celkom ta chapem, ja sa citim rovnako, som na dedine, navyse som este aj slobodna matka a byvam s rodicmi... nastastie mam vlastne auto a casto chodim do mesta. ale neboj nic, v lete to bude lepsie, lebo budu deticky chodit viac von, teraz su vsetci zalezeni. tu je ihrisko kde sa vsetci stretvaju, ako aj som sa dohodla s raidtelkou miestnej skolky, ze tam obcas pridem na hodinku. V meste je aj materske centrum. Teraz malo moje dietatko 2 roky a obcas chodime aj vlakom do mesta, lebo miluje vlaky ... tvoje babo ma rok, co chvila to bude lepsie, uvidis ...

to je normálne, únava, každodenný stereotip, ale nevzdávaj to spriaznenú dušu si určite nájdeš, len niekedy to trvá trošku dlhšie. Ja som si našla tiež až keď malá mala vyše roka. A ja som musela byť tá iniciatívna a trošku tomu pomôcť. A na dedine je zložitejšia situácia, ľudia sa navzájom poznajú a nové vzťahy nezakladajú. skús internet alebo materské centrum v najbližšom meste, veď to príde neboj, držím palčeky:idance:

toto pozná veľa mamičiek.radím skús materské centrum v najbližšom meste.možno to nebude najlacnejšia záležitosť,ak sa máš dopravovať autobusom a nebude to ani úplne jednoduché,ale stačí dobrá organizácia a dá sa to.a uvidíš,ked sa zlepší počasie,aj nálady ľudí sa zlepšia.na dedine sa ťažšie nadväzujú nové vzťahy,väčšinou sa tam už všetci poznajú.nevzdávaj sa.pozvi niektorú mamičku na kávu,na čaj apod.raz sa to zlomí,ver tomu

S rocnym babatkom je to normalne, aj ja som sa tak citila, osamela a izolovana. ale odkedy mala dcerka 2 roky, sama ma zblizovala s inymi mamickami a ich ratolestami. vzdy sa pri nas niekto pristavil a pokecal. teraz mam uz druhe babatko, neustale organizujem u nas doma stretnutia pre kamaratky, ktore maju este len prve vo veku mojho druheho a uz je veselo. neboj, aj tebe sa vsetko zmeni. zivot s detmi je taky premenlivy a spontanny :-)

dakujem za krasne povzbudenia. dufam, ze sa to raz zmeni. materske centrum je vo vedlajsej dedine, tak sa tam skusim zastavit. myslela som, ze na dedine je lepsie vychovavat deti, ale asi v meste je viac moznosti...

Ja nie som mamička a tiež pociťujem osamelosť, pretože priateľ má náročné zamestnanie. Pomaly túžim po dieťatku, ale nechcem to príliš siliť. Sme z malého mesta, chodím si zacvičiť, robiť to, čo ma baví, ale často mi býva smutno.
Osamelosť sa dotýka veľa ľudí, lenže každý ju znáša inak. Držím Ti palce a neboj sa, ak je tvoja túžba po kamoške veľká, splní sa ti :idance:

naša dcerka mala v januari 2011 rok a nevedela som čo už s nou robiť. Byvame na dedine so svokrovcami. Ihrisko v dedine som považovala za nepoužitelne pre male deti. Je tam 1hojdačka a betonove basketbalove ihrisko. No prišiel asi marec a chodili sme sa tam prejst. Prišli až 2deti. A s tymi sa hrame doteraz už rok. Nie na navštevach doma. Ale každy den zdvihnem telefon a pytam sa či idu von. Ked povedia nie, sme opäť same. To je už tak na dedine. No prišla som na to že v meste by som sice mala mamičiek s deťmi aj 10 a hned na dvore, no nemala by som bunker z kopy snehu, sankovať sa na ulici, suseda so psom, vtačikmi, prasiatkami či sliepočkami, nemali by sme potočik kam hadžeme kamene, či vela dalšich takychto drobnosti-no pre male dieťa je to super. Držte sa aj vy a objavujte kuzlo dedinky pri prechadzkach...

ja mam uz velke dieta vlastne je to uz velka 10 rocna slecna tiez byvam na dedine kde je strasne malo prilezitosti byt niekde vonku s detmi asi len na dvore vsetko ma svoje plusy a minusy byvat v meste hlavne vo velkom ma vyhody ze mas viacej skolky na vyber viac ihrisk je tam zoo kina a pod.na dedine zase je to viac o prirode ale nesuhlasim ze ludia na dedine maju k sebe blizsie to uz davno neplati tiez poznam ten pocit byt vonku s malou v kociku a kazdy je pre mna cudzi no dnes to uz neriesim zijem si svoj zivot chodim do prace a moje dieta ma tu kopec priatelov tiez ma mrzelo niekedy ze som nemala ku komu ist pocas troch rokov na kavu a pod. lenze dnes riesim ine veci dcera je v predpubertalnom veku zacina sa to odzrkadlovat tym ze je strasne drza a vzdy musi mat posledne slovo takze asi tolko :D