Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 28.06.2011 12:55

Strach zo šoférovania

Už skoro dva mesiace mám vodičák a stále sa bojím sama jazdiť. Teraz mi muž kúpil Peugeot 307, aby som jazdením získala nejakú prax  a bola si sama sebou istá, ale stále mi to nejde bez strachu. Možno to chce len čas a tréning, aby som sa do toho dostala alebo neviem čím to je, že sa stále tak bojím. Je iné jazdiť v autoškole, kde je pri vás inštruktor a úplne iné jazdiť sám. Máte s tým niektorá skúsenosti, aké boli vaše začiatky?  Ďakujem za odpovede

  • anonym
    28.06.2011, 13:16

    Ja som mala takisto strach, možno aj pol roka som jazdila s manželom, aby som nabrala trochu skúseností a zbavila sa strachu. Teraz je to už 10 rokov, čo mám VP, z toho posledných 6 rokov jazdím aktívne /cca 150000 najazdených km/, keďže mám prácu, kde sa často presúvam takmer po celom Slovensku. Na začiatku som sa cítila ako najväčšie šoférske nemehlo a teraz ma aj chlapi pochvália, že dobre jazdím /a to už je čo povedať, keď to chlap povie žene :) / Takže hlavne aj napriek strachu veľa jazdi, najlepšie s niekým po boku, aby si nabrala istotu a ten pocit istoty za volantom určite príde. Neskôr si ani neuvedomíš, že jazdíš a stihneš si pri tom aj ústa rúžovať, telefonovať.... :)))

  • anonym
    28.06.2011, 13:35



    :idoh:  to iste,a nabúrat...pekné rady dávas. :iscrewloose: je to dost nezodpovedné za volantom,ci???? dúfam ze si len srandovala,inak :ishock:

  • anonym
    28.06.2011, 13:44

    to chce len prax a podporu. ja mam VP 18 rokov. zo zaciatku som jazdila vela a velmi rada. kriza prisla s narodenim deti, dostala som strach. akoby taky blok, ani nie z mojej jazdy ako skor z okolitych vodicov. stale som rozmyslala nad tym, ze niekto urobi nejaky kiks a ja zle zareagujem, vela ludi jazdi rychlo a bezohladne. ale casom sa to upravilo, chcela som znovu jazdit, netvrdim, ze som super, ale uz sa tak nebojim aj ked respekt stale mam. takze ti drzim paste, pomaly to pojde a budes rada, ze si samostatna.

  • anonym
    28.06.2011, 13:59

    Ja som sa riadila heslom, ze nic netreba robit nasilu. Ihned, ako som si urobila vodicak, tiez som sa velmi bala. Manzel to riesil tak, ze sedel vedla mna, ale on nebol vobec dobry pedagog, navyse haklivy na auto. Tak som sa zatala a povedala som si, ze nikdy jazdit nebudem. Skutocne som sa velmi bala a manzel ma nevedel pochopit. Zlom nastal, ked sa mi narodil druhy syn a uvedomila som si, ze s dvomi malymi detmi chodit z dediny do mesta autobusom v dnesnej dobe nie je ziadna slava. Takze: ci som chcela, ci nechcela, musela som zatat zuby, manzela vyhodit z auta a jazdit. Kym som prisla z nasej dediny do mesta (cca 10 km), z ruk mi tiekol pot...:-) Prva jazda, druha jazda... desiata a potom uz to bolo ok. Dnes si pripadam bez auta ako bez ruky. Takze: ja by som to na Tvojom mieste velmi neriesila a sama prides na to, co Ta prinuti sadnut za volant.

  • anonym
    28.06.2011, 14:54

    Mam dobru radu. Urob si jednu trasu, napr k starym rodicom, do obchodu apod., kam casto máš potrebu ísť, a chod ju pár krát, sama. Ide o to, aby si si bola istá cestou, a išla ju akoby naspamat. Ked sa zbavis strachu z toho, aka dopravna situacia ta caka, tzn aka krizovatka, zakruta atd., zacnes si všímať a byt si istá aj tym, ako preradujes, budes pokojnejsia, a hlavne budes kľudne vnímať aj okolie, ine auta, značky atd. Dobre to poznam. Ja som začínala v BA. Chodievaj sama.

  • anonym
    28.06.2011, 15:12

    Ja som si robila vodicak ked som mala 18.Jazdila som pol roka,ale hlavne koli mojmu otcovi som aj rychlo skoncila.HROZNY NERVAK. Takze po narodeni druhej dcery som sa rozhodla,ze so soferovanim musim zacat, teda po 18 rokoch.Zaciatky uplne hrozne, vsetko od piky nanovo, mojim instruktorom bol manzel, chodila som s nim na jazdy cca 3 jazdy tyzdenne. Vzadu nasackovane dve deti a tak,riadna kruta realita. Najskor len bocne ulice,neskor jazdy po meste, takto to trvalo asi 4 mesiace, neslo to vobec lahko ,ver mi prezivala som strach ako ty, viem co prezivas takze chapem.Potom mi manzel kupil staru fiatku a zacala som chodit na jazdy s nim na fiatke.Musela som si zvykat na to auto.Ked som si ako tak zvykla na auto, davala som si male jazdy SAMA. Napriklad nakup cca 500 metrov,neskor som si dala jazdu do mesta a tak som bola na seba stale narocnejsia.Podotykam na jazdy som chodila  cielene napr.na parkovisko k detskej lekarke, presne som vedela kadial pojdem, kadial sa vratim spat,,Ked som absolvovala par takychto jazd a bola som si trochu istejsia, zacala som jazdit so starsou dcerou, jasne panika a stres ,rano prehanky na zachode aj 3 krat kym som sa vybrala z domu.Potom som zacala  jazdy s mladsou dcerou ,vtedy mala pol roka.Mozem povedat ze to fakt ide iba cvikom ako ti radia tieto babenky,Ja uz teraz zvladnem jazdu k rodicom s dvomi detmi , to je  80 kilometrov.Sice na starej fiatke ale verim ,ze casom aj na lepsom aute.Tato cela moja pereput zacala vlani presne pred rokom v juni,Teraz je to uz lepsie, a o rok  este lepsie.Takze si davaj prv mensie vzdialenosti,a bud na seba coraz narocnejsia. ZVLADNES TO,PRAJEM TI VELA NAJAZDENYCH KILOMETROV:MONIKA. :D :D :D :D :D :D :D :D

  • anonym
    28.06.2011, 15:13

    Ahoj, ja som mala taký strach, že ked som sa ráno zobudila a vedela som, že musím ísť autom do práce, tak som mala kŕče v bruchu:-) ,všetky cesty, kt. som mala prejsť som musela dokonale poznať a ani hudba nesmela hrať v aute. Situácia sa zmenila po pár týždnoch, teraz mám vlastné auto, bez kt. si to už ani neviem predstaviť. Tak sa drž a veľa šťastných kilometrov.96C

  • anonym
    28.06.2011, 15:37

    no ja som vodicak urobila teraz v januari a to uz mam jedno babo a vtom case som uz cakala druhe babo:D tak moje zaciatky boli uz v autoskole plne strachu,ale prvy krat ked som isla autom bez doprovodu bol sotva tyzden po skuskach,manzel akurat prisiel o vodicak lebo tu v Norsku mal nehodu a tu hned beru vodicak a vtom case sme mali auto v servise,tak prisiel pre mna servisak a s nasim autickom som isla vtedy sama:D manzel sa ma bal pustit,ale vedel ze ja jeho nepustim bez vodicaku.Ked som sama v aute a nikto do mna nehuci tak si jazdu vychutnavam.Potom ma cakala dalsia skuska ohnom ist po dialnici a tam som musela ist min.70km co u mna nehrozilo kedze som pri tej rychlosti mala smrt v ociach a zase som isla sama,ale zvladla som aj tu 70km ale najlepsie ak sa ti autom ake mas jazdi dobre:excited: ja som robila skusky s manualnou prevodovkou,ale manzel koli mne kupil auto v automate,a ja som si nato velmi zvykla a rada uz jazdim obcas mam problem ho udrzat na ceste rovno,obcas este zazmätkujem ale uz ked clovek castejsie sam jazdi tak sa to do neho dostane a strach sa vytrati.UZ ma aj manzel pochvalil ze cim castejsie jazdim tak je to lepsie,a ked raz cuval tak ma pochvalil pred svojim otcom ze manzelka by to lepsie zacuvala co bolo pre mna velka pochvala.Teraz nejazdim lebo mame to auticko bohuzial pokazene a manzel jazdi na manualy a ja mam z neho strasne panicky strach tak si ani netrufam do neho sadnut a soferovat to radsej pockam na svoje auticko a aj ked s bruskom uz budem ale budem len na tom svojom jazdit.Hlavne vela jazdi aj s doprovodom a uvidis samo to pojde:flowers: :flowers: vela stastia a vela kilometrov bez nehody:excited:

  • anonym
    28.06.2011, 15:54

    Jaaaj, moje zaciatky boli usmevne. Vzdy ked som mala ist do podzemneho parkoviska chytala som take nervy, ze som vzdy prdkala v aute, kym som v zapche nasla miesto. Otras :rofl: Tak manzel ma nechal samu jazdit :excited:

  • anonym
    28.06.2011, 17:55

    ked to zvladlo take drevo ako som bola ja na zaciatku, tak to zvladnes aj ty! urcite! vodicak som robila ked som mala 18. potom som vobec nejazdila, otec nemal na mna nervy. az kym som nespoznala mojho terajsieho muza. ucil ma od zaciatku, chodila som s nim, ale strach som mala obrovsky. vystahovali sme sa do zahranicia a tam uz isiel strach bokom, ak chcem prezit v cudzine, auto musim ovladat. kazdy si tym prejde, kto chce dobre a bezpecne soferovat! teraz uz aktivne soferujem min.12 rokov a vobec si neviem predstavit zivot bez auta, je ako moja druha ruka.chce to len prax.  vela odvahy a bezpecne prejazdenych km!

  • anonym
    28.06.2011, 18:18

    myslím že takmer každý vodič začiatočník ma zo šoferovania strach, ja som nebola výnimka :rofl:  dokonca poznám aj pár chlapov čo sa toho báli

    treba len jazdiť jazdiť jazdiť ;-)  ja som zo začiatku nechcela za volant až kým sa muž nenaštval a nenakričal na mňa že načo sme vyhadzovali toľké peniaze za VP  :rofl: :rofl: :rofl:  ale pomohlo to, začiatky boli všelijaké, ale nikto učený z neba nespadol  ;-) , teraz jazdím v pohode, dokonca aj počas tehotenstva sa trepem za volant a som veru rada že ten vodičák mám :clap:

    držím palce, pekne jazdi trebárs aj len do obchodu na krátke vzdialenosti a časom bude z teba profík  , určite sa do toho dostaneš  ;-) :flowers:

  • anonym
    28.06.2011, 18:35

    Tiež som sa bála šoférovania, ale pri dieťati som si uvedomila, že musím svoj strach prekonať, aby som nebola stále odkázaná na to, aby ma niekto niekam odviezol, keď som to potrebovala. Teraz si už svoj život bez auta neviem predstaviť, je to stará herka, ale na trasy škôlka-práca-nákupy mi úplne stačí.

  • anonym
    29.06.2011, 12:59

    Tu autorka. Ďakujem za všetky pozitívne odpovede, tým sa síce môj strach nestratil, ale povedala som si, že keď ste to zvládli vy, tak to musím zvládnuť aj ja. Je to lepší pocit, keď som čítala ako sa aj vám ťažko začínalo, ale prekonali ste to. Tiež som si vodičák spravila hlavne kvôli malej, aby som nebola stále na niekom závislá. Tak mi držte palce, nech to raz zvládnem bez strachu tak ako vy

  • anonym
    30.06.2011, 20:08

    :D no tak to si pamätam ako včera... :-) urobila som si vodičak tesne pred zimou a s novým autičkom a maximalnym egom/že mne sa nič stať nemôže,ved jazdiť viem/ som v zime po 3mesiacoch od urobenia vodičaku a po 3tyždnoch od kupy auta,autičko nabúrala :idoh: :idoh: :idoh: v tej chvili som nevedela ako vycúvať z naburaneho auta,a vtedy som si povedala,že nikdy viac!!! :-( :-( lenže s autom trebalo isť domov,ved ho tam nenechám :s a tak som musela...odvtedy mám pred zimou rešpekt :D ale netreba sa báť!!teraz ked mam dieta si to neviem bez auta predstaviť,lebo do mesta to mam pekne daleko.... :roll: takže strach treba nechať doma.....a jazdiť,jazdiť,jazdiť :green:

  • anonym
    01.07.2011, 12:24



    Jasné, že to bolo myslené zo srandy, chcela som tým povedať, že keď najzdí veľa km, tak sa nad šoférovaním ani nezamyslí, bude to robiť automaticky :B

+ -
Príspevkov: 15