Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 19.12.2011 20:33

Ach, tí chlapi a naše očakávania... prečo to nejde dokopy?

Tak ma v poslednom čase hnevá manžel! Nedávno totiž menil robotu - hlavne kvôli tomu, aby trávil menej času v robote a viac s rodinou, ako sám hovoril. teraz chodí z práce okolo piatej (predtym okolo siestej, niekedy aj neskor, takze mala - ma skoro rok - uz casto spala, ked prisiel), maličká ide spať okolo siedmej, niekedy aj skôr, takže krátko po šiestej ju už idem kúpať, chystam jej večeru... takže až tak veľa času na ňu nemá. ok, snaží sa, keď príde, sadne alebo ľahne si k nej do detskej na koberec, začne sa s ňou hrať, ja sa niekedy nenápadne "vyparím", aby mali priestor byť aj sami dvaja... často to končí tak, že pri nej manžel zaspí na zemi :idoh: žiaľ, často sa stáva, že keď sa snažím od nich odísť, malá začne plakať, napriek tomu, že on je pri nej, on totižto veľmi nevie, ako ju zabaviť, chvíľočku áno, no v tomto zatiaľ nie je bežec na dlhé trate... alebo víkendy, ďalší kameň urazu: cez víkendy sme mali dohodu, že soboty poobede, odkedy sa malá zobudí, ju bude mať na starosti manžel až kým nepôjde malá spať, aj prebaľovanie, aj kŕmenie, aj uloženie spať... no akosi z toho zišlo. vie ju síce prebaliť, aj nakŕmiť, ale čo sa týka hrania, chvíľku sa s ňou zabaví, ale keď s ňou má byť viac ako hodinu (prechádzku nerátam, to zvláda, ale to nie je skutočné spoločné trávenie času, keďže malá zatiaľ nechodí, len sedí v kočíku), vidím, že netuší, čo s ňou má robiť, ako ju zabaviť... no a v poslednom čase ma dosť hnevá aj ten jeho prístup k práci, má síce pevnú pracovnú dobu a fixný plat, ale často rieši ešte aj doma pracovné telefonáty, maily... "najvtipnejšie" na tom všetkom je, že mu to nikto, ani jeho šéf, nekáže, proste to robí z vlastnej iniciatívy (plat má fixný, takže za túto hyperaktivitu nedostane ani euro navyše)... uplynulý víkend to bolo tiež tak, pol víkendu zabil pracovaním z vlastnej iniciatívy, hlavne že ešte v piatok ráno mi básnil o tom, ako sa teší na víkend s rodinkou... ale on je proste taký, to isté robil aj v predchádzajúcej práci - zo začiatku preto, aby dokázal, že je dobrý, aby si ho tam nechali, no a potom už nemohol povoliť, keď si sám latku nastavil tak vysoko a koľkokrát už toho bolo na neho príliš... neviem prečo som ja taká sprostá, že som si myslela, že sa poučí a bude si vážiť pevnú pracovnú dobu... ale tento víkend už pohár mojej trpezlivosti pretiekol, tak som mu vykričala, že niekedy túžim byť nie jeho manželka, ale jeho šéfka, lebo to by vyvíjal oveľa viac vlastnej iniciatívy aj voči mne... no vážne... myslíte si, že ho aspoň cez víkend napadne utrieť sám od seba riad? no ha, kdeže! väčšinou ho o to poprosím ja (beriem to tak, že cez týždeň on pracuje v robote, ja doma - ako mama a milion inych veci okolo domacnosti, takže to, že mi nepomáha cez týždeň, prežijem - no ale cez vikendy by bolo spravodlive, keby sme mali obidvaja možnosť si oddýchnuť a starostlivosť o chod domácnosti by sme si podelili, nie? alebo mám prehnané nároky? podotýkam, že upratujem v piatok, takisto periem - žehlím cez týždeň, takže cez víkendy sa len varí a upratujú riady a hračky po malej), sľúbi mi to, že tie riady utrie, ale potom to vždy skončí tak, že riady od obeda sú tam ešte večer, čo ma neskutočne rozčertí, lebo ja som taká, že keď niečo treba urobiť, tak to urobím hneď a nemusím na to myslieť celý deň. tak sa nakoniec vždy naštvem a utriem si ich sama... tak takto to je, keď ho o niečo poprosím. a sám od seba v domácnosti neurobí absolútne nič (no pardón, občas zoberie von smeti). okrem toho som mu včera vykričala, že keď je v robote, cez týždeň, mám aspoň kľudné dni, lebo jednoducho, keď uložím malú cez obed spať, v kľude si navarím (čo je tak okolo druhej-tretej) a potom sa najem, kdežto cez víkendy, keď je doma on, snažím sa, aby mal obed na stole okolo 12-13.00, takže vtedy musím variť, keď je malá hore a očakávala by som, že ju zabaví, kým ja varím, ale kdeže, on si sedí pri pc a ja varím a medzitým lietam ako taká handra medzi detskou a kuchyňou, prípadne sa mi malá tmolí pod nohami v kuchyni a musím dávať pozor ešte aj na ňu... tak som mu včera vykričala, že to bolo poslednýkrát, čo sa ja takto stresujem, aby mal on obed skôr na stole, že odteraz si budem aj víkendy organizovať tak, ako aj cez týždeň (ako keby ani doma nebol), že si navarím vo všetkom kľude a pokoji, keď bude malá spať, takže obed sa bude podávať medzi druhou a treťou, že ja som tak už zvyknutá, mne to vyhovuje a že keď sa snažím vyhovieť jemu a on ma ani len nijako nepodporí, tak sa na to môžem vykašlať a nebudem sa stresovať. a že keď sa mu nepáči obed tak neskoro, môže si navariť skôr on sám alebo si môže objednať pizzu. (chyba nie je v tom, že malá nevie byť sama, doobeda sa hodinku prehrá sama, ja si zatiaľ upracem, operiem..., ale jednoducho varenie je pre mňa cez týždeň relax a chcem si variť v pokoji, keď malá spí a nemusím riešiť nič iné, pustím si hudbu a varím...). neviem, prečo som taká sprostá, že každý piatok, keď zahlási, ako sa teší na víkend s rodinkou, sa teším, ako malá, že budeme mať čas na seba a aj že bude s malou sa hrať aj on sám viac ako 15 minút. celé víkendy potom čakám na niečo, na zázrak, že mi povie, vieš čo, choď si oddýchnuť, teraz sa s ňou zahrám ja (áno, príde sa pohrať, ale sú to vždy len chvíľky, že nestihnem ani povedať slovo oddych, nie že ho zrealizovať :idoh: )... a každú nedeľu večer zistím, že sa neviem dočkať pondelkového rána, kedy pôjde do roboty a ja s malou si urobíme normálny program. proste je to o inom, keď ani neočakávam, že sa o ňu postará niekto iný, keďže som s ňou doma sama. cez víkendy to očakávam a večne zažívam sklamanie, sedím doma, ani s kamarátkami sa na víkendy nedohodnem, že nech si nás manžel užije a dopadne to tak, že škoda reči. asi si odteraz budem víkendy organizovať tak, ako aj iné dni v týždni, keď budem chcieť ísť s malou von, pôjdem, hoci aj s kamarátkou a on nech si robí, čo chce, môže si v kľude vybavovať pracovné veci alebo ak chce, nech ide s nami von, ale prosiť sa mu nebudem, ani to očakávať... juj, taká som nahnevaná, že ani na tie Vianoce sa neviem tešiť, už nech je radšej jar... manžel má byť celé sviatky doma... ako mám samu seba spracovať, aby som neočakávala, že sa bude venovať malej alebo že mi s niečím doma pomôže sám od seba?

  • anonym
    19.12.2011, 21:33

    neviem,či sa ti moja odpoved bude páčiť,ale uvidíme.tak pekne po poriadku

    -že malá plače za tebou?normálne.deti sú v tomto veku naviazaný na konkrétnu osobu a nie je to tým,že by nechceli toho druhého,jednoducho chcú viac mamu.s tým veľa nenarobíš.riešenie je aj také,že budete všetci v jednej miestnosti.nie je to ideálne,ale nepotrvá to dlho a prejde to.

    -nevie,ako sa s ňou zahrať?daj mu návod na použitie.vážne.povedz mu,ako sa s ňou treba hrať,čo ju baví,a pod.on to nemá odkiaľ vedieť a aj tebe chvíľku trvalo,kým si na to prišla.chlapi to väčšinou nevedia,učia sa to a podstatne dlhšie,ako ženy.

    -rieši doma pracovné veci?toto je zložitejšie.chce sa v práci ukázať,že zvládne veľa a odnášate si to vy.možno by to chcelo nejakú dohodu.napr. ak chce robiť aj cez víkend,ok,ale len nejaký čas a to treba dodržať.napr. hodinku,či dve nech porobí,ale potom koniec a hotovo

    -že sám nič nespraví?to máloktorý chlap.treba im všetko hovoriť a niekedy aj 100x.treba si uvedomiť,že ich myslenie je iné,ako naše,ich priority tiež a treba to rešpektovať,pretože ak by to tak nebolo,tak by boli ako my a koho by to potom bavilo.

    -obed?ak chce obed skôr,musí sa pričiniť.zabaviť dcérku,ísť s ňou aspoň na prechádzku,alebo niečo podobné a ty môžeš variť.alebo bude obedovať až po druhej. no a čo,to ho nezabije.sedí pri pc?proste mu povedz:miláčik,chceš obedovať o dvanástej,alebo o tretej?nech sa rozhodne

    -chceš sa zrelaxovať?začni tým,že cez víkend odbehneš urobiť nákup tak na hodinku.neboj,prežijú to.prvé razy sú ťažké,odísť a nechať ich samých,ale neboj,zvládnu to.a potom,mobily existujú.nebude taký ako ty,nespraví veci ako ty,ale dá dcérke iný pohľad,ten mužský a to je dôležité

    -nevyčleňuj ho z vášho života,zapájaj ho čo najviac.nech vie,aké radosti,ale aj starosti život prináša

    podobné problémy ako ty má veľa mamičiek.očakávame od chlapov,že nám budú čítať myšlienky,že nás budú počúvať,že si budú pamätať,ale chlapi na to nie sú stavaní a tak sa tomu treba prispôsobiť a naučiť sa s tým žiť.pomaly ho učiť,ako ty vnímaš svet,váš vzťah a pod.treba to pripomínať a opakovať.a hlavne,treba veľa trpezlivosti.

    teš sa na vianoce,dcérka z nich bude mať radosť,bude ich vnímať,bude sa tešiť.nečakaj zázraky len preto,že bude doma.naplánuj to trošku.spoločnú prechádzku,výlet,návštevu,ozdobovanie,varenie.ste rodina a ukáž mu,čo doma má.občas im to treba pripomínať,že aké poklady to doma majú,lebo na to zabúdajú.

    držím palce,tá zlosť prejde,neboj ;-)

  • anonym
    19.12.2011, 22:15

    dobrá odpoveď:clap:

    u nás to tiež inak funguje, keď je muž doma..nič nefunguje..

    máš dobrého manžela. Snaží sa, len tak po svojom.. Vidí, že má veľmi schopnú manželku a matku.. tiež mám dobrého manžela, vie, že je na mňa spoľah..

    mne pomohlo to čo ti radila mamina predo mnou..ísť do obchodu SAMA (aj keď niekedy na mňa vychrli, že čo dokážem hodinu robiť v tom obchode..) a idem aj s kamoškami - raz za čas..

    a chápem aj to, že keď mi deti cez obed spia, urobím si predsa aký-taký svoj kľud (pc, kniha, štrikovanie..) a on to v práci nemôže..až keď príde domov.. a myslím si, že väčšina mužov sa musí naučiť venovať sa deťom, ale sú aj takí, čo sa vedia úžasne venovať deťom a ja im:clap:  ale takých je ako šafranu..tiež musím ukazovať a hovoriť tomu svojmu..ale má aj pár skvelých trikov na naše deti..

    pevné nervy!! a uži si vianoce..očakávaj len to čo môžeš reálne dostať.. aj ja sa učím netlačiť na pílu..možno pomaličky sa časom niektoré veci podaria

  • anonym
    19.12.2011, 23:24

    Ahoj maminy!neskutocne vam dakujem za vase myslienky,fakt.napisali ste tu vsetko,co mi je uz nejaky ten cas jasne,co sa nasich muzov tyka,no mam pocit,ze to potrebujem pocut,citat znova a znova...navyse moj muz je vodic NKD,takze som s dcerou vacsinou sama.on je dobry tato,partner,ale niekedy mam pocit,ze si mysli,ze vychova dietata,domacnost a vsetko okolo toho je naramne jednoduche....po tyzdni pride domov,urobi nam chaos v rezime a "spokojne" si odfrci na cestu...svokra mala naozaj pravdu ked vravela,ze mam doma este jedno dieta do plusu :D tak vam mamky dakujem este raz!!!!

  • anonym
    20.12.2011, 09:47



    nielen ty,ale každý z nás.občas máme proste také stavy,že hoci to všetko vieme,je nad naše sily to aj priviesť do praxe a vtedy potrebujeme niekoho,kto nám pripomenie,že tí naši chlapi sú fakt občas dalšie dieťa v dome.ale menili by ste ich za niečo?väčšinu času určite nie :P :P

  • anonym
    20.12.2011, 12:33

    Ahoj zakladateľka témy, určite pouvažuj nad riadkami, ktoré píšu maminy predo mnou. Chlapi nemyslia tak, ako my ženy, a to je dobre. U nás to funguje napríklad v sobotu tak, že dopoludnia vezme manžel obe dcéry (ročná a takmer 3 ročná) von, a ja zatiaľ stihnem navariť, upiecť. Keďže teraz býva chladno, vonku sú cca hodinku a zvyšok času trávia v obývačke s hračkami, či počúvajú rozprávky na cd. A popritom stihne povysávať celý byt. Počas obedňajšieho spánku poumýva zeme. Nič iné od neho ani neočakávam, ale keď potrebujem spraviť niečo navyše, tak mu to poviem, nečakám, že na to príde sám. Inak počas týždňa má na starosti vyprázdniť umývačku riadu, pričom mu robia asistenciu aj naše baby. Ostatné upratovanie, umývanie okien, pranie, žehlenie... vykonávam počas týždňa, pretože manžel chodí domov zvyčajne okolo 18 hod. V nedeľu dopoludnia to funguje podobne, s tým rozdielom, že sa neupratuje, ale ja varím a idem do kostola, ale popoludnia máme vyhradené na výlety, kúpalisko, či na prechádzky po prírode, jednoducho trávime čas spoločne. Zuzana

  • anonym
    20.12.2011, 13:28

    Jasne,ze by som mojho muza nevymenila za nic na svete!!!!chlapi su proste taki...len mi obcas prekaza,ze komplet vsetko organizujem sama...vsetko,vsetko mu treba hovorit,co od neho ocakavam,niekedy mi to pripada ako keby som ho tym obtazovala...no bolo mi to vyvratene...nikdy som nebola ten typ,ze by som komandovalachlapa,ale tu uz asi ine nepomoze :D

  • anonym
    20.12.2011, 16:42

    ahoj autorka témy...určite súhlasím s odpoveďami, ktoré ti napísali ostatné mamy, manželky,matky. Ja prdám hádam len toľko, váž si to čo máš, myslm, že tvoj manžel je dobrý muž, len niekedy tých našich chlapov treba k určitým veciam dokopať. Môj manžel mi s deťmi nepomáhal vôbec kým boli malé, nepomáhal v domácnosti s ničím, bol tak vychovaný, že tieto veci mu boli cudzie. Aj napriek tomu som naše deti vždy učila aby si ho vážili za to, že ťažko pracuje a aby ho ľúbili. A vieš čo? Manžel sa zmenil. Keď je doma, tak varenie väčšinou patrí jemu, a porobí aj iné domáce práce. A hlavne, deti na ňom visia, zbožňujú ho a veľa vecí robia spoločne. Pre mňa je to taký krásny pocit, keď ich vidím spolu :D Len proste museli trochu vyrásť aby sa im vedel venovať. A tak som vďačná, za to, že ho mám, aj keď nie je ideálny chlap. Takže, možno aj ten tvoj potrebuje trochu viac času :D Držím palce a prajem krásne Vianoce :D

+ -
Príspevkov: 7