No ja mám tiež niekedy pocit, že ma porazí, my sme si tiež naplánovali dve deti po sebe, máme syna 2,5 roka - náročné dieťa a dcérku 10 mesiacov, takže tiež bývajú napäté chvíle a aj krik. Nemám z toho radosť, že také chvíle bývajú, ale je fakt, že sme len ľudia a niekedy sa proste stane. Tiež som s deťmi skoro stále sama, bývame na dedine, mimo všetkých známych a rodiny, muž chodí domov neskoro z práce....tiež nemám kedy a kde zrelaxovať, vodičák nemám, sme ďalej od mesta, návšteva mesta teda nepripadá do úvahy, bolo by to dlho a deti s mužom nechcú byť samé a tu v dedine nemám nikoho, s kým by som pokecala, ani malý nemá moc s kým sa pohrať....už som aj zvažovala presťahovať sa do mesta, ale z domu do paneláku....ale zas ako sú pri deťoch "starosti", tak aj radosti, a my ich máme dvojnásobné, pri dvoch deťoch :D .... a deti podrastú a my si hádam tiež nájdeme čas aj na seba...:D tak sa drž, je to náročné, ale aj nádherné obdobie, keď sme s detičkami, keby sa ti podarilo nájsť trochu času pre seba, tak uvidíš, že to pomôže :-).