......no tazko je....ak to nevedia pochopit ...bolo by lepsie aby mala bola na striedacku u svokri ci maminy.....a ak to takto nechcu pomoct ina pomoc ako dohodnut sa s gynekologom aby si ostala do porodu v nemocnici asi nieje,,,kamoska mala podobny problem dohodla sa a odlezala to v nemocnici,no a prospelo to vsetkym......hlavne jej,oddychla si
hlavne to chce klud.... :whistle:  drzim palceky a vela stastia :flowers:

No nezávidím ti, ja som mala tvrdnutie bruška pri prvom synovi tiež cca od 20 týždňa a bolo to fakt veľmi nepríjemné, ani chodiť som nemohla, mala som výhodu že to bolo prvorodené. Teraz som znova tehotná 14 t.t., ale viem, že keď to príde zapriahnem manžela, svokru, mamu. Našťastie viem, že ma nenechajú v štichu. Prvé dieťa som porodila v 34 t.t., takže teraz hneď ako by to začalo dám nohy hore a ani sa nepohnem. Nechcem zažiť znova tie isté stresy okolo predčasného pôrodu. Aj podľa mňa by si si mala vybaviť hospitalizáciu. Držím palčeky, nech všetko dobre dopadne

Mam odlezane tehotenstvo od 18 tt v nemocnici...a je to na psychosa,aj ked teraz,ked pozriem na synka...viem,ze to za to stalo....ale mam este doma dve starsie deti...pretrhli sa akosi puta...viac idu za otcom,co je pochopitelne....ale mne je to luto..uz ten cas,tie 4 mesiace nevratim...hadam to cas spravi....ale ,lezat tak dlho v nemocnici zanecha stopy..aj na zdravi zeny....uz by som sa na to nedala..pre mna je hlavne,ze som malicke donosila,rosila som sekciou v 38 tt....ale postel a zltu stenu..nechcem vidiet :green:  je to tazke...da sa to,ale je to o drzku,lezat,lezat....uz clovek nevie ako do tej postele lahnut....tak nezavidim..a odporucam,lez u svokry...vratis jej to neskor,pomocou...doma ten cas ide inak,ako v nemocnici...pozries telku,pohras sa s malou,pospis...kdezto v nemocnici vecer problem zaspat,rano o 4.30 uz budecek,ziadne sukromie,clovek si ani prdnut nemoze...a pri tak dlhodobom lezani...to travenie :green:  :green:  des....clovek tam zblbne a stale je len v tom zlom,ta potratila,ta predcasne porodila...brrrr,nikdy viac....

keby mozem tak ti pomozem tiez som mala tento problem,nikto to nechapal az kym ma v 4 mesiaci nezobrali do nemocnice,potom sa len modlili aby male vo mne udrzali...

:flowers: DRZIM TI PRSTY...Len akurat nedokazem pochopit aky su poniektori ludia...
Ja som pri prvom lezala v nemocnici posledne 4 tyzdne z 8 mesiaca..len tak-tak ze sme dosli do 9 mesiaca..po siedmych rokoch sme si naplanovali druhe babo. :baby: Bola som presvedcena,ze to uz bude ok-ved po tolkych rokoch.. :-) no hned na zaciatku som skoncila v nemocnici...a cele tehotenstvo som povinne prelezala-z toho 4-krat v nemocnici :*-(
No nastastie mam skveleho manzela-nechodil do roboty a vsetko robil on-naucil sa varit :clap: postarat sa o syna,popratat..vsetko
No vsetko dobre dopadlo-nastastie..a maly sa narodil v 38 tyzdni..

A zili ste z coho?

;-) z coho sme zili..-?Ked chces mat zdrave dieta a nelutovat vela veci v buducnosti...No zili sme a v pohode sme vyzili:excited:

názory ľudí, ktorí nechápu, že máš vážne zdravotné problémy, pusti jedným uchom dnu a druhým von. prvoradé je tvoje dieťatko, ktoré čakáš, jeho zdravie. takže si bez výčitiek oddýchni od svokry - pokiaľ ťa ona chápe, a neberie ťa ako "lemru", tak je to ok. presne ako písala mamička predo mnou, neskôr jej jej starostlivosť môžeš oplatiť.

Uvedom si, že dieťa je tvoje a manželove a že starkí môžu pomôcť, ak na to maju chuť, náladu a tiež možnosti ... ale v prvom rade by ste sa mali postarať o seba sami. Je fajn, ak má kto pomôcť. Ale nie je to dnes už bežné, aj babky chodia do roboty, maju svoj život, svoje zdravotné problemy ...

ak si v stave, že ty teraz nemožeš robiť, mal by zostať doma manžel napríklad na dovolenke, kym sa situácia neupraví. Alebo nech si vezme na teba 10 dní OČR, potom na staršie dieťa 10 dní OČR, vybaví si nejakú PN-ku a podobne.

Ja som mala tiež zdravotné problemy aj v tehotenstve, manžel bol na týždnovke, staršie dieťa doma, mama cele dni v robore, svokra sa o nas nezaujíma ... a teraz čo? Normalne som sa doma vyvalila na gauč, moje inak tiež hyperaktívne dieťa sa hralo pri mne, alebo kukalo TV, niečo si kreslilo ... a samozrejme skákalo a rozhadzovalo, ale bolo mi to vtedy fakt jedno:idoh:  V domácnosti som nerobila skoro nič, pral a upratoval manžel, ked došiel v piatok večer domov. Len čo som nám niečo rýchle navarila.

Po porode som mala dalšie problemy, zasa to bol manžel, ktorý zostal doma 6 týždnov ... a padla otázka, z čoho sme žili ... nuž žili sme z toho, že mame uzatvorené životné poistenie, ktoré platíme dlhé roky, ale ked príde situácia, že sa ocitneme v nemocnici, tak dostaneme aspon nejaké peniaze, z ktorých možeme žiť. Tiež máme nejaké úspory z času, ked sme zdraví a pracujeme. A samozrejme, v "časoch krízy" sa maximálne uskromníme a kupujeme len jedlo a najnutnejšie oblečko pre deti.

hlavne by som o tom hovorila s manzelom, zobrala by som ho zo sebou na vysetrenie, aby si vypocul odporucanie lekara. a ked okolie bude pocut od manzela, ze jeho zena musi lezat v zaujme dietata, tak kazdy normalny clovek to musi pochopit...