Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 17.02.2011 18:49

Materska nad moje sily?

Na materskej som treti rok, mam dve deticky - dvojrocne a trojmesacne. Obe deti su planovane, milujem ich z celeho srdca, ale obcas mi to nejako prerasta cez hlavu. Asi som uz dlho doma v jednom kolobehu, pretoze obcas sa mi stane, ze ma vytoci aj malickost a potom kricim na vsetkych. Potom ma to vzdy velmi mrzi, ze deti museli byt svedkami mojho vystupu. Stava sa to aj vam? Je to normalne, ci by som mala vyhladat nejaku odbornu pomoc?

  • anonym
    17.02.2011, 20:32

    stáva ...keby si vedela, ako ja občas kričím a nerváčim :whistle: a to už ani nie som na MD

    možno ťa deprimuje vedomie, že minimálne dalšie 2-3 roky budeš doma uviazaná s deťmi. Mala by si si nájsť čas na seba, na iné myšlienky a činnosti, ako len okolo detí.  Proste miesto, kde dobiješ baterky, nejaký kurz, cvičenie, pravidelné stretnutia s kamarátkami, popros mamu alebo manžela, prípadne ak oni nemaju čas, zožeň si nejakú pani na stráženie napríklad na piatok popoludní na 2 hodinky.  Prípadne aj s deťmi skús podniknúť niečo, kde sa odreaguješ.

  • anonym
    17.02.2011, 21:09

    Ahoj, to akoby som citala o sebe. Tiez mam dve male deti, 2r a 7,5m, obe sme s manzelom planovali. Tiez sa mi niekedy zda, ze to nezvladam. Najhorsie je, ked mensia zacne vyvadzat, neznesie nikoho pri sebe okrem mna, aj ked sme s niekym, napr. u nasich alebo u svokrovcov a aj by si ju zobral niekto, ale ona proste nikoho nechce a doslova vrieska. To iste robi doma, ked sa jej nahodou nevenujem :s Starsia ta ked vidi, ze ta mensia jaci, tak sa prida ona. A pravidelne mavaju take stavy, ze ked prestane jedna, tak zacne druha. To som uz s nervami v koncoch a po kazdom kricim. Jedine, co pomaha je byt vonku. A som na nich teraz sama, pretoze manzel chodi po nociach, lebo dorabame byt. Ale uz o mesiac by sme sa mali stahovat, takze jedine to ma drzi. sa moc moc tesim. A tesim sa aj na leto, lebo bude teplo, mala bude mat rok a skusime ju dat aj so starsou starym rodicom aj na noc.

  • anonym
    17.02.2011, 23:19

    jááááj, baby, hore hlavy :rofl: :rofl: :rofl:  a čo mám ja hovoriť. 6 rokov na MD a k tomu 3 plánované milované potvorky. :roll:  Si tiež zliznú odomňa. :ups: :ups:  jednoducho, je toho dosť. Treba len vydržať a zvyknúť si na to. Veď aj nejaký ten výstup nikoho nezabije. Sme predsa ludia...máme tiež "svoje" dni, tak isto ako ich majú aj naše deti a aj naši manželia.

    Pre trochu kriku a zlyhaniu nervov sa ešte nezatvára do basy. Len pokoj. Je to normálne..kde sú deti je aj krik, plač...tak isto ako smiech a radosť. To je život. :green: :whistle:

    Držím palčeky všetkým milujúcim mamičkám..nech všetko prekonajú a netrápte sa pre to. Je to všade. ;-)

  • anonym
    17.02.2011, 23:20



    jááj,som zabudla, že toto je anonymné ..tak pre vysvetlenie .. mám 3 krásne dievčatká vo veku 6, 4 a 2 roky. :rofl: :excited:

  • anonym
    18.02.2011, 07:37

    Nemusíš vyhľadať žiadnu odbornú pomoc, to by psychológovia mohli mať stánky na každom rohu v meste:rofl: . Ja mám doma 5-ročného exota, ktorý mám pocit, že je v puberte a druhé bábätko na ceste. K tomu väčšinou času sama, manžel stále v práci, pomoc od rodiny žiadna. Skús trochu sem tam niekam vypadnúť. Deti daj manželovi, zbehni na kozmetiku, kaderníčke, alebo len tak sa pomotať po meste. Neboj nie si sama, ktorá kričí a je nervózna. Myslím, že matka ktorá povie, že nikdy nezvýšila hlas na svoje deti buď klame, alebo je z inej planéty.....

  • anonym
    18.02.2011, 11:08

    No ja mám tiež niekedy pocit, že ma porazí, my sme si tiež naplánovali dve deti po sebe, máme syna 2,5 roka - náročné dieťa a dcérku 10 mesiacov, takže tiež bývajú napäté chvíle a aj krik. Nemám z toho radosť, že také chvíle bývajú, ale je fakt, že sme len ľudia a niekedy sa proste stane. Tiež som s deťmi skoro stále sama, bývame na dedine, mimo všetkých známych a rodiny, muž chodí domov neskoro z práce....tiež nemám kedy a kde zrelaxovať, vodičák nemám, sme ďalej od mesta, návšteva mesta teda nepripadá do úvahy, bolo by to dlho a deti s mužom nechcú byť samé a tu v dedine nemám nikoho, s kým by som pokecala, ani malý nemá moc s kým sa pohrať....už som aj zvažovala presťahovať sa do mesta, ale z domu do paneláku....ale zas ako sú pri deťoch "starosti", tak aj radosti, a my ich máme dvojnásobné, pri dvoch deťoch :D .... a deti podrastú a my si hádam tiež nájdeme čas aj na seba...:D  tak sa drž, je to náročné, ale aj nádherné obdobie, keď sme s detičkami, keby sa ti podarilo nájsť trochu času pre seba, tak uvidíš, že to pomôže :-). 

  • anonym
    18.02.2011, 12:40

    Mila mamina vitaj v klube mamiciek na MD :D neboj nic toto co zazivas je presne to co sa na materskej zazivat ma...nie si ziadna vynimka a ja tiez nie....dnes ma mladsi dva tyzdne a starsia necele dvarokya aj ked momentalne mame tiche obdobie viem ze sa tocoskoro zvrtne adepkacit a nervacit bude na dennom poriadku vtedy ked mame taketo dni sa cudujem ze ma to dieta vobec lubi....ale je totak ked som nahnevana nicmi nevychadza som na konci amala pride a obijme ma vtedy si uvedomim ze som fakt hrozna a pride mito luto....nemam peniaze na babysiterku, nechcem otravovat stale svokru aj tak nam pomaha kedy moze manzel robi od rana do vecera a kamosky nemam....viem ze kym nepojdem do prace vela sa toho nezmenim no snazim sa byt trpezliva nie sme predsa dokonale a jednoducho mame pravo na zly den...vsetko raz pominie aj materskaa za par rokovsa budes spominat ako si pisala tutotemu a na tvari budes mat urcite usmev :D velastastia ninus

  • anonym
    18.02.2011, 12:51

    je to uplne normalne... pri detoch je to vsetko o tom istom.... Treba ty vypnut trosku

  • anonym
    18.02.2011, 13:50

    Skutocne si treba najst cas len pre seba, bez deti. Ony ta sice potrebuju, ale na 2 hodinky to vydrzia aj bez teba, preziju to. A tebe sa dobiju baterky, lepsie je, ak vypadnes z domu, na cvicenie, len tak do cukrarne na kavu s kamoskou...skus to a uvidis, ze sa to zlepsi. Ja som mala to stastie, ze som po roku MD mohla ist do prace na 1/2 uvazok a maleho varovali dve super babky, maly ma uz 4 a stale som na 3/4 uvazok, lebo potrebujem byt s malym, ale zaroven ist aj medzi ludi...Drzim palce.

  • anonym
    18.02.2011, 20:59



    vystihla si to na 100%... :-)

    ja som uz tiez na MD 4 rok, starsi syn chodi do skolky, mladsi je so mnou doma, ale uz tiez mam take stavy, ze najradsej by som sla uz do prace, no ten cas, ktory prezivame teraz sa uz nikdy nevrati, tak si to skusme vychutnat a tesit sa z toho, aj ked viem, ze obcas sa  to neda... :D

  • anonym
    19.02.2011, 18:17

    presne tak, baby, úplne s vami súhlasím. keď si to tak spätne vezmem: nesmierne som túžila po bábätku, veľa som si vystála, kým som otehotnela a porodila môjho drobca. snažila a snažím sa mu dať všetku lásku sveta, ale niekedy sa mi to moc nedarí, "zlizne" si odo mňa krik, niekedy sa nezdržím, a keď skutočne vystrája tak, že to už nepozná hraníc, tak dostane aj "výchovnú" na zadok. síce ma to bolí ešte viac a dlhšie, ako jeho... snažím sa byť maminou, dobrou, aby sme boli šťastní obaja, alebo teda s tatinom aj traja, ale nie vždy to vychádza tak, ako by sme chceli.

  • anonym
    19.02.2011, 22:11

    Źiadna mamina nie je dokonalá a taká podľa mňa aj tak neexistuje, tak sa netráp, vedˇ tiež si len človek a robíš čo môžeš. Tiež si myslím, že to chce len trochu sa niečím odreagovať... Hlavne neprepadať zlým myšlienkam o tom, že som zlá mama.

+ -
Príspevkov: 12