Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 28.06.2011 22:38

som zla mama

potrbujem poradit mam rocnu dcerku je to moje zlaticko ale niekedy ma vytoci do nepricetna a potom nanu  nakricim a ona sa my rozplace proste nejak to nezvladam a mam pocit ze v niektorych etapach by som ju ani nechcela ale v zlomke sekundy sa to obrati a milujem ju a som rada ze ju mam boze neviem co mam robit  :-(  chyba asi nebude v malickej ale vo mne som zla mama a neviem si vytvorit vstah k svojmu zlaticku

  • anonym
    28.06.2011, 23:16

    Ale nie si zla mama. Ja to mam podobne, sice nekricim po nej, ale mam nervy. Vzdy si poviem, ze musim sa upokojiť, lebo dieta to vyciti, a potom je to este horsie. U nas je boj pocas krmenia. Tak po tom výkone sa musim odmenit kavickou :bow: Deti su starosti, ale ked potom vidis ten úsmev, a objatie, to stojí za vsetko. Určite máš pekný vzťah s malou. Len si obcas ukradni chvilku pre seba, vykasli sa na domáce povinnosti, prečítaj si knihu s vylozenymi nohami, vybehni s malou za kamaratkou pokecat...

  • anonym
    29.06.2011, 00:00

    Mám ročného syna a 5-ročnú dcéru. Oboch prenesmierne milujem ale, keď pretečie pohár trpezlivosti , tak sa mením na zúriacu fúriu. Keď vidím, ten ich vystrašený pohľad, hneď si uvedomím chybu. Detičky si vystískam. Potulkáme sa , ja sa im osparavedlním a vysvetlíme si, prečo sa to stalo. malá vždy povie:" to aby bol zo mňa dobrý človek, že?"  :-) Aj ja si niekedy pripadám, ako najhoršia "mater " na svete, ale som mama 24 hodín denne a som len človek.

  • anonym
    29.06.2011, 11:59

    som mama 24 hodín denne a som len človek. :clap: :clap: :clap:

  • anonym
    29.06.2011, 12:37


    :clap: :tup: :flowers:

  • anonym
    29.06.2011, 12:39

    nikdy o sebe netvrd že si zlá matka,žiadna nieje zlá mama,každá robí to čo môže.ale ako bolo spomínané si mamou 24h denne a pohár niekedy pretečie. :idance: :flowers:

  • anonym
    29.06.2011, 13:06

    Aj ja som niekedy na dcérku nervózna, ale to predsa neznamená, že som zlá mama. Ani ty nie si, tak si z toho zbytočne nerob ťažkú hlavu. Aj napriek všetkému čo tvoja malá spraví, vždy sa pokús kontrolovať, aby si potom nemusela ľutovať, ako si reagovala. To sú síce pekné slová, ale nie vždy sa to dá, to viem, aj ja to poznám. Ale uvedom si, že v jednom roku ešte nemôže dieťatko chápať veci tak ako my, tak na ňu nekrič, príde čas a aj ona bude rozumieť viacej. Prajem ti hlavne veľa trpezlivosti a zabudni na také reči, že si zlá mama

  • anonym
    29.06.2011, 13:09

    Aj ja pokricím obcas,potom ked emocie vychladnú, si malého posadím na kolená a vysvetlím mu to.napr minule,vrieskal ako najatý,nepocúval ma,ale ked som raz pozrela tým pohladom "tesne pred výbuchom", uz sám hovoril "tak potom nekjic":lol:

    myslím,ze niekedy sa to inak nedá,sú mamicky,ktoré zvolia capnutie po zadku,niektoré kricia.ale zato este nie sme zlé mamky.aj ked ja za capnutie velmi nie som..

  • anonym
    29.06.2011, 20:20

    radšej nakričať,či capnúť po riti,ako to raz nevydržať a doplatí na to každý v okolí.je to ťažké,netráp sa tým,aj ked ľahšie sa to povie,ako spraví,to viem.ja ak nakričím a neprávom,vždy sa ospravedlním a vysvetlím,prečo som tak reagovala a dám sľub,že sa budem snažiť.a aj sa ho snažím dodržať.nie je to 100%,ale fakt sa snažím a myslím,že deti to vidia.a ako bolo spomínané,sme mamy 24 hodín denne,non-stop a to sa nie vždy dá zvládnuť na 1*

  • anonym
    01.07.2011, 16:17

    Ak ty si zla mama tak ja som potom bestia alebo co...mas vidiet mna ja uz niekedy vrieskam za uplnu blbost aj tento tyzden bol pre nas velmi kriticky dcerka ma dva roky a tri mesiace a je v tom najhorsom obdobii. Hadze sa o zem vobec neposlucha robi napriek a darmo jej sto krat nieco poviem. Dostala som zapal stredneho ucha a strasne ma to bolelo vtedy bola ako odtrhnuta z retaze nemala som silu kricat na nu hluk ma zabijal no proste katastrofa....je strasne besna ale len cakam kedy ju to konecne prejde mozno nie som matka roka ale mam ju rada a to je podstatne viem jej povedat ze ju lubim a robim pre nu co mozem, deti nas v podstate ucia vdaka nim sa stavame trpezlivejsimi obetavejsimi a hlavne zodpovednejsimi ludmi.

  • anonym
    04.07.2011, 14:22

    dakujem vam asi mate pravdu. :flowers:
    saom mama 24 hodin denne a fakt som len clovek :tup: ;-)

  • anonym
    25.07.2011, 20:36

    Ahojte, možno sa Vám to bude zdať divné, ale žiarlim na môjho muža a jeho vzťah k našej jeden a pol ročnej dcérke. Ako ste tu niektoré písali, tak aj ja mám hranicu trpezlivosti a pomaly kazdy den mi niecim pretecie. Teraz máme este aj steniatko, takže aj to dá trochu zabrať. Kúpili sme si ho preto, aby malá nebola rozmaznaná. Druhé dieta neplánujeme.
    No a moj muž odo mňa očakáva, že budem fungovať na 110 %. Aby bolo všetko vždy upratané, vyvoňané, pes vyvenčený a nasa dcerka spokojna. Ale neda sa to, teda mozno da, ale nie 100%. Ked mi pretecie pohar trpezlivosti tak po nej aj pokrycim a capnem jej aj po zadku. Muz na nu nekrici, teda sem tam. Ked pride z roboty tak ona je z neho uplne nadsena a stale iba tata tata..mama ide bokom. Teraz bola chora a musela som jej davat lieky a aj kvapkat do nosa a odsavat ho. a to jej vadilo. stale plakala a kricala "tata", tak nakoniec som skoncila ako nahorsia lebo som jej chcela len pomoct aby sa vyzdravela. chlap ten jej ani lieky nedaval. a ked som mu vravela aby jej odsal nos, ked som isla na brigadu. vravel ze dobre a ked som prisla mala mala cely nos zalepeny soplom a ked som sa pytala ci jej odsaval, ze naco. to ma dokaze tak vytocit....ked toto povie. tak zas sa islo odsavat a mala plakala a samozrejme ze bezala za tatinkom. Ked aj nieco zle vyvedie a vyhresim ju tak ide za tatinom. lebo mama je kakana a krici na mna. Ked jej aj capnem na zadok alebo po nej pokricim a ona sa na mna pozrie tym zaslzenym pohladom ide mi srdce prasknut a vtedy by som radsej nezila ako vidiet ten pohlad. Stale ked sa aj hrame spomina jeho. teraz som ju ulozila spat a posledne co povedala bolo tato. Prislo mi to do placu. Pretoze je strasne moc milujem a chcem pre nu len to najlepsie, ale nie som dokonala aby som vsetko zvladala. Teraz ju ucime na nocnik aby sa pytala. vlastne  ja ju to ucim, pre chlapa je pohodlnejsie jej dat plienku a nevsimat si ju. sem tam ju napcha niecim, alebo jej ukaze obrazky ale ked je s nou sam doma akurat cely den presedi pri nete alebo pri telke. Preto ideme aj teraz internet odpajat, ked nam konci viazanost, jednak usetrime a nebudeme travit drahocenny cas pri internete.
    Ja aj ked sa snou snazim hrat ako chce. nie vzdy jej vsetko dovolim no on jej to dovoli. preto som opat zla. Moj muz nie je zly ale je taky pohodlny a predovsetkym ho bavia jeho zaluby. No ja mam najradsej malicku, ale cim viac sa snazim tym robim viac chyb. Som zla mama? Som zla zena ked ziarlim na svojho muza. Ked som sa jej aj dnes pytala ako ma lubi, niekedy ma obijme a ja som naplnena radostou ale inokedy ako aj dnes povie tato, tato papa.. :*-(

  • anonym
    26.07.2011, 07:54

    Neboj, tvoja dcérka ľúbi aj teba. Len je to pravda, všetky tie "zlé" veci (dávanie liekov, odsávanie soplíkov, zákazy...) rieši poväčšinou mamina, ocino príde z práce: "a na tú chvíľu, čo som s malým/malou - nebudem snáď po ňom/nej kričať, biť ju", radšej dovolia všetko, jednak aby aj mali kľud, dieťa môže všetko, narobiť koooopec neporiadku, hrať sa s čím chce,  papať všetko, čo chce, však mamina potom dieťa okúpe, poupratuje... 

    Len možno sa to manželovi vráti, keď bude malá väčšia, stále bude čakať, že bude môcť všetko, bude si vyžadovať väčšiu pozornosť, nielen na chvíľku ukázať obrázky a potom tata pri počítači. Aj spávať bude menej, poprípade večer neskôr, takže to bude zaberák už aj na manžela. Ty si s ňou poradíš, jemu prerastie cez hlavu. Lebo zahrať sa s dieťaťom na chvíľku dokáže každý, na dlhšie už ani tak nie...

    Potom to už bude s plačom "mama, mama", nie tata.

  • anonym
    26.07.2011, 11:55

    dakujem ze si to tak pekne napisala. celkom si ma upokojila. Chlapi si to predstavuju velmi lahko. oni si myslia ze ked sme doma tak nic nerobime. ale udrzat poriadok, mat navarene oprate a ozehlene, postarane o dieta (duplom ked je chore) je praca na cely den. kazdy den si vravim ze pojdem do postele hned ako ulozim malicku, no tamto urobit, hento spratat a clovek sa nenazda a je 11 hodin vecer. a ked idem este aj na druhy den na brigadu, aby sme mali aspon nejaku korunku tak este vecer navarit obed.
    Dufam, ze sa to casom zmeni. za rok si budem hladat pracu, tak dufam, ze si ma mala zacne viac vazit. Takto som pri nej stale a berie to ako samozrejmost.

  • anonym
    26.07.2011, 17:20

    Presne tak, chlapi si to všetko veľmi ľahko predstavujú... keby si tak odišla na brigádu niekam na týždeň a mal by sa o malú postarať sám (a to by ani nemusela byť chorá) neboj, hneď by prehodnotil význam slov "materská dovolenka". len preto, že je žena doma, to neznamená, že nič nerobí. presne ako píšeš, musíš upratovať, variť, prať, starať sa o drobca, nákupy, ... ty ešte aj brigáda, snažíš sa, aby vám bolo lepšie... hádam to tvoj manžel pochopí, keď sa vrátiš do práce a starostlivosť o malú sa bude musieť rozdeliť trošku medzi vás oboch. možno si potom uvedomí, čo všetko si na tej dovolenke robila, že si neležala pupkom hore ;-) a malá si potom tiež uvedomí, že jej mamička chýba, neboj, jej lásky si ešte užiješ :) ako som ti už písala, bude viac "mamovať" :heart:

  • anonym
    28.07.2011, 13:55



    Toto mi velmi pripomina moje pocity. Lenze nakoniec sa karta naozaj obratila a asi v 2.5 rokoch dcerka zrazu nechcela tatina, lebo jej uz to jeho 'sedenie za pocitacom' a podobne veci, ktore s nou robil nestacili. Navyse sa za ten cas nenaucil 'ako na nu' a jej obdobie vzdoru stracal nervy pre zmenu on.
    Takze vytrvaj v tom co robis, ma to zmysel ;)

+ -
Príspevkov: 15