Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 26.07.2011 06:49

Svadba-pre a proti

Som tehotná,čakám druhé dieťatko bolo plánované tak ako aj prvé.S priateľom som 11-ty rok.Nechcem sa vydávať ale moja a priateľová rodina to nechápe.Už keď sme čakali prvé bábo tak nás tlačili do svadby,svokra ma ešte mesiac pred porodom prehovárala na svadbu aspon na úrade len v kruhu najbližšiej rodiny.Nesúhlasila som.Teraz po ďalších 3 rokoch bude znova nátlak,nechápem prečo sa každý do toho stará,rodičov pochopím ale prečo to riešia súrodenci,švagriné,kamarátky.Necítim sa na vydaj,je mi dobre takto,s priateľom si rozumieme,on síce tiež občas vytiahne tému svadba a pozná moj názor.Chcela by som vedieť aj váš názor milé mamičky.Je svadba taká doležitá? Nemyslím si že papierom si zabezpečím spokojné manželstvo.

  • anonym
    26.07.2011, 07:44

    Nie je to o "papieri". Každý/á to cítime inak. Ja som veriaca, takže pre mňa je manželstvo čímsi posvätným, "nadivoko" by som žiť nechcela, je to moje presvedčenie, že chcem, aby sme boli spolu pred Bohom.. samozrejme, že svoje presvedčenie nikomu nenatískam, je to každého osobná vec.

    Papier v manželstve je dôležitý asi skôr z pohľadu majetku...  aspoň teda poznám pár ľudí, ktorí tak uvažujú - ešte ani nie sú svoji - a už: čo ak sa rozvediem, zostanem s holým zadkom.

     

     

  • anonym
    26.07.2011, 07:44

    Zaujímalo by ma, ako sa volajú vaše deti? teda, po kom majú priezvisko, po ocinovi, alebo po tebe?

  • anonym
    26.07.2011, 08:41

    Ja úplne chápem tvoje pocity. Ja som nikdy netúžila po svadbe. Dokonca sa mi svadby ani nepáčia - všetky sú na to isté kopyto, proste hrôza. Teraz mám partnera, s ktorým by som chcela prežiť svoj život a tak sa myšlienke na manželstvo už tak nebránim. Ale ani sa do toho nehrniem. Ak sa budeme niekedy brať, tak to zorganizujeme v štýle nejakej "záhradnej párty". Už sme sa o tom rozprávali s priateľom. Viem, že veľa ľudí bude namietať ale je to môj život a ja si ho zariadim ako chcem. Nepodľahni tlaku, keď sa na svadbu necítiš. Viem, sú nepríjemné tie reči ale ono to zase utíchne. Aj mňa sa už rodina a kamarátky vypytujú na svadbu. Vždy ma zaskočia ich otázky lebo ja to nepovažujem za niečo nevyhnutné a nutné a je mi to trápne, že sa starú do takýchto vecí. Ja na to ani nemyslím, tak mi je to vždy také čudné, že prečo oni myslia za mňa :idoh:

  • anonym
    26.07.2011, 08:53

    my s partnerom sme boli proti svadbe.aj na nás bol nátlak,že máme dieťa a nie sme zobraný.nakoniec nejak sme prišli do stavu,kedy sme zistili,že vzťah stojí na jednom bode a trebalo by ho posunúť.tak sme sa vzali.svadba bola na úrade.ja som mala červené spoločenské šaty.mali sme 12ľudí.obed bol v reštaurácii na 2 hod. potom hop domov.dary sme vybaľovali a večer sme šli do baru,kde sme pili až do rána v kruhu priateľov,mali sme chlebíčky a zákusky.a to nám stačilo.

  • anonym
    26.07.2011, 09:11

    Svadba je (čo sa týka emocionality)o papieri. Ak sa niekomu zdá, že nie, tak to asi nebude s jeho vzťahom uplne v poriadku. Buď sa milujeme, alebo nie - papier nič nezmení, neposvätí, neposunie dopredu, nezviaže naveky... Tak to cítim. Na druhej strane, je to praktické - nemáte problém preberať si zásielky na pošte, môžete sa navzájom objednávať u lekára a preberať si výsledky vyšetrení (ocenila sam v tehotenstve), máte výhody, pokiaľ ste živnostníci (čo je náš prípad)...atď. My sme sa brať museli, kvoli tomu, že nezosobášení partneri si nemôžu adoptovať dieťa. To bol jediný dôvod, prečo sme absolvovali povinnú 20 minutovú svatbu po 6 rokoch vzťahu. Bolo to trochu trápne, ale čo už. Teraz sa na to pozeráme tak, že aspoň máme výhody, ktoré som menovala vyššie. Všetko má svoje pre aj proti...

  • anonym
    26.07.2011, 09:59

    moj nazor je ze ten papier ma svoj vyznam
    samozrejme ze hlavne co sa tyka majetkovych pomerov (a poznam aj take ktorim parztner zomrel a oni zstrali tak povediac s holim zadkom)
    ale aj toho ze ked sa za niekoho vydas je tazsie odist aspon ja to tak vidim keby som ja s manzelom neboa zosobasena uz davno sme spolu neni lebo by som proste pred par rokmi buchla dverami a viac sa nevratila dokonca by som ani dieta nemala ale ked si vydata treba sa bavit o tom ci rozvod alebo sa to nejak da vyriesit ked ste zobraty neni len odides a viac sa nevratis

  • anonym
    26.07.2011, 10:09

    Ahoj môj názor je, že ak sa na svadbu necítiš nevydávaj sa... Ja som rozvedená a s terajšim partnerom sme túto tému prebrali miliónkrát ja sa znovu vydávať nechcem, máme skoro ročné bábo a tiež nás rodina tlačí do svadby ale ja si zastávam názor, že ak nám to má fungovať tak to bude aj bez papiera... Ale je to len môj názor :idance:  :idance:   :idance:

  • anonym
    26.07.2011, 10:32

    ja som vydata a pre zmenu to otocim :) co sa pre vas zmeni svadbou? nic... zijete stale s tym istym clovekom, mate dalej rovnake zabehane ritualy, starostlivost o deti... akurat natrenujete novy podpis...

  • anonym
    26.07.2011, 11:22

    my sme spolu 5 a pol roka, nezobrali sme sa aj na natlak jeho rodicov...nech sa kazdy stara sam o seba...my sa vezmeme kedy my uznam za vhodne, a nie kedy rodina a nebodaj priatelia...ja som uz raz vzdata bola...a k comu mi to bolo??? ostala som s dietatom a s holým zadkom a  este som musela platit za stare auto poistku a este zaplatit aj za jeho zosrotovanie:iscrewloose:  s priatelom sa meme radi, tak ako sme a tak nam to vyhovuje...

    urob tak ako uznas za vhodne a nepozeraj na iných...ani im by sa nepacilo, keby si sa do nich starala..drzim palce

  • anonym
    26.07.2011, 12:23



    To čo si dovoľuješ? Ty nie si uplne v poriadku :iscrewloose: :iscrewloose: :iscrewloose:

  • anonym
    26.07.2011, 12:40



    v poriadku nie si asi ty. svadba vôbec nie je o žiadnom papieri, ako pozerám tvoje ďalšie riadky, čo píšeš, tak teba asi obchádzajú city či emócie tisícmíľovým krokom. ľutujem tvojho partnera. teda núteného manžela kvôli praktickosti.

     

  • anonym
    26.07.2011, 12:52

    ze vo vasom vztahu nie je nieco v poriadku, tak ako sa pise v prispevku predo mnou, ale to je moj osobny nazor a v ziadnom pripade ta tym nechcem urazit.

  • anonym
    26.07.2011, 13:05

    ak svadbu nechcete,tak ju nerobte,

    ale chceš počuť pre?nie je také ľahké odísť,už premýšľaš o vzťahu a chceš s tým niečo robiť.možno pre niekoho otrava,ale pre mňa veľká výhoda.pretože po občasných búrlivých hádkach,kedy by som najradšej zmizla som potom rada,že sme to ustáli a spojilo nás to.také tie praktické veci,ako vybavovanie na úradoch a pod. sú samozrejmé.tiež u lekára,neviem,či by mu lekár mohol dať info,keby sa ti niečo stalo.

    a proti?ja nemám proti.

    som šťastná,že som vydatá,vzťah sa nezmenil,pred svadbou sme žili cca 5 rokov "nadivoko" a nič sa nezmenilo po svadbe.len som si musela vymeniť doklady a nacvičiť nový podpis.a obehať všetky inštitúcie,na podaktoré som zabudla a občas prišla pošta aj po roku na staré meno :lol: :lol:

  • anonym
    26.07.2011, 13:57

    my sme s manzelom byva spolu aj pred svadbou a po svadbe sa nic nezmenilo len moje meno.a ani to nemusis zmenit ked nechces. a podla mna to nie je len o papieri. my sme si svoju svadbu neskutocne uzili bol to ten najlepsi den v mojom zivote (teda okrem narodenia maleho). ale neboli sme nicim ani nikym nuteni.takze ked sa na to necitis tak to nerob musi to byt vase rozhodnutie

  • anonym
    26.07.2011, 20:06

    je to len a len na tebe a tvojom partnerovi, do toho by ti nemal nik zasahovat.  ja som tiez bola prv proti svadbe, prv sme spolu par rokov chodili, potom par rokov zili, az prisiel den, ked sme sa odstahovali do cudziny. po dalsich par rokoch v cudzine sme sa akosi zacali rozpravat na temu svadba. prezili sme vela zleho, aj dobreho a myslim, ze tazke obdobia, ktore sme prekonavali nas akosi viac k sebe priputali a obaja akosi rovnako sme sa uistovali, ze to bude to na cely zivot, ze chceme deti a preco nie do kompletnej rodiny. podotykam moj terajsi manzel tiez svadbu nemusel. bolo to rozhodnutie velmi z rozumu, nie nejak pojasene, asi sme na to museli vyzriet. vzali sme sa v kostole. len my dvaja + 2 svedkovia a fotograf. to bolo vsetko. potom len taka akoze party na zahrade pre najblizsich znamych, ziadne ceremonie (neznasam to), uvolnena atmosfera. doteraz sme toto rozhodnutie neolutovali (klop,klop) a to sme uz zobrati 8 rokov, mame 2 deti, zijeme stale v cudzine a beriem to ako vyhodu. je to moja rodina aj na papieri, co si myslim, ze je dost podstatne, co ak by nieco, clovek nikdy nevie, uz len kvoli detom, aby sa mal kto o nich postarat. tak vela stastia a vela spravnych rozhodnuti v zivote!

+ -
Príspevkov: 15