Podľa mňa sa ani veľmi báť nemusíš. Spomínam, ako to bolo s našou dcérou, keď mala 2 roky :think: Pozrela som si zápisky na pamiatku z tej doby - 27-mesačná rozprávala asi na úrovni tej Tvojej - mama, tato, teta/ojo(=ujo)-ale nerozlišovala, rodné meno svoje, moje, tatinkove - ale len skrátené, pozdravy pá-pá, ahoj, čau, z knižiek poznala veľa zvierat (mám poznačených 22), ale pomenúvala ich prevažne podľa zvukov, ktoré vydávajú, no a potom také ako dom, sťom=strom, voda, bato=blato, ko=jablko aj slnko, ka=mrkva, bandom=banán, slovesá mať, papať, piť, čítať, neskôr hľadať, schovať, čarové slovíčka páči, díky, prosííím :P a potom ešte veci, ktoré ju zaujímali: kukitka=okuliare, pero,pastelka,štetec,krieda=pišenko, ide to/ nejde to - o hračke, TV alebo PC a psovi (a niekedy aj nám) fuj to. Takže myslím, že porovnateľne s Tvojou. Máme známych, ktorí tvrdili, že ich dieťa v 2 rokoch rozpráva všetko, ale keď prišlo isté k istému a mali sme možnosť osobne porovnať, naša malá rozprávala často aj lepšie. Teraz má 3 roky, rozpráva naozaj takmer všetko, aj ťažké slová (krokodíl, dinosaurus), tvorí rozvité vety, počíta do 12, rozpráva, čo zažila, čo sa jej snívalo, podľa obrázku si tvorí príbeh a čo je hlavné, rozpráva zreteľne, takže jej rozumie aj cudzí človek. Spomínam si, že keď mala tie dva roky, už som aj uvažovala, že vyhľadám odborníka, zdalo sa mi, že hovorí málo. Ale čo by mi poradil? Veľa sa s ňou rozprávať, čítať jej a to sme aj robili. Aj keď čítanie v pravom zmysle slova zďaleka nemala trpezlivosť, maximálne si vypočula krátku básničku o 4 veršíkoch - skôr sme sa len rozprávali o obrázkoch v knižke. A dosť sa naučila aj z televíznych rozprávok, ale tu som veľmi dôsledne cenzurovala, čo jej pustím - hlavne zbožňovala Mickeyho klubík, neskôr Macka Pu... sem-tam síce zahlási niečo po česky, ale to nevadí.
Nočník - v 2 rokoch zďaleka nehrozilo, že bude bez plienok. Sem-tam sa naň posadila, sem-tam sa jej aj čosi podarilo, hlavne kakať, ale väčšinou v zápale hry sa proste pocikala. Prípadne kade-tade skúšala, ako to cikanie vlastne funguje a ocikávala celý dom. V živote sa na nočník nevypýtala, akože "mami, cikať". Až pred 3. narodeninami začala chodiť na nočník sama od seba, proste sa povyzliekala (celá do naha) a vycikala, pričom nám nepovedala ani slovo. Teraz, keď nemá nočník k dispozícii (vonku, v aute...) sa už aj vypýta, i keď na noc ešte plienku má. Takže aj toto sa naučila, len to chcelo svoj čas. Opäť - boli známi, ktorí sa hrdili, že ich 2-ročné dieťa už nemá plienku. V praxi - dieťa plienku síce naozaj nemalo, ale za cenu toho, že sa ho všetci členovia rodiny vrátane starších súrodencov každú chvíľku len vypytovali, či nebude cikať a aj tak občasným nehodám nezabránili - a o čom to je?
Vyzliecť sa, vyzuť ako-tak zvláda, ale obliecť ani za svet. Zato ceruzku, pero, nožnice drží lepšie, než podaktorí školáci (pani učiteľky v škôlke obdivovali), vie toho veľa o prírode, na YouTube si vie bez problémov vyhľadať obľúbené pesničky, rozprávky... proste dobrá je v tom, čo ona chce a čo ju baví. Aj pani doktorka je s ňou spokojná.
