Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 29.08.2011 21:10

som z toho strašne smutná

ahojte,len potrebujem vyventilovať zlosť.manžel práve odišiel do práce na týždeň a škaredo sme sa pohádali,rozpisovať to celé nemá zmysel,chyba sa stala na oboch stranách,ale tentokrát budem ja tá tvrdohlavá a kým si neuvedomí svoj podiel viny,zlosť ma neprejde.pretože každý pohár raz pretečie,ak sa do neho stále nalieva a ten môj práve pretiekol.urobila som chybu,že som sa zamiešala do niečoho,do čoho ma nič nie je.pretože ja predsa nie som ich rodina.a môj "úžasný" manžel sa na mňa vykašľal,ba ešte mi vynadal,ako si dovoľujem do nich miešať.áno,dali sme si pravidlá,že ja budem riešiť moju stranu,on svoju,ale hoci aj v našej strane boli podobné problémy,nikdy to nedošlo tak daleko,ako tentokrát u nich.a pritom nešlo o nič vážne,len malichernosť,ale prerástlo to do takých obludností,že dosť.

sama sa chcem ospravedlniť ostatným,pretože viem,že som to trošku prepískla,ale myslela som,že za tie roky už patrím do rodiny,že ma akceptujú,ako aspoň prívesok,ale nie som tam nič,absolútne nič a to som dnes pochopila.myslela som,že môžem povedať svoj názor na niečo,s čím nesúhlasím,na niečo,čo sa mne z môjho pohľadu nezdá logické,na niečo,čo by som ja robila ináč.bol to len môj názor a od nikoho som nechcela zmenu,len sa vysťažovať,ale bez úspechu,ešte sa to obrátilo proti mne.

hrozne ma to trápi,takto sme sa ešte nepohádali,ale neustúpim,tentokrát nie.vždy som ustúpila,vždy som vzala skoro všetko na seba,ale čo je veľa,to je veľa.

zas sa vyspím úžasne,ach,prečo som si radšej nekusla do jazyka a nedržala tú svoju sprostú hubu.

  • anonym
    30.08.2011, 05:48

    Žijem s mužom a jeho rodičmi v jednej domácnosti,a vždy ma vyčleňuju,moje názory neberu vážne.Manželia sme pať rokov a keď už k niečomu príde vždy som to bola ja ktorá ustupila-pre pokoj v rodine.Svokrovci sa nám do všetkého miešaju,aj do vychovy detí,do všetkého proste.Keď niečo poviem hneď je zle.Najhoršie že manžel nikdy neni na mojej strane,názory jeho maminky su prvoradé.Uvedomila som si že som si mala od uplneho začiatku niektoré veci presadiť a neustupovať,takto si muž zvykol a už ma neberie vážne.

  • anonym
    30.08.2011, 07:51

    Autorke: neustupuj. do konca týždňa ťa to bude mrzieť, že si "nedržala tú svoju hubu", a potom si ešte sama sebe nahovoríš, že si bola tá blbá ty a manžel mal pravdu, a on bude "na koni". pokiaľ ste manželia, máš právo na svoj názor, a on ho musí akceptovať. aby si sa nestarala do ich rodiny? však si si ho zobrala aj s jeho rodinou, a si teraz jej súčasťou, prečo by si si mala prizerať? 

  • anonym
    30.08.2011, 14:21

    Riesim uplne rovnaky problem. A zrovna sa to stale tiez v najnevhodnejsiu dobu, ked sme mali aj my nastrbene prostredie z inej veci. Tiez som vyjadrila nazor na vec v jeho rodine a dostala som rovnaku odpoved - nemam sa miesat. A najviac na nastvalo, ze manzel mi povedal, aby si to riesila - zavolala jeho mamke a povedala, preco a ako to ma riesit. A neskor som bola osocovana, ze som som sa do toho miesala.

  • anonym
    30.08.2011, 14:28

    Jaj, baby zahrali ste mi na moju strunu. U nás sú tie najväčie hádky kôli mojej svokre a mužovej svokre. Môj muž čo povedia to je väté, mňa vydeluje s peniažmi, ale pre mamičku má vždy. Máš posledný donflikt bol pri predaji mužovej časti domu sestre. Ja som zásadne nesúhlasila s cenou a podmienkami predaja. Bohužial som si nepomohla, ale môj pohár trpezlivosti pretiekol a dala som mužovi na výber medzi mnou a sestrou. Tak sa odsťahoval k sestre opustil tehotnú ženu s malým dieťaťom. Ale čo je nahoršie on by sa už aj chcel vrátiť hladá si zámienky ako byť s nami. Ale vo mne sa niečo stalo. Mne vyhovuje, že som sama, že nemusím toľko prať, variť a upratovať. Bráva malého, niekedy aj na noc som sama takže sa môžem vybehnuť v klude s kamoškou von alebo si lahnúť do vani. Hovorím si, že už za tie štyri mesiace  sa mi to ani nechce meniť to večné obskakovanie a keď sú mu hentie dve bosorky prednejšie nech sa aspoň starajú.:excited:

  • anonym
    30.08.2011, 17:11



    Ty si fakt podarená :lol: :lol: :lol:  Bodaj by malo viac žien Tvoju guráž a nadhľad! Veľa šťastia!

  • anonym
    30.08.2011, 18:01

    ani sa jej fakt necudujem, ked si vybral sestru:ishock:  pred tehotnou zenou s dietatom. ja by som urobila asi to iste. bolo to pod pas od neho. tebe zienka vela stastia a pevnych nervov!

  • anonym
    01.09.2011, 12:44

    No, čo na toto povedať. Zažila som tiež veľa nepríjemností so svokrovcami a manžel síce nebol proti mne, ale si ma nikdy nezastal. Toľko hádok, kriku, ponižovania zo svokrovej strany, no hrôza. Ale prežila som. Vzoprela som sa a odišla z ich domu, manžel našťastie so mnou, ale až po niekoľkých rokoch priznal, že to bolo najlepšie riešenie. A dnes? Smelo môžem povedať, že mám so svokrovcami pekný vzťah. Čo z toho vyplýva? Naučme sa odpúšťať. Niekedy je to veľmi ťažké, ale hnevom ubližujeme v prvom rade sami sebe. Život je príliš krátky na to aby sme si ho kazili hádkami s tými, ktorých máme radi. Neznesiem pocit, keď sa s mužom pohádame pred tým ako odíde do práce. Nikdy nevieme kedy sme spolu posledný krát. Tešme sa zo života, z toho čo máme. Podľa toho čo íšeš myslím, že máš inak dobré manželstvo. Tak načo si zbytočne ubližovať? Radšej mu vo vhodnej chvíli povedz, že ti jeho reakcia ublížila, ale bez kriku a hádok. Možno ma tu teraz ukameňujete, nemyslite si, nie som žiadna chuderka, ktorá poslúcha manžela na slovo a robí čo on povie. Viem byť tiež aj mrcha keď treba :green: Ale v prvom rade ho veľmi ľúbim aj po 12 rokoch manželstva :heart: Čo sa týka pisateľky, ktorej muž sa radšej odsťahoval k sestre, tak to je iný prípad (puke) takému by som asi aj ja len ťažko odpustila. Prajem vám krásny deň :D

  • anonym
    02.09.2011, 09:13



    dakujem za úprimné slová a z triezvej hlavy.už sme si to vyjasnili,niekedy je ťažko,čo človek cíti.som šťastná,že si manžel priznal svoju časť chyby,ja som sa ešte v ten večer ospravedlnila svokre a švagrovi.manžela milujem nadovšetko spolu s deťmi.uvedomujem si,že aj ťažšie chvíle musia byť a väčšinu z nich človek predýcha a posunú ho dalej,ale toto ma ranilo,ako hádam nič.jeho slová boli horšie ako facka.ale je to za nami a to je dobre.

    k tomu odpúšťaniu,niekedy sa nedá odpustiť,prípadne  trvá hrozne dlho,kým človek odpustí.aj ked veľmi chce.

    a autorke manžela,čo si vybral sestru.držím ti palce :tup: :tup: :tup:

+ -
Príspevkov: 8