Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Bútľavá vŕba

anonym, 19.01.2012 14:13

Ako na to???

Zdravíčko mamičky ...

Potreboval by som od Vás radu , alebo niečo na ten spôsob. Som rozvedený(mám2 deti) takže s výchvou detí atď to poznám. Ale ide mi o toto:mám moju polovičku s ktorou spolu žijeme cca 5 rokov. Má chlapca 7 ročného, ktorý je úplne v pohode,rozumný ... proste nemám čo na malého zlé povedať. Neberem to tak ,  že nie je môj tak s ním nemám nič spoločné atď. Len ide o to , že moja polovička ho podľa môjho trošku prehnane rozmaznáva , alebo skôr povedané za neho robý aj také veci , čo podľa môjho by malí zvládol aj sám , len ona to bere ako nejakú materskú povynnosť , alebo tak nejak a potom samozrejme to malí časom aj bere ako samozrejmosť a nemá ani snahu to sám urobiť. Napríklad : dáva ho zaspávať do našej manž. postele(čo mi v princípe nevadí) a potom ho nosí do svojej postele , čo samozrejme až taká sranda nie je , keďže má cca 30 kg. Pritom frfle že aký je ťažký ... Ja jej nato - veď ho uspávaj vo svojej izbe a posteli a no problem. Lenže malí je už tak naučený  a do svojej postele zaspať nechce ísť.Aj by možno išiel ale maka to má už takto naučené. Pritom by to problém nebol , lenže - práve to lenže. Ak dačo poviem , tak to obráti proti mne , že to nie je moje dieťa a nech to nechám tak.Pritom vie že riešenie je a mne to vadí že zaspáva v našej posteli-vzhľadom k tomu že je podľa mňa blbosť dieťa na toto učiť (veď keď má svoju posteľ aj izbičku...). Veď ho predsa nebude nosiť na rúkách aj v 12tich. Ide mi o to že ja som moje deti nikdy neučil zaspávať v našej posteli , pekne do svojich postieľok,rozprávka na dobrú noc , trošku sme si spolu pokecali , pusa na dobrú noc a bolo. A nebol NIKDY problém. Keď v priebehu noci pribehli k nám tak OK- asi to všetci poznáme. Za ďalšie : malí v noci spí a treba mu cikať.Začne mrnčať apod. Polovička ide a bere ho na ruky a nesie na záchod a nazad do postele. A toto ma už mierne dožiera , lebo to nie je o tom že malí by na ten záchod nešiel , ale je to o tom že už je zvyknutý že mama doletí ... No toto som ja pri mojich nezažil. Ale to je len o tom , že ho tak naučila a to doslova. Myslím si , teda len môj názor , že dieťa v 7 rokoch na záchod vie ísť aj samo , alebo sa pletiem??? A zas , ak jej dačo poviem , že bolo by vhodné toto nejak "upraviť" tak odpoveď je  : a čo ho mám nechať pocikať sa?!  A tak som si povedal - BUDEM TICHO a HOTOVO.  Ale ide mi o moju polovičku  , ale aj o malého. Nech sa dieťa proste naučí že na záchod sa dá isť aj po svojich a spať sa dá aj vo svojej izbe ... A tým pádom ubudne aj polovičke "starosť" , teda si myslím , či nie? Lebo ak dieťa naučím na blbosti , tak čím bude staršie tým bude aj menej schopné samo za seba aj niečo urobiť ak vie , že mamka to "zariadi" . Takže na záver . ako ste na tom boli vy ostatné , mali ste takéto "problémi" ? Alebo to je normálne takto ...  Ako som písal , po istých malích hádkach,čo sa veci spomenutých týka , som rezignoval , ale , mám to nechať tak , alebo "rýpať" do nej naďalej ???

Ja viem , dlhé na čítanie , ale prosím poradte mi čo ďalej. Ďakujem.

  • anonym
    19.01.2012, 14:56

    No tazko poradit. Ked nechce spolupracovat partnerka a necha sa zotrocovat vlastnym dietatom. Mam 5 rocneho syna, odkedy je bez plienok, v noci chodi cikat sam. Zo zaciatku este prisiel povedat, ze ide cikat a na otazku ci treba ist s nim alebo to zvladne sam, vacsinou usudil, ze to zvladne sam, ale potom chce ulozit a prikryt. To co popisujes, nie je o tom, ze dieta by to nezvladlo same, ale o tom, ze matka neprestrihla pomyselnu pupocnu snuru so svojim dietatom, stale ho berie ako male babatko, za ktore treba spravit vsetko, dieta je absolutne nesamostatne a bez mamicky ani na krok (samozrejme obrazne). Casom to moze sposobovat nemale problemy. Skuste si v klude sadnut a porozpravat sa o tom bez hadok, urazania, zvysovania hlasov ci obvinovania. Vysvetli jej, ze nechces ublizit ani jej a ani chlapcovi, ale naozaj, ak z neho ma vyrast sebavedomy a samostatny mlady muz, treba ho naucit dovere v svoje vlastne schopnosti. Pojde to tazko, bude to trvat dlho, ale ak ona povoli a necha sa vyuzivat, zachvilu sa fyzicky aj psychicky zruti. Je matka, nie otrokyna svojho dietata.

  • anonym
    19.01.2012, 15:03

    Na uvod chcem povedat, ze takyto rozpor v pristupe k detom je podla odbornych studii i podla mojej osobnej skusenosti casty a neprejavuje sa len u parov a deti z rozvedenych rodin.

    Vo velkej miere je to prirodzene a ma to tak byt - ze totiz jeden rodic (spravidla mamina) vychovava dieta akoby umiernenejsie, nabada ho viac k tvorivosti, komunikativnosti a spolupraci, zatial co druhy rodic (spravidla tatino) vedie dieta k sutazivosti a priebojnosti. Nechcem tym povedat, ze by matky boli vo vychove menej prisne alebo menej dosledne, ani nic podobne. Ide len o to, ze matky a otcovia maju k vychove deti odlisny pristup a je to tak zdrave.

    Netreba sa preto hadat, ani urazat, ale hovorit spolu a vymienat si skusenosti a nazory s nadhladom a slusne. Vyhlasenie, ze "to nie je Vase dieta a mate to nechat tak", je jednoznacne rana pod pas, to by si partnerka v ziadnom pripade dovolit nemala. Mali by ste jej jednoznacne povedat, ze sa Vas to dotklo, ze to vnimate ako krivdu, ze nepocitujete a nechcete robit rozdiely medzi vlastnymi a nevlastnymi detmi. Uz niekolko rokov ste predsa na jednej lodi, nema pravo chovat sa k Vam ako k rovnocennemu partnerovi len vtedy, ked to jej vyhovuje.

    Na druhej strane treba si vypocut a zohladnit aj jej postoje. Mohli by ste sa potom tiez chopit iniciativy - s partnerkou sa dohodnut, nech si ide odpocinut pri DVD-cku alebo do vane a uspat chlapca sam v jeho vlastnej posteli - urobit z toho chlapsku zalezitost. Cikanie v noci - nuz, myslim, ze na rukach ho naozaj nosit nemusi. Dohliadnut na neho je OK, ale ved ho na WC moze odviest aj za ruku.

    Polovicka by si mala uvedomit, ze aj prilisna "laska" a starostlivost moze byt na skodu. Dieta treba viest k samostatnosti, inak mu podsuvame informaciu, ze je nekompetentne a neschopne.

    Myslim, ze by Vam mohlo prospiet dalsie dieta. Polovicka by sa mohla a aj musela starat o niekoho, kto jej pomoc bude naozaj potrebovat a starsi syn sa popri tom odbremeni od jej prehnanej pozornosti a ziska "priestor" na sebarealizaciu. Navyse, za chvilu ho mate v puberte a tak mu nezaskodi, ked si zazije, co vsetko obnasa starostlivost o babetko - jednak si tym mozete v jeho ociach zaistit vacsi respekt, ked si da do suvisu, ze rovnako obetavo bolo postarane aj o neho, jednak sa mu budu z podvedomia vybavovat cenne prakticke skusenosti, ked on sam bude tatino.

  • anonym
    19.01.2012, 15:08

    Vysvetli jej, ze nechces ublizit ani jej a ani chlapcovi, ale naozaj, ak z neho ma vyrast sebavedomy a samostatny mlady muz, treba ho naucit dovere v svoje vlastne schopnosti.

    Toto pani velmi pekne vyjadrila, sama som chcela povedat nieco podobne.

  • anonym
    19.01.2012, 16:13

    Tak to som ja , autor. Chcem len podotknúť , že mamina je naozaj velmi dobrá mama a stará sa ako včielka. Ono , na začiatku bola zmierená s tým , že asi deti nikdy nebude mať - ale , podarilo sa , aj preto asi okolo malého lieta ako divá a nevie si pripustiť , že malí má už 7 a nie pol roka. Čo sa nás týka tak sme sa nikdy na týchto veciach nejak strašne nevadili , bola to viac menej moja poznámka ak sa  niečo z týchto dvoch ukážok odohralo. Ale jej argumentácie ma tak nazlostili , že som bol už potom radšej ticho ! Takže žiadny krik a urážky tu nikdy neboli.

    Ako som písal , mne ide o to , aby z neho vyrástol človek samostatný - primerane svojmu veku ...  A vidím to na svojich deťoch , viac som ich posúval do role:rozhodni sa sám a keď nevieš opýtaj sa a ja poradím atď. polovička ak sa nedarý hneď priletí a robí to za malého - to potom ťažko sa v živote dačomu naučí.  A možno aj preto je taký mamičkovský , že vždy lietala kolo malého . Ináč súhlas s tým že mamky sú spôsobom výchovy trošku ináč na tom ako otec a tak to aj asi navždy ostane.

  • anonym
    19.01.2012, 18:39

    Ako som pochopila tvoj prispevok, chlapcek je prve dietatko tvojej priatelky. Tvoj pripad chapem, 7 rocne dieta je uz vnimavejsie, rozumnejsie, ucenlivejsie, cize kludne moze uz vela veci robit aj same. Ako napriklad zaspavanie vo svojej postielke, cikanie na zachode, akurat pritom zachode mozno ma mali nejaky problem moze sa aj bat, a mozno je to chyba jeho maminy ze ho tak naucila, ale netreba na dieta tlacit, v prvom rade by si to mal riesit zo svojou priatelkou, musis sa s nou otvorene porozpravat, moze byt nahnevana ked zacnes ale myslim si ze ked jej povies ze sa chces otvorene rozpravat povies jej ze ju lubis a aj maleho ze ho beries ako svojho, akurat mas par problemov ze sa ti zda ze ho moc rozmaznava a pritom ju to dost vycerpava, ze by si chcel aby sa aspon pokusila v tomto smere troska zmenit povedz jej ze jej nechces rapidne zasahovat do vychovy, ale ze chces aby s vasho maleho vyrastol aj samostatny chlapec, nie len taky co bude vecne zavisly od svojej matky, ako priklad jej mozes dat ze vela muzov sa nevie v buducnosti osamostatnit od svojich rodicov su takzvane zavisly od matky, a to vobec neni dobre... alebo skus este najst ine priklady... ale naber odvahu a musis sa jedine otvorene porozpravat nic ine ti v tomto nepomoze akurat to moze veci zhorsit ze budes ticho a nebudes chciet nic riesit, najdolezitejsia je komunikacia... tak vela stastia a drzte sa:)

  • anonym
    19.01.2012, 19:33

    mne sa velmi pacilo, co tu pisala jedna pani, ze: "na otazku ci treba ist s nim alebo to zvladne sam" atd. Mozno by sa dalo naucit chlapca, keby to chcel zvladnut sam, keby chcel byt viac dospely. Urcite by chcel, som si ista, ale urcite mu dobre padne aj maminkino čičikanie :D No keby ste ako Tato povedal, ze ho budete napr. tyzden nosit vy do postele a na wc, mozno za ten tyzden by ste mu mohli nasadit chrobacika do hlavy, takeho chrobacika dospelackeho, ktory to zvladne sam :D A casto sa ho pytat: "zvladnes to aj sam?" Alebo ak dostal v skole dobru znamku, tak ho pochvalit, ze to zvladol aj sam, alebo ked je v niecom sikovny, pripomenut mu, ako pekne to zvlada aj sam. Mamina si aj oddychne za ten tyzden a malemu sa zapaci, ze kolko vela veci uz zvlada sam. Na koniec aj to wc bude zvladat samostatnejsie, aspon keby ho nemusela nosit. Bol by to vas spolocny uspech tatov a synov :D  Mozno aj to je cesta.

  • anonym
    19.01.2012, 20:26



    tak toto je úplne super a vystihuje to presne moje myšlienky a postrehy a proste všetko. ešte by som poradila,že o tejto téme sa rozprávajte v kľude,nie v okamihu,ked sa niečo deje,ale večer,ked je kľud.

  • anonym
    19.01.2012, 20:26



    tak toto je úplne super a vystihuje to presne moje myšlienky a postrehy a proste všetko. ešte by som poradila,že o tejto téme sa rozprávajte v kľude,nie v okamihu,ked sa niečo deje,ale večer,ked je kľud.

  • anonym
    19.01.2012, 21:09

    Ja ma z celého pocit, že to je všetko o mame. Že nie je si istá priateľom, že ju môže opustiť a potom jej ostane už len syn.

    Ale môžem sa aj mýliť.

  • anonym
    19.01.2012, 21:32

    ..tiez si myslim, ze problem ma mamina, nejaky psychicky, to treba v prvom rade vyriesit, ale musi hlavne ona chciet. ver tomu, ze ak maly (7 rocny) bude mat starostlovost, akokeby mal styri, bude to mat aj neho velmi negativny dopad. takze, nech sa polovicka zbada, kym je este cas!
     PS Obrazne povedane, co robi tvoja polovicka :7 rocnemu chlapcovi oblieka veci pre 4-5 rocne deti. nech sa nehneva, ale skodi mu.

  • anonym
    19.01.2012, 23:37

    u nas je to trosko podobne aj ked obratene,ja som rozvedena,mam 3 a pol rocneho synceka.moja polovicka tiez salie aka som dem tam k malemu.par krat sme sa otom uz rozpravali.sice s malym v noci cikat nechodim,nezaspava v nasej posteli alebo nieco podobne,ale v urcitych veciach ho takpovediac aj ja trosku rozmaznavam.pomali sa od nasho rozhovoru snazim no aj tak sa sem tam prichytim...cize chcem ti tym povedat ze z vlastnej skusenosti ti poviem,v klude sa snou porozpravaj,no nebude to asi moc lahke-ja som to tazko prijimala ked stym moj na mna vysiel-ja ananho este viac ze je to moj syn atd,on na mna hned ze predsa spolu zijeme a chce sa aj on podielat na maleho vychove.trosku to trvalo ale teraz samam musim uznat ze je to ovela lepsie ked je maly trosku samostatnjsi....hlavne pevne nervy a drzim palce

  • anonym
    20.01.2012, 11:12

    Tak Vám ďakujem za názori ... Samozrejme že len cestou dialógu sa niekam dopracujeme - to je jasné. Len ona bola stále taká prehnane starostlivá a bude to ťažké ju trošku "pribrzdiť" v tomto. To ma na tom štve najviac , že malí je už "velký" svojim spôsobom a tým pádom že ho takto obskakovala doposiaľ stále tak je taký "zamamkaný" , proste keď dačo, hneď mamííííí . a polovička okamžite ide. Už som jej vravel , prečo to nerobíš ako ja? Teda , deti kričia - tatík a ja im nato - keď dačo treba , tak prídite za mnou. Nebudeme po sebe predsa kričať cez pol bytu ... Ja myslím že je to snáď normálne. Tým chcem povedať , že aj dieťa sa naučí že ak dačo chcem tak prídem ...   Nemusí predsa mamka lietať jak splašená , lebo miláčik niečo potrebuje.Lenže ona tak je naučená a asi sa pri tom nepristihla ešte. Robí to už autokaticky.:roll:   Akože biť dobrou mamkou tak to  OK , ale dokedy? To už potom je ako cvičená opica. Možno je to aj preto , že malého bio. otec bol presne taký istý ako malí. A do dneska taký aj je , bez mamky ani nakrok. Veď predsa nie je normálne , aby 35 ročný človek si neišiel dať zriadiť do banky účet bez mamky. Dodnes mu mama rozkazuje ako malému decku. No veď aj preto sa polovička s ním rozviedla.

    Môže to byť aj tými génmi - trošku??? Že by sa malí podal na otca v tomto smere?

+ -
Príspevkov: 12