Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 15.03.2011 10:18

to uz nemam pravo na lasku?

som slobodna matka, pretoze so svojim partnerom nezijeme spolocne. Odstahovala som sa na dedinu k rodicom. Zakazdym, ked sa pekne obleciem (myslim tym, ze nemam vytahany sveter, alebo idem ku kadernicke, alebo sa namalujem, alebo idem cvicit) tak mi rodicia hovoria ze idem balit muzov. Velmi ma to uraza. Nechodim balit muzov, len sa chcem citit dobre a byt pripravena, ked sa v mojom zivote objavi dalsi muz. Rodicia by chceli aby som sa vratila k otcovi svojho dietata, ale po tolkzch nedorozumeniach uz to ani nie je mozne. Citim sa ako keby som uz nemala pravo vyzerat dobre. To uz naozaj nemam pravo na to, aby som zila normalny zivot?

  • anonym
    15.03.2011, 10:32

    Samozrejme, že máš právo na lásku a normálny život. Nie vždy to však tvoji blízki dokážu pochopiť. Moja mamina je rozvedená a tiež do nej rodičia hustili, že by sa už nemala znovu vydávať, že má myslieť na deti. Ani sa už nevydala, pokiaľ viem, tak taký vážnejší vzťah síce mala, ale nakoniec nič z toho. Vieš, kým bývaš u rodičov, asi sa nikdy nezbavíš toho, aby ti riadili život. Záleží len na tebe do akej miery im to dovolíš.

  • anonym
    15.03.2011, 11:13

    Pokial sa financne trosku nepozbieras a  byvas u nich, tak Ti nic ine nezostava, len taketo reci pustat jednym uchom dnu a druhym von. Oni to nemyslia zle, len tym ze je to dedina, myslia aj tak dedinsky..... Nahodou by ich v obchode alebo kostole ohovarali.....

    Sprav vsetko pre to, aby si sa co najskor osamostatnila (samozrejme, pokial to vek dietatka dovoli) a potom hajde prec. Ine je, ked taketo reci pocuvas len obcas, ked si na navsteve a ine, ked kazdy den. Tym, ze sa osamostatnis, im das dostatocne jasne najavo, ze si dospela, robis vlastne rozhodnutia a ich rady si rada vypocujes, ale riadit sa nimi nebudes, kedze len Ty vies, aky je Tvoj byvaly partner naozaj.

     

    Drzim prsteky :o)

  • anonym
    15.03.2011, 11:36

    ano mozno je to tym, ze v 15 rokoch som odisla na strednu skolu mimo a potom VS a teraz ked som sa ocitla v "uzkych" tak som sa v 32 rokoch vratila domov, pretoze uz nedokazem zit s otcom svojho dietata. Moji rodicia zili uz svoj vlastny zivot. Jasne ze som tu docasne. Vyslovene mi podkopovaju sebavedomie, akokeby sa tesili ze mali pravdu, ked mi hovorili "takto to dopadne"... Mama mi stale nadava, ze jej nic npomaham, ale ked chcem napr. uvarit, povie ze to neviem, ked chcem umyt dlazku, povie ze to neviem ... vzdy bola taka a preto som rada ze som zazila internat a videla na spoluziackach "ako to funguje aj v inych rodinach"... skratka som uplne na nervy ,,,

  • anonym
    15.03.2011, 12:20

    najlepšie je samým, ale ked nie je iná možnosť bud sa prisposobiš, zavrieš oči a uši a budeš trpieť. alebo si povieš svoje, nech sa ti nestaraju do života ale to je riziko, že ten spoločný život nebude naj...

  • anonym
    15.03.2011, 14:13

    Mojích rodičov vždy odzbrojí, keď im poviem: Aká matka taká katka alebo deti sú obrazom svojích rodičov. A vtedy zaručene prestanú so prostými komentármi. No niekedy to býva ťažké a hlavne keď si už bola zvyknutá sam na seba.

  • anonym
    15.03.2011, 15:09

    Môj malý bol vytúžený, za každú cenu a bez otecka. A tak som sa vo veku 43  ocitla u rodičoch (mimoriadne mladistvých, aktívnych, odolných, kritizujúcich, tvrdohlavých, svojhlavých... a obetavých..)
    . Vrátila som sa k rodičom po 10 rokoch bývania vo vlastnom byte, ..predtým až na malé prestávky som od 15 rokov mimo domova. Teraz som u nich tretí rok a už mi rohy rastú. Po roku materskej som sa vrátila do práce a odvtedy sa na rozdiel od mojich kolegov teším na pondelok  a desím víkendov a sviatkov. Vianoce bola mora. Mám sa však kam vrátiť, takže v kalendári si vyznačujem počet mesiacov, kedy sa vrátim do svojho a malý pôjde do škôlky.
    Prvý mesiac doma snašimi bol najhorší. Malý reval, ja som revala. Strácala som nervy a matku by som bola zahlušila. Už druhú noc doma mi v noci zobrali malého, aby som sa vraj vyspala. Naši všetko vedeli lepšie, neustále mi radili, vylepšovali a vlastne zasahovali do všetkého bez toho, že by ich zaujímal môj názor. S úľavou sa vrátila do práce, kde ma rešpektujú a môj šéf si váži môj názor a nikdy nekritizuje.
    Teraz už viaceré veci bereim športovo (väčšinou) preberiem to s kamoškami, ukludním sa, kúpim si niečo pre radosť( čo matka skomentuje slovami, zase máš neičo nové, ako ti je u nás dobre...!)
    Na druhej strane sú obetaví. Bez ich pomoci by som možno mnohé veci nezvládla, určite finančne nie. Len keby mali mieru.

  • anonym
    15.03.2011, 18:25

    tu je autorka - tiez cakam, kedy bude moct ist maly do skolky. zatial ma len rocik ... ale v pohode, nejako to prezijem. Skro mi vadi, ze nasi su stale negativne naladeni. Stale pocuvaju spravy a lamentuju kam ten svet speje ... ale pravdu mas v tom, ze bez ich pomoci by to bolo ovela tazsie. Takto je aspon moje dieta vysmiate :-)

  • anonym
    15.03.2011, 18:40



    jediná rada je PREČ od rodičov skor, ako ťa uplne zdeptaju

  • anonym
    15.03.2011, 20:29



    :excited:  Skvele. Svata pravda. akoby som citala o nasich. A to ja mam stastie, ze nebyvam u nasich. Vikendy sa dost napadne podobaju tomu popisu vyssie. Proste supermani. Autorke odporucam odstahovat sa co najskor, ak to bude financne zvladnutelne, lebo inak prijde o nervy. Bude to ale tazke, vdaka tomuto skvelemu statu a almuzne, co prispieva matkam na materskej/rodicovskej.

    Vela zdaru.

+ -
Príspevkov: 9