Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 17.08.2011 11:43

Psychoterapeut/ka

Dobrý deň, vedel by mi niekto poradiť nejakého dobrého/dobrú psychoterapeuta/ku v BA alebo v DS? Potrebujem niekoho nech ma navedie na správnu cestu, nech si viem povedať čo chcem a čo cítim a poradiť ako zvládať niektoré situácie v rodine čo sa týka svokrovcov detí... Ďakujem

  • anonym
    17.08.2011, 12:01

    Ahoj,možno by sme ti aj my vedeli pomocť ak sa nám zveríš aké máš problémy.

  • anonym
    17.08.2011, 12:19

    ahoj, tak v BA napr.: Maria Andrasiova Hanka Bednarikova Jana Vranova...

  • anonym
    17.08.2011, 13:06



    Ja ani neviem je toho veľmi veľa, svokra, manžel, ja ... Tak by som začala asi so svokrou... pred svadbou s manželom bolo všetko ok, ale ked sazačala vybavovať svadba všetko chcela ona vybaviť nič nechcela prenechať na nás ani na mojich rodičov, a vtedy som sa na ňu dosť nahňevala, teraz s ňou žijem už druhý rok a depky mám čoraz častejšie :-(  do všetkého strká nos (dokonca aj do smetí čo vyhadzujem) ale to čo by mala robiť na to kašle všade je špina bordel a jej haraburdy po prarodičoch a mi (ja manžel a syn) nemáme kam ukladať veci. Nikdy mi neublížila nikdy na mňa nekričala nič my nerozkazuje ale napriek tomu keď ju vidím, počujem ...mám husiu kožu a zdrhám kade ľahšie, ale vždy nemôžem byť preč lebo mám aj povinnosti keďže máme synčeka. Neviem jej nič povedať, čo my vadí čo by som potrebovala dokonca ani to som jej nevedela povedať že potrebujem v mrazničke miesto na malého veci, neviem jej povedať NIE toto nechcem toto robiť nebudem, a keď som už veľmi nahnevaná a nebodaj to zo mňa vyletí tak sa urazí začne plakať že ju nikto nemá rád ona chce každému len dobre a nikto si to necení...bláblá blá.......vlastné bývanie odhadujem tak za 3-4 roky ja sa dovtedy asi zbláznim všetko držím v sebe... potrebujem sa proste naučiť povedať si svoje lebo sa z toho všetkého čoskoro udusím a toto neprospieva nášmu vzťahu s manželom bojím sa kým pojdeme zvlášť sa to všetko pokazí  :*-( ...........................................................................................................................a ešte som neskončila.....len mi skúste poradiť zatiaľ v tomto :) ĎAKUJEM

  • anonym
    17.08.2011, 20:29

    Tak toto je sila, v tomto čase prežívam to isté. Ale ja som teraz tehotná, v piatom mesiaci. Mám také stresy, že ma žalúdok bolí, neviem sa najesť a mám hnačku. Všetko zlé sa pripisuje na môj účet. Neviem prestať plakať... neberie sa ohľad ani na moje bábo. Mám strach... Budem sledovať príspevky. A keď mi niečo múdre napadne, napíšem. Zatiaľ držím palce...

  • anonym
    17.08.2011, 20:51

    ahoj:) ja by som Ti vrele odporucala psychologicku Mariu Andrasiovu, je naozaj skvela psychologicka, poznam ju osobne.. naozaj skus sa k nej objednat, verim, ze ona Ti pomoze.. je velmi mila, ludska, chapava a vie velmi dobre poradit.. vyskusaj a uvidis.. nezostavaj s tym sama.. drzim palce, aby si si vsetko co Ta trapi vyriesila..

  • anonym
    18.08.2011, 07:25

    my môžme dať rady,ale asi je lepšie zájsť za psychologom,ktorý je nestranný,pretože rady budú väčšinou typu treba sa odsťahovať,treba sa porozprávať,treba povedať,čo chceš a pod. a toto všetko aj sama vieš,len potrebuješ radu,ako na to a to ti neporadí ani jedna z nás,pretože nie sme ty.chce to dávku trpezlivosť,pevné nervy a oporu v manželovi,pretože bez toho to nejde.tak mi nezostáva nič iné,len držať palce

  • anonym
    18.08.2011, 08:51



    Aj ja som časť tehotenstva prežila takto a teraz vlastne aj s malým a chudák často mi na neho nezostane energia a som namosúrená aj na neho aj ked za nič chudáčik nemôže :( a to rozmýšlam nad druhým bábom ale v takejto situácii sa my do toho nechce :( aj preto som rozmýšlala nad tou psychoterapeutkou možno bude vedieť pomôcť, poradiť... Držím palce nech sa Ti to čo najskôr vyrieši k dobrému.

  • anonym
    18.08.2011, 08:52



    Ďakujem

  • anonym
    18.08.2011, 12:07

    Ja by som ti radila presťahovať sa,nájdite si do prenájmu byt.Ak vám to finančne nevychádza,na začiatok stačí aj garzonka.Viem že máte 1 dieťatko ale radšej sa uskromniť ako žiť stále v strese,neboj nejako sa pomestíte,kupte si rozkladací gauč a pre synčeka stačí možno postielka alebo menšia posteľ.Viem o čom hovorím,my sme v garzonke žili s 2-ročným bábom a pomestili sme sa,iné východisko nebolo.Chladničku s mrazákom sme mali na chodbe,v izbe bola kuchynská linka a šporák,cez celú jednu stenu sme mali vstavanú skriňu,kde sa zmestilo veľa vecí,ukladali sme tam aj kočík,mali sme tam aj televízor a keď sme nepozerali telku jednoducho sme zatiahli dvere a bolo upratané.Ver mi lepšie vám bude samým ako takto u svokry,možno tam ušetríte ale kľud tam nemáte,chce to len rozhovor s manželom,prajem všetko dobré.

  • anonym
    18.08.2011, 13:26

    Tiež si myslím, že najlepšie je presťahovať sa. My sme bývali u svokrovcov "len" 4 mesiace, ale keby som vtedy tušila, že čo z toho bude, nešla by som tam ani na týždeň. A súhlasím aj s tým, že je dôležité, aby manžel o tom vedel - myslím o problémoch a stál pri svojej rodine. Nemyslím tým, že treba na jeho mamu dobre "nakydať". Každá si poznáme svojho muža a vieme, akým spôsobom mu možno veci povedať. Nie v hneve, ale keď je medzi nami pohoda.
    Ja som až teraz pochopila o čo ide mojej svokre. Nevie sa zmieriť s tým, že už nie ona je prvá v živote svojho syna. Ale pri tom všetkom zabúda na to, že aj ona a aj jej muž opustili svojich rodičov, keď sa zobrali, keď sa presťahovali.
    Myslím, že je dobré ísť za odborníkom. Jednak sa "vyžalovať" niekomu nestrannému a ďalšia vec je, že môže pomôcť zvládať stresové situácie. Oni nie sú na svete zbytočne, tí odborníci. Verím, že dokážu pomôcť a hlavne tým, ktorí to chcú.
    Prajem nám všetkým skoré vyriešenie problémov a do budúcnosti, aby z nás raz boli "bezproblémové" svokry. :flowers:

  • anonym
    18.08.2011, 21:08

    ahojte, vsetky,co sa odhodlate ist za psychoterapeutom, ci podobnym odbornikom vedzte, ze vase problemy su psychickeho razu. Poznam totiz " odbornikov", ktori bez dokladnejsieho zvazenia predpisu psychofarmaka hoc aj preventivne, na ukludnenie, proti depresiam. Vsetky lieky maju nejake ucinky,ale len na telo, na dusu sa musi ist inak. dolezite je najst v sebe silu a nevzdat sa,hoci mame chut na samovrazdu. Su tu predsa nase deti, a pre ne vsetko...
    Drzim palce, nech vsetko zle raz pominie...

  • anonym
    19.08.2011, 07:33



    v takom prípade treba hľadať pomoc niekde inde a nenechať sa nabaláchať na lieky len preventívne.ak s nimi raz človek začne,je ťažké prestať a často pomáha len sa porozprávať a počuť názor nestranného,

+ -
Príspevkov: 12