Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 18.07.2011 14:40

Kam sa stratilo moje dieťa???!!!

Poradte, ak máte niekto podobnú skúsenosť. Ja už neviem, ako ďalej. Máme doma takmer 3 ročné dievčatko. Bolo to usmievavé, milé, slušné dieťa... Mali sme ako matka-dcéra krásny vzťah. Donedávna. Do rodiny nám pred 2-ma mesiacmi pribudol chlapček. Dcérka sa nám zmenila na nepoznanie!!! Veľmi žiarli a dáva to aj patrične všetkým najavo. Prestala poslúchať, všetko a všetkých ignoruje, dupe, kope, všetkých chce biť, robí napriek. Malého má napodiv rada, pusinkuje ho neustále. No napriek našej snahe dať jej najavo našu lásku, všetko je obrátené hore nohami.Venujem sa jej maximálne, ako sa len dá, manžel tak isto. Za to krátke obdobie, čo sme doma z pôrodnice, ma však už nespočetne veľakrát vyviedla z miery(vždy je to z jej strany naschvál), žiaľ, padli už aj bitky na zadok, čo u nás dovtedy bolo tabu. Neviem ako ďalej. Nejde to s ňou ani podobrom, ani po zlom. Čo robiť, aby sa náš vzťah opäť napravil, aby cítila, že ju stále ľúbime? Mali ste niekto podobný problém? Ako ste ho riešili?

  • anonym
    18.07.2011, 15:53

    ahoj, my sme doma z porodnice dva mesiace, medzi nasimi detmi je dvojrocny rozdiel. Starsie dieta na novorodenca tiez prve dni ziarlilo. Hnevalo sa a bolo  nervozne, ked malinke plakalo, tiez nas bilo a pod.

    Vsetko sa vsak zmenilo zhruba po mesiaci, zvykol si na noveho clena rodiny. Snazim sa, aby mi drobec pomahal pri prebalovani, umyvani atd, stale ho zapajam do aktivit, spojenych s mladsim dietatkom. Starsi je potom rad a spokojny, ze mi pomaha a pochvalim ho. Zaciatky boli tiez narocne, no uz sme zosuladeni a nervozita, ziarlivost presli. Ale tiez sa starsi zmenil po prichode z porodnice. Brala som to ako normalny jav, ved donedavna bol iba on centrom pozornosti. Teraz to chape, je z neho spravny "velkac" :)

    Zapajaj dceru do kazdeho procesu s novorodencom. Bud trpezliva a nehnevaj sa na nu, ked je ona nervozna, trochu "agresivna". Musis to chapat a ked budes pokojna ty, uvidis, ze aj dcerka si zvykne a bude ti napomocna. Neboj, toto obdobie prejde. Myslim, ze je to uplne normalny jav.

    Drzim prsty

  • anonym
    18.07.2011, 15:54

    Ahoj,

    ja mám 3 detičky vždy po dvoch rokoch .. no ani v jednom prípade mi takto nevystrájali. :-( :-(  Ale vieš čo? Skús jej okrem lásky prejaviť, že ju aj ty potrebuješ. Možno sa cíti nepotrebná v rodine. Neviem. Skús ju presviedčať, aj keď sa "hnevá" a robí "naschvál" že potrebuješ ju, že bez nej sa ti ťažko stará o bračeka. Nech ti ńosí cumlík, plienočky, mastičky .. zapoj ju jednoducho do starostlivosti o neho. A stále dokola jej hovor, ako to ty bez nej nedokážeš .. a ako to teraz spravíš,keď ona ti nechce pomôcť ... možno to na ňu zaberie. ;-) ;-)  A jasné .. zakaždým ju vychváľ, že ako dobre ti pomohla,ako by si bez nej nezvládla .. aká je dobrá pomocníčka .. aj pred manželom, pred známymi, vonku pred detičkami .. všade to spomeň .. sú to také "drobnosti" ale akoby si nimi masírovala to malinké detské srdiečko .. bude sa cítiť potrebná,hrdá sestrička .. stále ju popri tom stískaj, tulkaj, .. držím palčeky nech sa to poddá. ;-) :thumbsup: :thumbsup: :thumbsup:  (kalfinka)

  • anonym
    18.07.2011, 18:32

    Ahojky, ja by som ju skusila chvalit pri kazdej prilezitosti s tym, aka je ona velka, co vsetko dokaze, a ze to malinke sa to este len musi naucit, povedat jej, aka si stastna, ze ju mas, a ze ti takto a onak pomohla... porozpravat, ze babo este nic nevie (ani len sediet), vsetko sa musi len naucit a budete sa mu musiet viac venovat, aby bolo take sikovne ako ona :-) Skus, mozno potrebuje vediet, ze je naozaj dolezita a ze ju potrebujes :-)

  • anonym
    18.07.2011, 20:10

    tak to je nas pripad. mam 3-roc. rozdiel medzi detmi a starsi syn bol(sem tam este je) taky ako tvoja mala. prichodom babatka sa velmi zmenil,ziarlivost + jeho vzdor bol v plnych obratkach, neskor ako sa mala narodila prisla do toho skolka, nedala som ho hned, aby sa necitil velmi odstrceny, az po 4 mes., ale to bola dalsia pecka.  pre mna to bolo velmi narocne a tazke obdobie, mala bola babo nespave a placlive, do toho syn, no ked si na to pomyslim..... ale som rada, ze ich mam a som na nich hrda, ze robia obaja pokroky. nam to trvalo cca 1 rok (teraz su o rok starsi),kym sa to celkom ako tak vsetko uhladilo. syn je uz "velky" skolkar (tazko si zvykal), sestricku berie uz ok, neda si ju za nic, aj ked sa o vsetko natahuju. mala je uz "velke" dievcatko. musis zistit co na tvoju malu plati, je to narocne a niekedy velmi tazke ako s detmi pracovat, mne to tiez dost trvalo, nic neslo ani po dobrom, ani po zlom. podla mna si syn musel tym prejst a stotoznit sa, ze uz nie je len sam, musel akoby dozriet, teraz je uz starsi a viac sa mu da vysvetlit. on mal totalne amoky, reval akoby ho rezali, az modral, zo zaciatku trosku fungovala ignoracia, ale nie vzdy, bala som sa, aby nieco nevyviedol. neposluchol jedinu vec, ani na zachod, ani jest, ani pit, ani obliect, ani ist von, potom ani dnu.....proste nic, cokolvek mal, alebo musel. ak som mu capla, tak to hned vratil, co som zistila, ze tak vychova nemoze ist.... no bola som skoro v koncoch. prisla som nato, ze musim vedieet predvidat, kedy ho chyti nejaky vzdor a spravit nieco, aby k tomu nedoslo. napr. ak sa mal ist vecer osprchovat, vzdy vystrajal, ze on nechce (pritom ma vodu neskutocne rad, ale bol to prikaz), tak som prv povedala, ze zajtra pojdeme na zmrzlinu, ale pod podmienkou, ze vecer pri sprchovani bude klud a potom si krasne umyje zubky. on sa tak tesil, ze ozaj to sprchovanie bolo ok. pre mna bolo tazke vdy nieco vymyslat, ak som chcela  nieco. nefungovalo to zo zaciatku tak lahko, aj sa matal, ale casom chapal, ze sa da aj bez nervozity. neslubovala som vzdy len zmrzlinu, aby si nezvykol, radsej nejaku cinnost, co ma rad (odsleduj, co tvoju malu najviac bavi), napr. stavanie nejakych kociek, s ktorymi sa nehrava casto, kvoli malym kuskom a to sa hravalo, len ked uz mala spala, aby nieco nehltla a vtedy bol syn rad, ze sme sa venovali len jemu. nezabudaj vzdy skusat, co zaberie,chvalit, neodstrkovat a pripajat do beznych cinnosti. vela trpezlivosti a nervov!

  • anonym
    18.07.2011, 22:24

    Ahoj. My sme mali medzi detmi 1,5 rocny rozdiel a zazivali sme presne to, co pises. Starsia dcera na mladsiu ziarlila, 3 mesiace ju dokonca ani nezniesla v izbe pri sebe, neznasala ked som ju kojila, dokonca sa jej snazila ublizit. Situacia sa zacala ukludnovat po 4 az 5 mesiacoch, ked si na seba zvykli.
    Snazila som sa starsiu chvalit, zapajala som ju do vsetkych pomocnych prac okolo babatka a stale sme jej zdoraznovali, aka je sikovna, ze nam velmi pomaha a hlavne ze ju lubime.
    Kym mensia spala v kociari, hravali sme sa so starsou na ihrisku, kreslili sme si a vela sme sa mojkali. Teraz su uz nerozlucne partacky, ale tiez sme si odbojovali svoje. Drzim palce, ono sa to onedlho ukludni.

  • anonym
    19.07.2011, 13:42

    Ahoj. Medzi našimi drobcami je rozdiel 1,5roka a takému "pravému" žiarleniu sme sa našťastie vyhli. Ale hneď od začiatku som sa snažila dcérku zapájať do starostlivosti o malého bračeka - pomáhala mi tak ako to zvládla - podávala mastičku, plienky, dupačky... A aj napriek tomu, že na neho priamo nežiarlila, videla som na nej, že ma ešte viacej potrebuje a je stále pri mne. Dokonca aj keď som malého kojila, ona sa postavila za mňa na posteľ kde som sedela, oprela sa o mňa a držala ma za vlasy, kým sa malý napapal:-) Riadne ma síce bolel chrbát, keďže vpredu som držala malého a zozadu ma tlačila dcérka, ale vnímala som jej potrebu byť pri mne, tak som ju nikdy neposlala preč, aby nemala pocit, že ju vyháňam:-( A tak sme každé kojenie absolvovali v trojici:-) Neboj, chce to len čas. Každé dieťa je iné a potrebuje inú dobu, aby si zvyklo na novú situáciu. Ak Tvoja dcérka bude cítiť, že ju stále ľúbite a tak ako písali baby predo mnou, že ju potrebuješ, časom sa jej správanie vráti do normálu. Prajem veľa síl, trpezlivosti a radosti z detí...:-)

  • anonym
    19.07.2011, 16:59

    skus napriklad pri kojeni zaviest nejaky ritual, aby to bol cas, ktory bude mat aj ona z nejakeho dovodu obzvlast rada, napr. mozes pri tom starsej citat knizku (bude mat pocit, ze je nielen pri Tebe ale ze sa jej aj venujes), kludne si ju poloz vedla seba, alebo nech ju drzi ona. pripadne sa s nou vtedy mozes hravat aj rolove hry (vacsina deti ich miluje!), napr. ze ona je ziacka a Ty ucitelka a das jej nejaku ulohu, ktoru musi splnit. alebo kym kojis, nech postavi obchod, ulozi na gauc veci, co mozete potom jedna predavat a jedna kupovat (prip. moze nakreslit aj nakupny listok - jablko, kocky, jogurtik, hracky, stipce... co dom da). rolove hry velmi pomahaju detom spracovat vlastne pocity. skuste sa niekedy zahrat aj obratene (nemusite len pri kojeni), ze ona bude mama dvoch deti - jej babika bude jej male babatko a Ty budes akoze jej starsia dcerka. mozes potom zinscenovat ziarlivostnu scenu (nie prilis napadne podobnu tym jej, aby si ju neuviedla do rozpakov), sleduj potom ako to ona "vyriesi" - nekomentuj jej riesenie Tvojej "ziarlivosti", ked Ta posle do kuta, chod tam, ked Ti povie, aby si pockala, ze teraz prebaluje, koji... pockaj a snaz sa zahrat idealnu starsiu dceru (das jej tym dobry priklad). takato hra isto aj jej pomoze pozriet sa na situaciu z Tvojho pohladu a Tebe z toho jej pohladu. potom samozrejme nezabudni zahrat chapavu starsiu sestricku (tym jej das vzor spravania pre jej situaciu) tym, ze povies napr. "mami, teraz nemozeme ist na prechadzku, lebo babatko ide spinkat, ze? tak ja sa budem pekne potichucky hrat, aby som ho nezobudila... ale ked sa zobudi, pojdeme spolu do parku..." a zacni si akoze potichu stavat vezu (mozes pri tom aj sepkat, aby videla, ze sa snazis byt naozaj potichu) atd. prip. ak by celkom nic nezaberalo, mohol by pomoct detsky nosic / satka, babo do nej uviazes, je pri Tebe a isto aj pokojnejsie nez len v postielke, no ruky Ti ostanu volne pre starsiu. a v satke aj nakojis, takze mozete ist von so starsou hocikedy. a ako pisali aj dievcata predo mnou, zapajaj ju do starostlivosti, ale len do tej miery, aby jej to robilo radost, aby sa k tomu necitila nutena... dovol jej pritom aj rozhodovat o niektorych veciach, napr. vyber zo skrine 2-3 dupacky pre babo a nech ona vyberie, ktore obleciete, prip. nech rozhodnete, ci pojdete na prechadzku tam alebo tam. nedaj jej milion moznosti na vyber, ale 2-3, ktore si aj ochotna potom realizovat. napr. ked potrebujes ist do obchodu, das jej na vyber "pojdeme najprv do obchodu a potom na ihrisko alebo naopak?" drzim palceky!!! a neboj, ono zmena nebude hned, ale postupne pride... ja mam dobre skusenosti hlavne s tymi rolovymi hrami, hravali sme ich aj niekolkokrat denne a vyhoda je, ze k nim potrebujes len usta a fantaziu, mozes sa ich hrat aj na prechadzke, cestou na autobus, pri kojeni, pri kupani, pri jedle... vzdy ked ju potrebujes zabavit...

  • anonym
    19.07.2011, 22:33

    tak deti maju tiež svoju vlastnu hlavu...musí to len prejsť...

  • anonym
    20.07.2011, 16:31

    nasa starsia mala 2,5 roka, ked sa narodila druha dcera - mali sme presne to iste, ako cez kopirak + odmietala jest, jedla len vtedy, ked som ju krmila, zacala sa pocuravat... vybuchy zlosti som si nevsimala, ako zacala s agresivnymi prejavmi, zobrala som ju pod pazuchy a odniesla do inej uzby s tym, ze ked sa ukludni, velmi rada ju zas uvidim... casom sa to zlepsilo, ale aj teraz - a to uz budu dva roky - si nejake predstavenie este uzijeme... to zapajanie do starostlivosti o mladsieho je fajn, ale len ked to starsia dcerka robi rada a dobrovolne, aby sa jej neznechutilo este aj to, ze ma pri starostlivosti o "votrelca"pomahat... holt syndrom princeznej zosadenej z tronu :) vela trpezlivosti prajem

  • anonym
    23.07.2011, 19:16



    Medzi mojimi je rozdiel 3 a pol roka a je to presne ako pises. Dcera ziarlila po narodeni maleho, ale snazila som sa ju zapajat o starostlivost on ho, pomahala  pri prebalovani, kupani - (nachystala uterak, priniesla plienky), ale ako maly rastol je to stale horsie a horsie, oni sa velmi lubia, ale robia napriek, neposluchaju nas a mna uz niekedy z nich chytaju riadne nervy. Vela sa zmenila po nastupe do skolky, naucila sa vela dobrych veci, ale aj velmi vela zla. Tomu nezabranis, je to v povahe dietata.  TAk ta nechcem strasit, ale moze to byt este horsie, ked maly uz bude jej spolocnik , nam teda moc dobre slovo nepomaha, tak kriky su tu dost casto, ale inac sa s nimi neda. :evil: :evil: :evil: :think: Prajem pevne nervy.

+ -
Príspevkov: 10