ulicu, ja som však nešťastná z toho, ako to berie môj muž, lebo ten je tvrdohlavý ako mulica a keď si vezme niečo do hlavy, tak to väčšinou aj dodrží.
Teraz akurát už nám na dvore treba strihať stromy, samozrejme nechce sa do toho pustiť, lebo je urazený :-( a darmo namietam, že nielen mojej mame tým urobí napriek ale aj nám, lebo nebudeme mať čo zavárať, lebo ak stromy neostriháme, nebude taká dobrá úroda.
Fakt neviem, čo mám robiť, na jednej strane chápem aj moju mamu, nechcem si ju znepriateliť, čo samozrejme nastane, ak môj muž naozaj nebude s ničím pomáhať, na druhej strane ho aj trochu chápem, hoci si nemyslím, že je to dobrý spôsob, ako dať najavo svoju nespokojnosť.

Ďakujem za názor, máš vo všetkom pravdu, akurát si nemyslím, žeby nás mama vyhodila na ulicu, ja som však nešťastná z toho, ako to berie môj muž, lebo ten je tvrdohlavý ako mulica a keď si vezme niečo do hlavy, tak to väčšinou aj dodrží.
Teraz akurát už nám na dvore treba strihať stromy, samozrejme nechce sa do toho pustiť, lebo je urazený :-( a darmo namietam, že nielen mojej mame tým urobí napriek ale aj nám, lebo nebudeme mať čo zavárať, lebo ak stromy neostriháme, nebude taká dobrá úroda.
Fakt neviem, čo mám robiť, na jednej strane chápem aj moju mamu, nechcem si ju znepriateliť, čo samozrejme nastane, ak môj muž naozaj nebude s ničím pomáhať, na druhej strane ho aj trochu chápem, hoci si nemyslím, že je to dobrý spôsob, ako dať najavo svoju nespokojnosť.

ahoj, chapem ťa, som na tom v určitom zmysle podobne ... teda ako medzi mlynskými kamenmi. Moja mama manželovi nič do očí nepovie, ked ma vyhrady, rozpráva to mne. Ja som potom z toho aj nervozna, aj smutna, chcem aby bolo na obe strany dobre ... Ja viem, v niečom mava aj pravdu, moj manžel by niekedy mohol byť aktívnejší. Ale inak je supar manžel, mame krásny vzťah, lubi mna aj deti, nepije, nefajčí a aj porobí ... len nie vždy všetko a tak, ako by si naši predstavovali.

No a k psovi, ideálne by bolo sadnuť s mamou bez detí ( a zbytočných emocií!!!) ako dospelí ludia, povedzte si ZA a PROTI, mama nech sa vyjadrí, či by prijala psa ako takého, alebo jej len vadí tá rasa. Ale ako píšem "ideálne by bolo...". Aj v našom prípade nejaký rozumny rozhovor je niekedy nerealizovatelný.

Takže ja som to vyriešila tak, že sme kupili deťom psa do bytu, starkí s ním fakt nič nemaju, nežiadam ich o nič, ani o venčenie, ani o krmenie ,,, a čakám, či a kedy sa ponúknu oni sami.

Ahoj, to som zasa ja. Nemyslela som tú poslednú vetu tak, ako nakoniec vyznela :idoh: . Prepáč, ak sa ťa to dotklo. Až teraz som si po sebe svoj príspevok prečítala (a objavila som tam ešte aj pár "gramatických kotrmelcov" - takže prepáčte všetky žienky). Stále si však myslím, že rozhodnutie patrí tvojim rodičom a nie vám. Žiadne citové vydieranie nie je na mieste. Podľa toho, čo píšeš sú tvoji rodičia nadmieru veľkorysí, ver mi, že to nie je samozrejmosť. Vstúpiť do svedomia by si mal tvoj muž - správa sa horšie ako moja trojročná dcéra a to je teda riadny tvrdohlavec. Ak chce mať silou mocou psíka, nech sa postará pre vás o vlastné bývanie, v ktorom budete pravidlá určovať iba vy. Držím ti palce a prajem veľa síl, aby si ten tlak prežila v relatívnom zdraví.  

Ahoj, to som zasa ja. Nemyslela som tú poslednú vetu tak, ako nakoniec vyznela :idoh: . Prepáč, ak sa ťa to dotklo. Až teraz som si po sebe svoj príspevok prečítala (a objavila som tam ešte aj pár "gramatických kotrmelcov" - takže prepáčte všetky žienky). Stále si však myslím, že rozhodnutie patrí tvojim rodičom a nie vám. Žiadne citové vydieranie nie je na mieste. Podľa toho, čo píšeš sú tvoji rodičia nadmieru veľkorysí, ver mi, že to nie je samozrejmosť. Vstúpiť do svedomia by si mal tvoj muž - správa sa horšie ako moja trojročná dcéra a to je teda riadny tvrdohlavec. Ak chce mať silou mocou psíka, nech sa postará pre vás o vlastné bývanie, v ktorom budete pravidlá určovať iba vy. Držím ti palce a prajem veľa síl, aby si ten tlak prežila v relatívnom zdraví.  

Ďakujem ti za názor, presne si to vystihla, že som ako medzi dvoma mlynskými kameňmi, nechcem si ani mamu znepriateliť a ani manžela. Našťastie sa mi ho podarilo presvedčiť ostrihať stromy aj hrozno, tak dúfam, že ho tá "rozčarovanosť" prejde a časom bude všetko v poriadku.

Ďakujem ti za názor, presne si to vystihla, že som ako medzi dvoma mlynskými kameňmi, nechcem si ani mamu znepriateliť a ani manžela. Našťastie sa mi ho podarilo presvedčiť ostrihať stromy aj hrozno, tak dúfam, že ho tá "rozčarovanosť" prejde a časom bude všetko v poriadku.

ahoj chcem psika mamina nad nim uvazuje ale stale je naklonena k nie. hovori ze sa on ho nikto nebude starat a ze bude v byte smrad. napiste co by mohlo pomoct aby sme doma mali psicka.