Nedokážem sa vyrovnať s vekom
Nedávno som mala 40 rokov.Už také 2-3 roky mávam obavy s veku,bojím sa staroby.Viditeľne starnem,pribúdajú vrásky,ovísajú mi očné viečka(málo spávam,manžel príšerne chrápe).Snažím sa vravieť si že veď som zdravá,mám robotu,dospelú dcérku........Ani neviem ako tie roky ubehli,toľko by som toho zmenila keby sa dal vrátiť čas.Priala by som ešte jedno dieťatko,ale manžel s tým nesúhlasí a ja v kútiku duše sa obávam či by som to zvládla,cítim sa už stará na dieťa ale tak strašne by som chcela.V podstate sme sami doma s mužom,dcéra chodí domov len na víkendy,študuje VŠ a býva na internáte.Manžel má firmu ktorá pohlcuje jeho celodenný čas,ja svoju prácu,domácnosť,stretávame sa až večer.Dennodenný stereotyp.Neviem si predstaviť že o 10 rokov budem mať 50-tku atď.,bojím sa staroby,neviem si predstaviť byť len tak doma na dochodku.Možno ma vysmejete,možno pochopíte,neviem,mne sa aspon trošku teraz uľavilo.Jedno viem však isto,vážim si život,vážim si všetko čo mám,čo prežijem,uvedomujem si že roky sa nedajú vrátiť spať.