súhlasím s posledným príspevkom, hlavne s tým, že si na dcéru preniesla zodpovednosť, ktorá prislúchala Tebe - nechala si ju rozhodovať o tom, ako sa správať, čo samo o sebe je aj správne - no na Tebe bolo, aby si z jej správania, nielen toho zlého, ale aj toho dobrého, vyvodila dôsledky, aby od mala chápala, že "každá akcia = reakcia". a tiež si na ňu preniesla obrovskú, pre dieťa neúnosnú zodpovednosť, aby Ti bola partnerkou a aby Ťa urobila šťastnou - táto úloha však prislúcha Tvojmu partnerovi, malé dieťa takú úlohu nedokáže splniť, je to neúmerná požiadavka vzhľadom na jeho citový a psychický vývoj, to ono potrebuje niekoho, kto mu ukáže, ako byť šťastným.
inak tiež si myslím, že psychológ by Vám prospel obom, Tebe aj dcérke (nemyslím to v zlom, ani ako urážku, tak to tak neber) a nevidím problém v tom, prečo by mladšie dieťatko nemohlo ísť s Tebou, posadíš si ho tam na kolená, prípadne na koberec, zober mu zopár obľúbených hračiek, prípadne kukuričné chrumky (ak ich už papá) a to ho isto zabaví. prípadne ho počas rozhovoru môžeš kojiť (ak ešte kojíš), to bude ticho určite :idance: ja Ťa neodsudzujem za to, že ho nemáš kam dať, ja v meste, kde bývame, tiež nemám zatiaľ nikoho, rodina býva celá v inom kúte SK a tiež malú nedám postrážiť náhodnému okoloidúcemu, ako si to tu niektoré devy jednoducho predstavujú... no ako tu už bolo povedané, kto chce, hľadá spôsoby, kto nie, hľadá dôvody... tak skús nájsť spôsob, ako sa tam dostať, budete z toho profitovať obidve.

uprimne, nemyslím si, že manžel deti lubi, laska nie je o rečiach, laska je o činoch. A ked sa im nevenuje, tak aká je to láska? Žiadna ... Nič o nich nevie. Dieťa nie je doplnok do bytu. Aj psa ked chce človek mať a vychovať, musí sa mu venovať, obetovať mu vela času. Nieto dieťa! Čudujem sa, že si s takým chlapom vobec mala 2 deti. Mne by už po prvom svietila stopka.

Nevyjednavaj sa s ním, nedohováraj ... prosxte mu oznám, ktoré dni ich ma na starosti a ty siu chod po svojom. Potrebuješ čas na seba, inak ti cvakne ... ak ti už necvaklo.

dakujem ,vam mamicky v pondelok sa objedname ku psychologicke.chcela som dnes ist ku jednej vyhliadnutej,mi nezdvihal nikto tak objedname v pondelok.dam vam vediet ako sme natom :|

tu autorka.moj manzel teraz robi nabytok do detskej izby.myslis ,ze svoje deti nelubi?nedavno im detsku izbu sam postavil.napisala som,ze sa im nevenuje .ma taku povahu stym nic nenarobim ale rozhodne by som nepovedala ,ze ich nelubi.laska sa da dat najavo viacerimy sposobmi.hneva ma ,ze sa im nevenuje,ale ze ich nelubi nieje pravda.

verím, že su ludia, ktorí si myslia, že čas, ktorí môžu deťom a sebe venovať, sa daju nahradiť materiálnymi vecami. Pravda je taká, že veci su len veci ...

Deti nebudu spomínať na novy nabytok alebo niečo iné, ktoré im otecko kúpil. Budu spomínať na spoločné zážitky. Je chvalyhodné, že in robí izbičku, ale jedna rozprávka občas by ho určite nezabila.

super rozhodnutie a určite daj vedieť,ako vám to pôjde.

a k tomu manželovi.skús ho k tomu trošku viesť.veľa chlapov je v tomto neohrabaná a potrebujú viesť.potrebujú to naučiť.pretože väčšinou to doma nevideli a tak netušia,čo robiť.napr. na začiatok nech si vezme na starosť umývanie zubov.nič svetoborné,ale na začiatok to stačí,potom napr. krátka rozprávka pred spaním,prípadne krátky rozhovor.alebo postačí,ked sa s nimi porozpráva,opýta sa,ako sa mali a pod.ale je fakt,že nevidíme do vašej domácnosti.to že sa s nimi nehrá podľa našich predstáv neznamená,že im nedáva lásku najavo inak.ale netreba zabúdať na to,že materiálne veci nenahradia objatie,lásku a pohladenie.

ja si dovolim zastat sa manzela autorky - ako pise, pochadzal z rodiny, kde sa city zrejme neprejavovali a aj to, ako dat cloveku najavo, ze ho lubime, sa musime "naucit" ... je voci nemu nefer ho rovno obvinit, ze nelubi vlastne deti, mozno je praca na detskej izbe jeho vlastny sposob ako vyjadrit, ze mu na detoch zalezi... otazne je, ci sa detom nevenuje preto, ze nechce alebo preto, ze nevie ako... my sa tiez nerodime dokonalymi matkami, robime pri vychove kiksy a to sme s krpcami denno denne, taktiez zistujeme pokusom a omylom, co plati na nase deti, tak preco nemat trochu pochopenia pre otca...

co sa tyka dcery, pokial neviete spolu vyriesit problemy, asi by som sa obratila na psychologicku - ako nezaujaty clovek s adekvatnym vzdelanim urcite narobi viac osohu ako skody... dcera si to do zivotopisu neda, ze bola na sedeni u nej, pokial navsteva u nej pomoze, bola by hlupost sa za to hanbit...

:tup: :tup: :tup:

ahoj autorka, no ako ste dopadli u psychologicky? ako to cele prebiehalo? a poradila Vam nieco alebo budete chodievat na nejake sedenia? drzime palceky, nech to prinesie vytuzene ovocie v podobe pekneho vztahu medzi Tebou, manzelom a dcerkou...

ahojte ,tu autorka.urcite ma teraz vsetky odsudite,ale ja som u tej psychologicky nakoniec nebola.ono prebiehalo to tak ,ze dcera bola chora apotom druha acela rodina,ale nekaslala som na to .vela vela som otom premyslala.aked si tak vsimam ona je uplne taka normalna ako vsetky deti.rozmyslala som nad sebou vela.zmena nastala ked sa moja mladsia dcera zacala zaujimat o kreslenie strihanie aveci ktore ja sdetmi velmi rada robim,pridala sa starsia.vzdy poobede si nieco vymyslime co budeme robit.vlastne som zistila ,ze kriticka je 16hodina az kym neidu spat.avtedy si lepime citame avtedy sa ich snazim zamestnat.ide to .ja mam dobry pocit ,ze pre ne nieco robim anemusim sa rozculovat.nevidim potrebu momentalne navstivit psychologa.hlavne je to ze kym mladsia nejavila zaujem o vytvvarne prace tak som nevedela ako ich zamestnat bola som nervozna.chcela som vam napisat skor ale nebol nejak cas.

tesim sa s vami, ze ste to tak dobre vyriesili, skutocne niekedy pomoze najst nejaku fintu, ako zabavit deti k ich spokojnosti a niekedy naopak trebars nestranny pristup psychologa... myslim, ze ta nikto odsudzovat nebude, ide ti predsa o dobro deti, nech zvolis akekolvek riesenie :)

ja osobne ťa neodsudzujem.vyriešila si to perfektne,dôležité je,že nastala zmena k lepšiemu a je jedno,či to je za pomoci psychologa,rady starej mamy,alebo si našla vlastné riešenie.blahoželám k úspechu,nech to tak aj nadalej pokračuje

myslim, ze si nasla riesenie aj bez pomoci psychologa. zvladla si to fantasticky. je vidiet, ze svoje deti lubis. drzim palce.

ja som písala toto a vlastne si to tak aj vyriešila, začala si od seba. Držím palce, len tak dalej, dieťa v tomto veku sa velmi mení, je tvárne a pokial sa s ním pracuje, da sa vela urobiť.

Asi sme my maminy k vlastným deťom velmi kritické, príliš si ich všímame a často si myslíme, že len my máme doma takého čertíka. Od detí čakáme viac, ako su v danom veku schopné.

 

tu autorka,ked mam pri sbe len jedno dieta to je uplna pohoda,uzivam si to ale ked ich mam obe vvymikaju sa mi zpod kontroly.zial nie vzdy to ide.ale celkom mi to s nimi teraz ide,klop klop :D aozaj dnes som bola s mladsou u lekarky abolo tam este ovela neposlusnejsie dieta ako moja starsia dcera,tak som bola taka rada ,nie žeby som bola škodoradostna,ale doteraz som vvnimala moj problem len akoby bol jediny,akoby ho nikto iny nemal,ze ja som neschopna apodobne.ufff vobec som si nemyslela ,ze je materstvo tak ťažké.jasné ,že dcera nie je teraz už aniel ale ked som sa oto začala zaujímať začinam ich chapať.ato aj vdaka vám. :flowers: