Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Bútľavá vŕba

anonym, 11.08.2011 14:08

nevladzem

aj vy mate niekedy pocit ze nenavidite svoje dieta? ked cely den nedokaze ani raz posluchnut a potom zacne revat a bez priciny reve dve hodiny alebo reve lebo nechce spat alebo proste dranka na nervy a robi sa ze place?

  • anonym
    11.08.2011, 14:17

    hej,aj ja to poznám,včera som ani nevedela,že ho mám a dnes je hnusný,že až....občas mam pocit,že ma chce len rozčuliť,že skúša koľko vydržím

  • anonym
    11.08.2011, 14:25



    a ako mas stare dieta?

  • anonym
    11.08.2011, 14:44

    Aj ja niekedy nevladzem, včera mi deti tak pílili nervy, že mi navečer rupli a maly dostal a to poriadne, nielen jemne capnutie po zadku. Potom som si to vyčítala, aj som si poplakala, v noci som nemohla spať, potrebovala som si veci urovnať v hlave aby som rano mohla fungovať normalne dalej. A dnes vyšlo slniečko a zasa je dobre, aj krpci su kludnejší, lebo tiež videli, že niečo prepískli.

    Ale nikdy nemam stavy, že svoje deti "nenavidím" ... lebo viem, že všetko to, čo robia zle je vlastne moja chyba, že som ich ešte v tomto nevychovala. Niekedy sa pred nimi naoko hnevám, ale vovnutri sa nad tým usmievam. A niekedy, ked je toho fakt vela, tak predychavam, vyzurim sa v kupelni a zasa je dobre.

  • anonym
    11.08.2011, 14:50

    Ja som zacala zaradom citat knihy po nociach, a ukludnila som sa :excited:   Inak tiez byvam nanervy z maleho, ale uz som si zvykla. Musela som si najst cinnost pre seba, nech mam pocit, ze aj ja mam nejaku minutku z toho dna len pre seba. A potom maly moze revat a hnevat ma kolko len chce :rofl:

  • anonym
    11.08.2011, 14:53

    nie nemám ten pocit, lebo slovo nenávidím je trochu tvrdé slovo. áno nevládzem niekedy aj ja  , tiež im niekedy "prepína" ale milujem ich nie nenávidím ;-)

  • anonym
    11.08.2011, 15:16



    :tup:

    dobre si to vystihla, niečo v tom zmysle som chcela napísať aj ja..
    myslím, že také stavy mávame snáď každá, a mne teraz odlahlo, že nie som sama....tiež mám potom výčitky svedomia, a podobné veci, veru raz sa mi tiež tak stalo. že som večer potom nemohla zaspať. čo som dcéru riadne vytrepala..ale niekedy je takáááá neznesiitelllnáááááááá, že až až...

  • anonym
    11.08.2011, 20:06

    nenávisť ako takú nie,to je fakt silné slovo,ale mám ich plné zuby a najradšej by som ich občas poslala kade ľahšie a čo najdalej odomňa.a potom vyjde slnko a všetko sa ustáli.sú dni,ked mám pocit,že iné,ako zvieracia kazajka ma neupokojí a sú dni,ked by som mohla deti natierať na chlieb.v tie horšie to treba len prežiť bez ujmy na zdraví :idance:

  • anonym
    11.08.2011, 22:24

    No áno,také stavy máme podla mna vsetky.aj ja mám chvíle,ked by som najradsej usla,ale vzdy to po chvíli prejde,a zase je dobre.mne moj vcera po veeeelmi nárocnom dni plnom vzdorovania,hádzania sa a odporovania vyhlásil,ze ide spat ku Vikinke.(syn má 2 roky...)omielal to celý vecer,az kým nezaspal,,,,,,ale pri pusinke na dobrú noc mi este zasepkal "júúúbim ťa,mamka "...no mozem ho nenávidiet???:idance:

  • anonym
    13.08.2011, 23:50

    Ano, bohuzial, mavam taky pocit. Prameni ale, myslim, hlavne z toho, ze niekedy nenavidim predovsetkym samu seba - za to, aka som... tlsta, pomala, nesikovna, prchka, netolerantna... a deti vedia v tomto, aj ked nevedomky, ale zato velmi nemilosrdne, nadstavit cloveku zrkadlo - na nich najlepsie vidime vlastne slabosti a chyby a o to viac sa potom hnevame - na seba, na deti, na zivot ako taky. Pritom ale - ked mam lepsi den a pozriem sa na inych ludi vo svojom okoli, musim sa pochvalit, ze mnohi, naozaj mnohi ziju a spravaju sa podstatne horsie, no netrapia sa tym. Vychadza mi, ze je to vec sebavedomia, a to si treba pestovat. Ja som v tomto este len zaciatocnik. Zistila som ale, ze mi pomaha, aj ked si pocas kritickych momentov len miesto obvykleho "absolutne to nezvladam, boze, nezvladam to" v duchu opakujem "zvladam to nadstandardne, zvladam to nadstandardne"... vyskusaj...

  • anonym
    15.08.2011, 08:53

    určite každá z nás má občas pocit, že nevládze, celá hlava nám "hučí" z tých nezbedných drobcov... treba sa len upokojiť, super je, ak ti má detičky vtedy kto zobrať von vyvetrať si, a ty si môžeš dať v kľude kávu, vyložiť si na chvíľku nohy na stôl.

    mne sa takéto stavy občas pritrafia vtedy, keď sa snažím byť superžena - napr. prídem z práce, nákupu, s malým zo škôlky, chcem mať super vyupratované, navariť, malý poza mňa mrnčí, chce, aby som sa s ním pohrala, predsa len celý deň so mnou nebol, a vtedy niekedy vyletím, alebo ho odfláknem rozprávkou, a potom si uvedomím, že mi za tie jeho smutné oči čistá dlážka nestojí, a radšej ho zoberiem von, alebo si s ním kreslím, hocičo.

+ -
Príspevkov: 10