Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 21.10.2011 20:23

nepotrebuje ma

mam neskutocne nervy apotrebujem sa vyrozpravat.som vydata 9rokov ,moj manzel je tichy koli detstvu ktore ho poznacilo .dlho bojujem stym aj som sa to naucila tolerovat.mam pocit ze ma nepotrebuje ma svoj svet.vposlednom case sme maximalne vytazeni pretoze opravujeme dom afakt si toho dal vela na plecia,ateraz to nestiha.ja som na materskej tak to berie tak ze sa mam ja starat odeti pomoc mam v nom akurat ked ideme klekarovi vtedy nas zvezie.ale uspavanie kupanie akrmenie je vzdy na mne .nechcela som ho zatazovat este aj stym,kedze viem aky je vytazeni.sem tam vsak vybuchnem adnes tiez ked mi uz deti rastli cez hlavu som mu to vytkla ze mi nepomaha.povedali sme si par skaredych slov.je mi hrozne staci ze sa mi ospravedlni a2dni sa mi venuje aja som v poho po tyzdni je vsak ten isty kolotoc .fakt si myslim ze ma nepotrebuje :-( :-( :-(

  • anonym
    21.10.2011, 20:30

    určite potrebuje a ty potrebuješ jeho.len ste si toho na plecia naložili veľa.nie iba on,ale aj ty.chcelo by to pomoc z jeho strany.nie niečo veľké,komplikované,ale okúpať deti raz do týždňa by mohol zvládnuť.tebe to veľmi nepomôže,ale on si uvedomí,že to nie je med lízať.drobné veci v domácnosti zvládne aj on,či už je to vysypanie smetí,alebo pozbieranie hračiek s deťmi.nepoznám celú situáciu u vás,ťažko hodnotiť,si teraz hlavne unavená a vyčerpaná.treba mu stále pripomínať,že potrebuješ trošku pomoci,jeho záujem,nie iba raz do týždňa vybuchnúť.a ešte mi napadlo,ak vás netlačí čas pri dome,zľavnite z rýchlosti a dajte si čas na seba.ak vás čas tlačí,tak zatnite zuby,obaja a budte trpezlivý.

  • anonym
    21.10.2011, 20:44

    ked ja uz nevem ako mam na neho ist.on je cely den vonku aj ked vie ze mi treba dokoncit vnutri sa najradsej zdrziava vonku,viem ze aj vonku je kopu roboty ktoru musi stihnutakeby som ja nemusela byt sdetmi tak mu pomozem ale ani na moju svokru sa neda vobec spolahnut,anema zaujem.ato byva v tom istom dome.aked mu spomeniem co mi treba tak je zrazu hrozne unaveny alebo zdrhne vonku.ato ani na nho netlacim len sa chcem porozpravat.nadovsetko ho milujem anikdy by som od neho neodysla aj keby som mala takto zit do smrti.ale asi som pre neho nezaujimava ked nepotrebuje byt somnou.ja to aj zvladam pokial ma deti nevytocia apotommu vytknem hocico aon sa tvari ze co mi preskocilo :s :ishock: :-(

  • anonym
    21.10.2011, 21:03

    ako píšeš,asi v detstve niečím prešiel a nedostal sa z toho.ovplyvňuje vás to oboch.sama si povedala,že si s tým zmierená,ale niekde v kútiku duše vieš,že to nie je až tak na 100%.to že sa ti vyhýba má niečo spoločné s tým,čo ho poznačilo?lebo ak hej,tak sa s tým ťažko bojuje.chce to boj s oboch strán a on sa naň asi necíti.ak to s tým nemá nič spoločné,treba nájsť príčinu,prečo "uniká" nejaký dôvod je vždy

  • anonym
    21.10.2011, 21:40

    uz ma zlost prechadza.som si pripomenula aku mal on ubohu rodinu .asom si slubila,ze mu dam vsetko krasne co som sa naucila od rodicov atou je istota,ale som tiez len clovek.potrebujem rozhovor aje mi uz lepsie .skoda ze nieje komunikativnejsi :-(

  • anonym
    21.10.2011, 22:33

    prežívame to isté, my sme sa práve nasťahovali do domu ktorý sme stavali rok a pol a tiež mám pocit že radšej sa bude motať vonku aby by mi pomohol. neviem aké staré máš deti ja mám 3-ročného a trojômesačnú a kúpal ju iba dva krát, ale viem že teraz sa to zmení k lepšiemu lebo príde jesen a bude radšej doma ako by mal mrznúť vonku :excited: ,

  • anonym
    22.10.2011, 09:12

    tu autorka.to je fakt ochvilu zima tak myslim ze aj u nas sa to trocha zlepsi.inac deti mam starsie jedna ma 6rokov nastupila do skoly adruha 2roky. ale odkedy sa narodili som snimi skoro vzdy len ja .vynimkou ked mi teba nieco vybavit vtedy sa nanho mozem spolahnut.zo vcera ma zlost uz pôresla ,som sa vyspala aje mi lepsie. :-) dkujem za komentare ,hned je cloveku lepsie :flowers:

  • anonym
    22.10.2011, 13:08

    Tak neviem čo je lepšie to ako žiješ ty alebo ja.Ja vidím svojho manžela len neskoro večer a v nedeľu,je workoholik,dávno som pochopila že sa nezmení.Nepomáha ani ranný plač detí keď odchádza do práce,často sľubi že príde skor a nepríde.

  • anonym
    22.10.2011, 13:58

    autorke: skus sa s nim porozpravat, nie vycitavo ani urazlivo, proste mu v pokoji (ked bude mat na to cas a nebude mat moznost uniku - ja vyuzivam na taketo rozhovory cestu autom :idance: ) porozpravaj, ako vnimas celu situaciu Ty. vies, mozno ma on pocit, ze Ty nepotrebujes jeho, ze vsetko zvladas a pri detoch sa mozno citi, ako neschopny, ze Ty to aj tak zvladas lepsie... asi by to chcelo ho donutit byt obcas s detmi (najlepsie sam, aby nemal pocit, ze ho budes hodnotit, ci to zvlada dobre) - idealne by bolo poslat ich na prechadzku, prip. na ihrisko alebo v sobotu do obchodu - vymysli, ze Ti doslo nieco, co surne potrebujes k vareniu, to je jedno, ci vajicka, alebo kilo zemiakov, hocico... aby sa citil uzitocne, ze zabavil aj deti a este aj insie stihol (maly nakup). samozrejme za to vsetkych nezabudni patricne pochvalit! drzim palceky

  • anonym
    22.10.2011, 14:01

    ja sa snazim aj na to zviknut.mamka mi vravi ze aj ocko bol rovvnaky ako dieta som to tak nevnimala.je uzasny otec podporuje ma vo vsetkom sa nam snazi pomoct berie mojho manzela ako syna ktoreho nikdy nemal amoj manzel je jeho kopia.uvedomujem si ze sa muzi snazia aby nam nic nechybalo ale co ked potrebujeme ich blizkost?ked mu poviem aby sa nam venoval aspon hodinku dve tak to vzdy ostane pri slovvach aja mam pocit ze stym zbytocne bojujem asnazim sa ho brat taky aky je ale niekedy vybuchnem ahadka jak oci

  • anonym
    22.10.2011, 14:32

    dakujem za radu velmi si to cenim :flowers: po rozhovoroch sa to zlepsi len na kratky cas acestu autom by som to neskusala leboí neznasa ked riesim take vevci za volantom,to by sme bozechran este havarovali.takze tak ale dakujem za nazor .sdetmi ho ale necham sameho ked bude menej roboty v zime .

  • anonym
    22.10.2011, 14:34

    aeste vies ze mi raz spomenul ze nie on ale ja ho nepotrebujem .vobec som to nebrala vazne ale asi nieco natom bude dakujem

  • anonym
    22.10.2011, 16:16



    Absolútne súhlasím - náročné, dôležité rozhovory za volant určite nepatria. Chápem, že v aute chlap nemá úniku  ;-) , ale ak ťa skutočne počúva a premýšľa nad tým, čo hovoríš a snáď ti aj odpovedá,  tak jednoznačne musí poľaviť v pozornosti, ktorú by mal venovať riadeniu auta. Myslím, že nie sme malé deti, aby sme si nevedeli nájsť iný priestor a čas na rozhovory o fungovaní rodiny.
    Na margo jeho mlčanlivosti - ak bol taký tichý,  keď si si ho brala, tak neočakávaj, že po rokoch manželstva sa zrazu zmení a bude z neho komunikatívny, extrovertný typ. Ak chceš zmeniť svet okolo seba, najprv zmeň samu seba - a to tak, že sa na neho znova pozrieš tými očami, ktorými si na neho hľadela, keď ste spolu len randili :heart: . Pripomeň si prečo si sa rozhodla práve pre neho a prečo ste spoločne dali život dvom deťom.
    Z tvojich slov cítim, že ho máš skutočne rada a snažíš sa ho chápať so všetkými plusmi aj mínusmi, len si sem tam už unavená z každodenného kolotoča - tu niet žiadnej inej rady, len rozhovor a uvedomenie si, že deti raz podrastú a času na seba budete mať viacej. Píšeš, že robí všetko pre rodinu a môžeš sa na neho spoľahnúť - to nie je vôbec málo a treba si uvedomiť, že z pohľadu mužov je to taký istý prejav lásky ako keď my ženy sa k mužovi tuľkáme a vytvárame krásne teplo domova mnohými inými drobnosťami. Jednoducho muži sú iní a treba to rešpektovať. Výbuchmi zlosti len ničíš váš vzťah, ktorý je vďaka vám obom napriek okolnostiam stále pekný a perspektívny.
    No a v neposlednej rade - prerábka domu je skutočne riadna fuška (aj my teraz prerábame a aj ja som si prešla menšou krízou, keď som môjmu milému zazlievala, že sa nám menej venuje ako predtým a je častejšie zamĺknutý - pomohol ROZHOVOR bez detí a v kľude, obaja sme si aj poplakali a ja som sa opäť utvrdila v tom, že nikoho lepšieho na svete som si nemohla vybrať :heart: :heart: :heart: ). Skúsila som týždeň "makať" na dome a premýšľať čo ako prerobiť po nociach spoločne s manželom a on mi zas na oplátku pomáhal s deťmi a v domácnosti (pol na pol) a poviem vám - je to krásne budovať rodinné hniezdo, no je to aj riadna drina a stres a preto patrí môj veľký obdiv všetkým párom, ktoré pochopili, že v ťažkom životnom období (a tým prerábka domu popri malých deťoch rozhodne je) si musíme byť oporou a oveľa viac sa snažiť chápať a podržať toho druhého.

  • anonym
    22.10.2011, 17:40

    krasne napisane.musim byt trpezlivejsia,anaozaj sa snazi ,robi pre nas maximum . :heart:

+ -
Príspevkov: 13