Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 12.11.2011 19:12

neviem byt trpezlivá

ked som mala jedno dieta tak som bola uplne kludna amala som na vsetko cas.teraz ked mam 2deti nic nestiham mam pocit ze som stale nervozna avobec nemam chut sa im venovat.lubim ich nadovsetko ale nemozem si pomoct.co mam robit?ako sa premoct?

  • anonym
    12.11.2011, 19:29

    este ab si niekto nemyslel,ze sa im vobec nevenujem.robim pre ne vsetko co je potrebne.akurat ,ze ked treba varit upratovat si stale vynucuju pozornost aja som potom nervozna .nestiham porobit domace prace amam blby pocit z toho aka som neschopna.potom na deti krycim aje to bludny kruh :*-(

  • anonym
    12.11.2011, 19:46

    Aké sú staré? Musíš si len lepšie zorganizovať čas a rozdeliť veci na dôležité, ktoré musíš urobiť a menej dôležité ktoré urobíš neskôr. Sú ženy ktoré majú aj 3 deti alebo 4 alebo aj dvojčatá... ;-)

  • anonym
    12.11.2011, 19:51

    moja, ja mám 3 deti a viem, veeeeľmi dobre, o čom hovoríš. Neviem, aké veľké detičky máš, (3r., 2r. a 6mes :)
    našli sme si systém fungovania, kt. vyhovuje mne, manželovi aj deťom.
    ak chceš, napíš mail, môžem napísať bližšie, ako to ide u nás, tu sa moc rozpisovať nechcem :flowers:
    sabuliatko@gmail.com

  • anonym
    12.11.2011, 20:25



    Si si istá, že práve toto potrebovala počuť? Či veď prečo si do nej nekopnúť, keď leží?

    S prvou časťou príspevku ale celkom súhlasím - urči si priority. Ďalej, snaž sa spestriť si stereotyp, hľadaj si aspoň v blízkej budúcnosti také určité svetlé body, aby si sa mala vždy na čo tešiť, hoci aj voňavý kúpeľ 1x týždenne. Odmeň sa za dobre odvedenú prácu. Keď máš chuť kričať, radšej si začni z plných pľúc spievať. A nájdi si spôsob, ako budeš relaxovať - sudoku, čítanie, cvičenie...

  • anonym
    12.11.2011, 20:58

    ahojte, ked som mala 1 dceru, myslela som si,ake je vsetko narocne s dietatom,ze nemam na nic cas, kazdy by mi mal pomahat... teraz ku dcerke pribudli dvojicky (8mes.)a ja mam pocit, nie ze nestiham, ale aj ked fungujem kozmickou rychlostou, aj tak je to nanic jednoducho sa nad niektore veci musim povzniest ( z nabytku som uz tyzdne neutierala prach,len ho povysavam,ked je uz najhorsie, pecenia som sa nateraz vzdala, kazdy den mam plne pradelniky na spinave pradlo a kopec nepozehleneho, aj ked periem kazdy den,...)manzel mi sice pomaha ako moze, no aj tak je toho vela. Celkovo ma stav v mojich veciach nejak zvlast nevzrusuje, no ked pocujem od niekoho, ze uz stihla urobit to a ono, aka je sikovna, ze stiha to a to, tak sa vo svojom vnutri "naseriem", preco to mne takto neide.A z toho som potom nervozna, aj na deti. No a potom si pomyslim na tie deti a ich rodicov, ktore som stretla v detskom centre , ked chodili o barlach, ak vobec chodili,na deti na vozickoch, s mentalnym postihnutim, na deti, ktore som videla v skole pre hluchonemych,...a som stastna, ze vsetky moje deturky su relativne zdrave, a lubim ich,vsetko ostatne je vedlajsie.
    Mnoho mamiciek je nervoznych z malickosti, uplne nepodstatnych, pominutelnych veci. Treba sa zamysliet nad tym, co nas vlastne znervoznuje, a preco. Pohlad do seba, a nasledne aj do nasho okolia nam pomoze pochopit vela.
    Mozno to vyznie zvlastne,ale v pripade trpezlivosti neide o to,kolko ma zena deti, netrpezlivost a nervozitu nesposobuje ich pocet, ale pohlad na svet a seba samych.
    Autorke zelam, aby "sa nasla", postupne sa jej vsetko poriesilo, a hlavne vela pohody a lasky v rodine. :-)

  • anonym
    12.11.2011, 22:17

    tu autorka.ten clanok ma velmi zaujal.ja si velmi uvedomujem ze ake mam stastie ze mam zdrave deti atiez ked vidim postihnute dietatko tak dakujem bohu ,ze sme zdrave apotom si poviem ,ze uz sa nebudem pozastavovat nad malickostami.no pride zas domacnost aupratovanie anajnovsie kamaratky z okolia ......vzdy ked knim pridem tak maju doma generalny poriadok apotom si pomyslim ako ze mne to tak neide...azas som tam kde som bola .ateraz vam poviem niekedy pocitujem take prazdno ze uz sa nemam naco tesit .len strach o deti poriadok nedaju mi oddychnut.apritom som tak tuzila po detickach...

  • anonym
    13.11.2011, 08:45

    :-) ahoj, som rada, ze som "natrafila" na to, kde bude asi tvoj problem. ja si den organizujem zvacsa tak, ze si dam ulohy (snazim sa byt realna)-napr. pozotieram podlahy v byte, pozehlim, a dost. ostatne co robim,je len to nevyhnutne na fungovanie domacnosti -varenie, nevyhnutne upratanie, a venujem sa detom, idem von, hram sa s nimi a pod. Niekedy sa stihnem aj ucesat :D A vecer sa tesim, ze som stihla vytycene ulohy, a tesim sa este viac,ak stihnem nieco, co som neplanovala. :idance: v kazdom dni sa snazim najst drobne radosti - svieti slnko-huraaa, pustim si svoje oblubene CD :idance: , kupim nieco pekne malym alebo sebe ;-)
    Aj na tejto stranke sa potesim,ak sa niekomu podari vyriesit problem, ak mozem aj ja aspon trocha k tomu prispiet :clap:

  • anonym
    13.11.2011, 09:54

    jeej tie malickosti ,naozaj uz som na to zabudla.ked sme mali len jednoizbovy byt v rodinnom dome tak som sa tesila ako male dieta ze mam konecne svoje sukromie kedze sme prv bybali spolu so svokrovcami kde nebolo o sukromi ani reci az neskor sme sa osamostatnili.vobec som sa nezamyslala nad tym,ze aky poriadok doma .bolo to sice jednoduchsie lebo v tom case sme deti este nemali.ateraz mam vsetko co chcem naozaj.aniesom spokojna.dakujem za otvorenie mojich sebeckych oci.dolezita je pohoda rodinnna pohoda.skusim si na to spomynat castejsie .vtedy som bola rozhodne skromnejsia.naozaj mi to pomohla podelit sa s vami oto.stacilo len ako sa hoivori otvorit oci :flowers:

  • anonym
    13.11.2011, 21:11

    moji svokrovci majú 70rokov, bývame s nimi - dom na 2byty, ale kuchyňa spoločná. Takže nevarím len sebe, malej 22mesačnej slečne a muźovi, ale aj im. Malú sa boja postrážiť-len keď naozaj musia, lebo som začala chodiť na vysokú školu. Muž mi je velkou oporou, kedže naša slečna ma v sebe vrtulu! Nevie od narodenia spávať (doteraz neviem čo je prespať noc) a cez den by najradšej nešla. Mame aj zahradu v dome. Večer namiesto tulkania s mužom zaspím skôr jak mala a padám. Ale teším sa z vecí ako-večeru robí muž aj ked len nakraja chlieb so šunkou a rajčinkami či parky a podobne. Zistila som že vie aj pradlo vyvesiť :D teším sa že idem na nakup autom a nie s plným kočikom :D a taketo veci ma robia šťastnou. Niekedy stačí aj navariť na 2dni dopredu, či si odložiť do mrazničky ked urobiš viac a nemusiš variť, čo ti hned ponuka viac možnosti a času. A odporučam napustiť si ten horuci vonavy kupel so sviečkami a tichou hudbou - stači na relax tela i duše...

  • anonym
    14.11.2011, 06:16

    [/QUOTE]no pride zas domacnost aupratovanie anajnovsie kamaratky z okolia ......vzdy ked knim pridem tak maju doma generalny poriadok apotom si pomyslim ako ze mne to tak neide...azas som tam kde som bola .ateraz vam poviem niekedy pocitujem take prazdno ze uz sa nemam naco tesit .len strach o deti poriadok nedaju mi oddychnut.apritom som tak tuzila po detickach... [/QUOTE]

    možno tie tvoje kamarátky majú "generálny" poriadok len vtedy, keď sa k nim nahlásiš na návštevu :excited: a bežne tiež utierajú prach raz za mesiac a večerajú chleba so šunkou. niekedy nie sú veci také ako sa zdajú.

    ale chápem ťa, tiež niekedy chcem mať aj upratané, aj uvarené, aj postarané o malého, a nedá sa skĺbiť všetko.... a tiež som z toho niekedy nervózna, ale potom si uvedomím, že máme na seba s manželom a synom tak málo času - prevažnú časť dňa sme v práci, malý v škôlke, doma treba upratať, uvariť.. čas na rodinu sa potom hľadá s lupou v ruke...   aj keď je ťažké "sa rozkrájať" pomedzi všetky povinnosti, ktoré človek má, tak sa snažím povzniesť sa nad niekoré povzniesť, aby som sa potom nepozastavovala sama nad sebou, že prečo kričím na malého, len kvôli tomu, že on by sa chcel so mnou na chvíľočku zahrať a ja chcem umývať dlážku, ktorá v pohode vydrží do soboty?

  • anonym
    14.11.2011, 17:07



    Nekopem. Mám 3 deti a som na tom niekedy podobne ako ona. Obdivujem všetky mamy ktoré stíhajú ešte aj nejaký relax. Zle si ma pochopila.

  • anonym
    15.11.2011, 13:00

    Ahoj vitam ta v klube milujucich matiek ktore nemaju na nic cas :D som mamou dvoch deti 2 a pol a 9 mesiacov. Dcerka je tornado a syn je tajfun...robia si zle ziarlia na seba nesmu zostat ani na chvilu sami pretoze okamzite vrestia tyraju sa navzajom. Ak sa nebodaj stane na sekundu ze sa venujem postarke, telefonatu, alebo poludsteniu pohromy ktoru prave dokonali je to katastrofa svetova. Ja som neni bohvieaka povaha byvam naladova, nervozna, vubysna a mam sklony dramatizovat vzniknute situacie...co uz so mnou som raz taka tiez deti lubim a snazim sa im venovat no na druhej strane viem ze nie som dokonala nie si stroj aby si mala zakazdym naladicku upratany byt navarene...je to normalne skutocne si len unavena mozno viac vystresovana no to vsetko prejde. Viem ze obcas nastve aj ked ludia vravia bud rada ze su zdrave alebo co to riesis ved zachvilu budu dospele, ja ti poviem len tolko ze hladaj sposoby ako sa svojho stresu zbavis, zlahcuj si co mozes vyhybaj sa zbytocnym pracam navyse, ak ta nieco nebavi tak to nerob. Ja napriklad nezehlim, snazim sa varit rychlo a lacno, perie pracka, pecie truba, obcas vytiahnem vysavac a ked nie je utreta horna policka na kniznici tak sa nezblaznim...daj tomu volny priebeh. vela stastia

  • anonym
    25.11.2011, 12:13

    :flowers: dakujem.autorka

  • anonym
    26.11.2011, 05:16

    Mna potesili vsetky  rady a dufam, ze autorka najde odpoved na svoj problem.
    Mne pomohli dve veci:
    1. v skupine kamaratiek sme 4, vsetky nase deti su v rovnakom veku, ale najradsej chodievame ku tej u ktorej je najvacsi 'bordel'. Atmosfera je uvolnenejsia a nemusime davat na deti 110% pozor, ci nieco nerozbiju. Jedna mamicka je az velmi poriadku milovna, sama si to uvedomuje a jej dom tak aj vyzera. Ako sterilna nemocnica. Cely cas travi upratovanim a ma malo casu na dcerku. Cize ja som si vybrala tu strednu cestu - ako uz ostatne mamicky opisovali. - Upratat to najnutnejsie a najst si cas na seba a svoje zaluby (ci uz to je ten kupel raz do tyzdna, alebo TV serial, ci kniha pred spanim). A teraz sa vsetci stretavame u mna. :excited:

    2. Tuto zimu som bola chora skoro non-stop 4 mesiace a vzdy ked si myslim, ze toho je na mna privela, spomeniem si na tie zimne casy,  ako som si len zelala byt znova zdrava a hned ma to potesi. Ved som zdrava, moze byt aj horsie. Drzim palce, nie si sama autorka.
    Ako niekto dolezity raz povedal:

    DOLEZITY NIE JE CIEL CESTY, ALE SAMOTNA CESTA

+ -
Príspevkov: 14