Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 23.09.2011 20:03

hned rozchod

v poslednej dobe stále čítam,že ked sa niekde objaví partnerský problém,riešením je rozchod.a je jedno,či je to pár,ktorý spolu chodí dva mesiace,tri roky,či sú manželia pár dní,alebo desaťročia.hned ide rada :načo čakáš,opusti ho.............." a pod.jasné,sú situácie,kedy sa to inak nedá,ale myslím,že väčšinou sa to dá riešiť aj inak, a nie tak radikálne.možno nie vždy pomáha rozhovor s partnerom,pretože ten je občas hluchý,ale prečo ľudia zavrhujú poradne.nehovorím,že zachránia každý vzťah,nie vždy sa to dá,ale mrzí ma,ked pre to nikto nič nespraví.len povie,ved ja mu/jej hovorím,čo chcem,čo mi vadí,ale tým to končí.niekedy stačí pohľad a názor nezainteresovanej osoby,nie kamaráta/tky,mamy, a hned sa veci riešia inak.

len to som chcela,banalita,ale trošku ma to zaráža :D

  • anonym
    23.09.2011, 20:29

    Presne si to vystihla: ..."lebo ja mu niečo hovorím"... všetci sú rýchlo hotoví rozprávať druhému to čo im vyhovuje ALE väčšinou by mali začať od seba - teda myslím vzťahy, ktoré sú udržateľné. Mala som kamošku, ktorá mala muža alkoholika a keď prišla k odborníkovi, skoro spadla zo stoličky, keď ten sa jej spýtal, že čo chce s tým ONA robiť - "ale veď ja nie som alkoholička!" - no ALE ON s tým momentálne nevie nič robiť a tak sa musíte chopiť veci VY"... a veruže aj to tak bolo a on sa z toho dostal. Ľudia by mali byť menej zahľadení do seba a viac otvorení svojim blízkym. A ochota riešiť krízy musí niekde začať a myslím, že začínať kázaním a kázaním, ktoré nikam nevedie je slepá ulica. Mám za sebou vzťah, ktorý bol neudržateľný a tiež mi nakoniec došlo, že ak JA sama nič neurobím, tak nikto. A platí to aj v tom pozitívnom prípade

  • anonym
    24.09.2011, 08:32

    Ja som s manželom 11 rokov a vždy som bola taká že som chcela od problémov ujsť,koľkokrát som si v návale emocii pobalila veci a chcela som odísť.Nebyť mojho manžela ktorý ma vždy uprosil tak už dávno nie sme spolu.Už to nerobím,naučila som sa že všetko sa dá vyriešiť(okrem nevery,to by som asi neodpustila).A najlepšie je to riešiť s chladnou hlavou v kľude a bez kriku.Lebo keď sme po sebe kričali a hádali sa tak najviac si to odnášali naše deti,vtedy boli smutné a plakali.

  • anonym
    24.09.2011, 20:46

    Nemám nič proti poradňam, ale ja by som nešla. A môj manžel už vôbec nie. Nedá sa presne naordinovať ako s manželom žiť. My sme nikdy naše problémy nerozoberali s inými, napr. s mamou, kamoškou atď, nieto ešte s niekým cudzím. Nikdy som sa nesťažovala na manžela a ani on na mňa nikomu. Ak niečo medzi nami bolo, tak sme boli nútení riešiť to spolu. Chcem tým povedať že manželia by si mali svoje súkromie strážiť. Tie rozchody sú, a často pre hlúposti. S tým súhlasím. Ak by sa vylúčila tá možnosť že: veď keď nám to nevyjde tak sa rozvediem, rozídem :!: :!: možno by sa partneri donútili problémy riešiť, aby spolu vydržali. Potom sa dobre spomína na to čo sme prekonali, čo sme zlepšili, čo sme si odpustili, zvlášť ak partner povie že s tým si mi pomohla/pomohol. Veď o tom to je - pomáhať jeden druhému "rásť". Žiaden vzťah nieje bezproblémový.

  • anonym
    26.09.2011, 09:24

    Aj ja som si to všimla, že je to už akýsi trend. Myslím si, že ľudia už k sebe nemajú tak blízko, nevážia si jeden druhého, ale hlavne spolu nevedia komunikovať. partnerské poradne vôbec nezavrhujem, myslím si, že to môže pomôcť naučiť ludí spolu komunikovať, určite ti v poradni nedajú presný návod na život, ale poradia ako komunikovať jeden s druhým a hlavne o všetkom, čo toho daného trápi. Častokrát sa stáva, že jeden z partnerov dusí v sebe niečo čo ho trápi, s tým, že mu je trápne to riešiť, a na to sa nabalujú stále ďalšie a ďalšie trápenia, ktoré nakoniec človeka zvalcujú, zničia celý vzťah a potom už skutočne ani partnerská poradňa nepomôže :excited: Ale myslím, že dosť veľký problém je aj v tom, že ľudia akosi nemajú určené priority, resp. majú, ale uložené v zlom poradí. U mňa je na prvom mieste rodina (hoci som, už tiež par krát chcela, so všetkým praštiť o zem, a ísť od partnera preč). Myslím, že celá spoločnosť sa snaži diktovať ľuďom, že rodina nie je na prvom mieste, ale má tam byť práca (netvrdím, že nemá byť na prvých miestach priorít), lenže až bude človek starý, tak sa o neho nepostará kolega z práce a už vôbec nie šéf, ale bude to práve tá rodina, ktorá má byť spolu. Rodina je základ, pre šťastný život. Aspoň u mňa určite.

  • anonym
    26.09.2011, 19:59

    v mojom okolí sa rozviedli v poslednom čase hned 3 moje kamarátky - dovody rozne, vážne ... ALE ... mne sa zda, že vždy za to mohli obidve strany.

+ -
Príspevkov: 5