ulohou mamy ani otca nie je byt detom kamarat, tych si najdu na ihrisku / v skolke... rodic ma byt pre deti autorita (pozor, nie diktator), niekto, kto vie, co je spravne a vie odkial pokial - len v takeho cloveka moze mat dieta doveru, pretoze vie, ze taky clovek vie, co je spravne a co sa ne/ma robit, aby bolo vsetko v poriadku a nic sa dietatu nestalo... deticky, ktore vyrastaju bez hranic sa citia ponechane sami na seba, rodicia im tym v dobrej viere, ze im davaju "slobodu" kladu na plecia svoj diel zodpovednosti a ten by mali niest rodicia... deti rodicov, ktori nevedia stanovit detom jasne hranice, su velmi neiste, nervozne, navonok sa prejavuju ako "mali certi", neskor mavaju problem so sebavedomim, zazila som niekolko takych deti a ak to rodic nezvladne v utlom veku, neskor su uz tieto deti fakt nezvladnutelne a neraz skoncia na dlhodobej terapii u psychologa, co je este ten lepsi pripad. vacsinou si to rodicia ani neuvedomuju, skratka si myslia, ze chudaci bez vlastneho pricinenia prisli k "zlemu" dietatu. takze mila autorka, je fajn, ze si svoju chybu uvedomujes, ale prosim Ta, ries to hned, nie zajtra, nie o tyzden... same sa to nezlepsi, bude to len a len horsie. radim Ti vyhladat detskeho psychologa, ist ku psychologovi nie je ziadna hanba, pomoze Tebe (da Ti triky a tipy ako sa k dcere chovat v konkretnych situaciach) a aj dcere (bude sa moct porozpravat s niekym uplne nestrannym, kto sa bude snazit pozriet na vec z jej strany). a daj nam vediet, ako si dopadla, drzime Ti palceky.