Aj vás už otravuje tento konzumný spôsob života?
Ani neviem, kde začať. Už vyše dvoch rokov- odkedy máme dieťatko- sa pokúšam pochopiť predstavy mnohých oteckov, no najmä mamičiek, o výchove svojich detí. Aj my máme dieťa, no s manželom sa na niektoré veci pozeráme tak "trochu" inak, než ostatní. (Alebo aspoň väčšina.) Neviem, či hľadám medzi kamarátkami zle, ale to, ako svojim ratolestiam chcú VŠETKO dopriať, dať, kúpiť, zabezpečiť..., len aby sa vyrovnali zvyšku sveta okolo seba ma často vedie až do zúrivosti. Podľa mňa je to choré. Deti od útleho detstva obliekajú od hlavy po päty v značkových veciach, sú vyvážané v tých najdrahších kočíkoch, obklopené množstvom hračiek... Je mi smutno, keď nakupujem s kamarátkou a jej dcérou. Pri každom nákupe má dieťa plnú náruč rôznych čokoládok, lízaniek, chrumiek...čohokoľvek, na čo prstom ukáže. Pritom je to rodinka, ktorá žije v prenájme, z jednej výplaty manžela, bez úspor a výhliadok do budúcna. Majú však filozofiu: "Dieťaťu dať všetko." Často to s manželom rozoberám, no nám sa nezdá, že takýto konzumný spôsob života je to správne riešenie pre dieťa. Riešim to tu kvôli tomu, že si s tým už sama neviem v mysli rady. Aj ja chcem dopriať môjmu dieťaťu "všetko", ale isté hranice predsa existujú. Nie sme chudobní, malej nič nechýba, predsa nechodí v Adidas, Nike, Puma... veciach oblečená od hlavy po päty. I keď by sme si to mohli 100-krát viac dovoliť, než mnohí okolo nás, ktorí tak robia. Čo vy na to???