mne sa stala raz s manzelom nasledovna vec. posledne tyzdne chodil domov unaveni, utahani z roboty. ma toho stale vela, boli to vsak vyrazne narocnejsie tyzdne pre neho. vecer sme si sadli k tv, ked uz dcerka spala. slovo dalo slovo, pochytili sme sa. vydela som na nom, ze nie je v pohode, mala som ho nechat tak... bola som vsak aj ja na vine, vrtala som do neho, hucala, ze je s nami malo...atd. az nakoniec som z neho dostala slova, ktore ma velmi mrzeli. neboli to nadavky, ale nikdy pred tym, ani odvtedy mi nic take nepovedal. a to sme uz spolu 12 rokov. jasne, ze ma to bolelo, aj som sa patricne "ofucala". asi tyzden sme mali tichu domacnost. v jeho robote to bol pokojny tyzden, konecne bez zhonu, nasiel si cas aj na nas. po tyzdni som sa k teme opat vratila, nedalo mi to. sedeli sme hore dlho do noci. vsetko sme si povedali, vysvetlili. ja viem, preco bola jeho reakcia taka. bol jednoduchu unaveny, vycerpany... nevadal dalej, v tom som do neho zacala hustit aj ja. nakoniec sme sa ospravedlnili jeden druhemu, udobrili. skús aj ty pockat nejaky ten cas, porozmyslaj nad dovodm jeho slov, ci nema nejake problemy... atd. a skús sa s nim o tom v klude porozpravat. mozno zistis, ze to nie je az take hrozne a vsetko sa spravi. nehadz hned flintu do zita. ak by bol vsak nadalej agresivny, ries to. ty ho poznas, lahsie zistis, co mu bolo, ked o tom pokecate. vela stastia!