Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 07.02.2012 13:54

Trpezlivosť

Ahojte mamičky, asi všetky poznáte tú situáciu keď je dieťatko na ceste tak sa vám hemžia otázky a kade čo hlavou ako ho budem vychovávať, ako sa o neho budem vedieť postarať...ja som bola tiež na tom tak...povedala som si že budem trpezlivá, nikdy na dieťa kričať nebudem budem mu všetko vysvetlovať aj 100x.....lenže skutočnosť je iná. Tá trpezlivosť sa niekde vyparila poviem mu niečo párkrát pekne a potom zas ma to núti zvyšovať hlas a vyhrážať sa mu že dostane na zadok...prečo je to tak keď viem ako by to malo byť a neviem sa premôcť a vysvetlovať mu niečo 100x a to zachvíľku zažneme stavať čo aj z toho som nervózna a manžel chce po mne ešte jedno dieťa ale ja sa bojím že to nezvládnem. Boli ste niektorá v takejto situácii. Ak áno skúste mi niečo poradiť, alebo mám vyhľadať nejakého odborníka? Ak áno akého? Ďakujem za vaše názory

  • anonym
    07.02.2012, 14:15

    Myslím si, že každý z nás sám sebe dobre rozumie a vie na čo má dosť síl a na čo nie. Takže ver svojmu úsudku. Ak sa predsa pustíte do stavania aj do druhého dieťaťa, tak možno budeš potrebovať častejšie pomôcť so strážením toho prvého dieťatka. Tak ak máš tú možnosť , nechaj si pomôcť s deťmi s domácnosťou od svojej mamy, svokry, ochotnej priateľky, platenej pomocnej sily a podobne. Ak potrebuješ aj psychologickú pomoc, vyhľadaj ju.

    My odkedy máme druhé dieťa, tiež musím častejšie požiadať o pomoc svoju maminu. Hoci pri tom prvom som sa snažila vystačiť si sama a maminu nezaťažovať. Ale nemôžem sa predsa roztrhať a byť v niektorých situáciách na dvoch miestach súčasne.

     

  • anonym
    07.02.2012, 14:26

    poznám jeden jednoduchý spôsob, ako si potrénovať sebaovládanie -urob si akoby kalendár, alebo môžeš si značiť rovno do kalendára - za každý výbuch zlosti si  nakresli čertíka :evil: (alebo niečo iné tebe blízke), a za každú trpezlivo zvládnutú situáciu smajlíka :-) a na konci dňa, týždňa, mesiaca sa nad tým zamysli, či sa to zlepšuje, zhoršuje, porozmýšľaj nad príčinami ( únava, stres, preťaženosť, a pod.) Ono je tá agresivita (tak nazvem tvoje výpady voči dieťaťu) je niekde v tebe, nehľadaj príčinu v dieťati. Správanie tvojho dieťaťa je už akoby reakciou, aj keď často nepriamou na tvoje nálady, nervozitu.
    Neviem,aké veľké je tvoje dieťa, u nás s vyšším vekom stále viac platia dohody, rovnako výhodné pre obe strany. Avšak dospelý ich tiež musí dodržiavať. V tomto musí byť len spravodlivosť. Ak neviem dieťaťu vhodným spôsobom vysvetliť dôvod môjho rozhodnutia, tak poviem, že je ťažké to vysvetliť,lebo je ešte malý,ale chcem mu len dobre, preto nech urobí ako poviem. :thumbsup:

  • anonym
    07.02.2012, 14:26

    presne moja situacia.mam 2deticky.presne takto som si to predstavovala ,nebudem na nich kricat ani po zadku nedostanu.ono je to taka krasna predstava pokial nevieme co je rodicovvstvo.ked sa mi narodila prva dcera bola som naozaj trpezliva.varila som len ked spala aby som jej mohla byt k dispozicii kedykolvek.aj som bola hravali sme sa ked bola starsia lepili strihali.ato som sa aj nudit nikedy stihla.nevravim niekedy ma aj nastvala ale bolo to malo.vytacat ma zacala ked zacinal vzdor.ale dalo sa to stale v pohode zvvladnut.potom sme chceli pre nu surodenca.som nesmierne stastna ,ze mam 2deticky nemenila bysom,ale ...som unavena vecne doma ,lebo s 2ma detmi to nezvladam .jasne ak musim ist dom lekara nic ine mi neoistava len ich vziat obe .domov pridem unavena a vynervovana.doma beham od jednej ku druhej .varim upratujem periem atd dookola do tej 15:30ked manzel pride z prace ale to ma robotu aj doma takze ...vzdy sa utesujem ,ze este par rockov abudu samostatnejsie ,zoberu si same jest atd.ale momentalne je to tak ,ze sa nezastavim .no sem tam si urobim 10min prestavku pozriem na pc atak :excited: tak ako teraz a ochvilu idem vysavat.ale poviem ti je nadherne mat 2deti velmi vela im to dava.nop zasa sa necitim na 3 to by som veru nezvladla :idoh: a este k tym trestom.snazim sa velmi ovladat ,sem tam im na zadok dam ale poviem ti je to coraz zriedkavvejsie nema to zmysel som potom este viac zo seba znechutena.aj ked si poviem ,ze nebudem ani kricat to je uz problematickejsie .pozri ako matka mas kopu povinnosti ktore musis stihnut aked ti do toho vleti dieta anieco rozleje alebo sa stane nejaka ina nepredvidatelna situacia tak je normalne ,ze ta to vytoci len treba prax v sebaovladani :excited: :excited: usilovne na tom aj ja pracujem

  • anonym
    07.02.2012, 15:38

    1/musis pracovat na sebaovladani. ked ta niekto nastve v obchode alebo v praci, tiez po nom nezacnes hucat a hadzat veci :D lebo by si to najradsej spravila. si vychovana a vies co sa patri, vies sa ovladat. ked sa ti narodi dieta a zacinas s vychovou, nemas s tym skusenost. musis sa naucit ovladat. ked ta vytoci, naratat do desat, odist na chvilu z miestnosti, predychat to, a riesit racionalne. 2/nauc sa oddychovat. ked dieta spi, lahni si aj ty, alebo si citaj, pozri nieco na nete, cvic, rob to na co mas chut. co treba doma porobit, snaz sa robit popri nom, nech ti pomaha, alebo sa zatial zabava same, alebo nech pozera rozpravku 3/zabudni na dokonalu domacnost. ked sa neda, tak sa neda. upraces raz za tyzden, ked dieta strazi manzel. vecer kazdy den odpraces hracky, veci, spravis kuchynu, hotofka. nie si otrok. 4/aspon raz za tyzden si vyhrad cas len pre seba. povedz manzelovi ze mas "day off" - nie cely samozrejme. chod s kamoskou vecer von, alebo si chod s niekym zacvicit, proste sa vyluftuj, chod do spolocnosti. naberies energiu na cely tyzden ver mi. 5/je to tvoja vec, ale byt tebou s druhym dietatkom pockam. kym nan nebudes vnutorne pripravena, presvedcena ze ich obe zvladnes, ze sa im budes obom dostatocne venovat. vacsi vekovy rozdiel vobec nie je na skodu. ja tam vidim aj realne nachadzam len pozitiva. (nasi maju 5 rocny rozdiel, chceli sme stvor ale nepodarilo sa skor, ale aj to staci) 6/co sa tyka vychovy, netreba 100x vysvetlovat, vyhrazat sa...ked je dieta kludne, staci vysvetlit kludnym hlasom raz. (nevysvetlovat ani nevyhrazat sa ked je dieta rozzurene/place atd) bud to spravi, alebo nie. ale ak nie, najblizsie ked nieco bude chciet, neurob to. a potom vysvetli preco. u nas pomahala aj tabulka s cervenymi gulickami za posluchanie a ciernymi krizikmi za neposluchanie. synovi stacilo ako odmena ze mu postupom tie cierne prestali pribudat

  • anonym
    07.02.2012, 15:45

    možem ťa ukludniť, si uplne normálna mamina a normálnym prístupom k životu ... nikto nie je dokonalý a je normálne, že nas dieťa občas aj vytočí. Treba niekedy predýchať, občas relaxovať a tak naberať silu na dalšie dni.

    K 2. babatku, ak sa na to teraz necítiš, tak to zatial nerieš. Manželovo povedz, že uvodíte, ako to pojde aj so stavbou domu a ak ti neťahá na štyridsať, možeš mať dieťa aj o rok-dva neskor. Bola som v podobnej situácii, ked mala dcerka rok, šla som do prace na polovičný uväzok, potom sme sa sťahovali, potom prerábali byt ... a dalšie bábo prišlo potom až po 5,5 roku, no radšej takto, ako mať dve deti rýchlo po sebe a skončiť vynervovaná alebo na liekoch...

  • anonym
    07.02.2012, 23:17

    Na základe vlastných skúseností Ti radím určite sa nepúšťať do oboch záležitostí naraz. Vyberte si jedno - buď stavať, alebo druhé dieťa. Osobne by som sa priklonila k tom, že najprv postaviť a druhé dieťatko nech sa narodí už do nového.

  • anonym
    08.02.2012, 12:49

    poradiť ti neporadím,len ti poviem,že v tom nie si sama.teoriu ovládam odpredu,odzadu,ale dať ju do praxe je občas taký obrovský problém,že hrôza.niekto vie negatívne emocie a pocity ovládať lepšie,niekto horšie.dôležité je,že si to uvedomuješ a chceš s tým niečo robiť.ako na to pôjdeš je len na tebe.myslím,že psychologa tu netreba.to by sme tam potom boli každá jedna.pretože veľa závisí aj od toho aké povahy sa stretnú (mama a dieťa).

    a k tomu druhému problémy.tiež by som nešla do oboch vecí naraz.najskôr postavte a potom druhé bábo.niekto to zvládne,ale ty sama máš pochybnosti a to je rozhodujúce

+ -
Príspevkov: 7