Z vlastnej skusenosti viem,ze clovek ktory strati niekoho blizkeho smrt znasa tazko....radit, ci poslat smsku alebo zavolat...neviem, ked pises, ze ste boli kamaratky,tak asi skor zavolaj,ako pisat smsku. ked zavolas,zistis v akom stave/ rozpolozeni sa nachadza, ale zaraky necakaj. Prezitie vlastneho dietatka je asi to najhorsie v zivote matky :-( mozno, ak mas cas, tak ju chod aspon objat a mozno sa vyplakat spolu s nou...to pomaha

Urcite jej zavolaj.Je jedno co jej povies,hlavne ze bude vediet ze na nu niekto mysli a nie je na to vsetko sama.Myslim ze cokolvek v takej situacii pomoze.

Asi to kazdy znasa inak, ale mne ked pred dvomi rokmi zomrel milovany otec, nenavidela som, ked mi niekto vyjadroval uprimnu sustrast. Podla mna to ludia hovoria len preto, ze nevedia co maju povedat. Su to prazdne zbytocne slova ktore vobec neutesia. Ked mi to niekto povedal, akoby mi pichol noz do srdca... Rovnaky ucinok to malo na mna aj po mesiaci, pol roku. V tu dobu som sa o tom s nikym nechcela rozpravat, neriesit, ani som nemohla... Aj teraz po dvoch rokoch mi vybehnu okamzite slzy, ked otca niekto spomenie.

Myslim ze ked matke umrie dieta, je to este horsie...

Ak chces, tak k nej chod, hlavne ziadne prazdne frazy, mozno len objatie a nechaj ju vyplakat, ponukni pomoc...

Presne preto nechcem vyvolavat, esemekovat a podobne, aby to tak nevnimala aj ona.

Napíš esemesku, ona rozhodne teraz nemá chuť na telefonaty.

bola kamoska, chod na pohreb a vyjadri uprimnu sustrast takymto sposobom. horsie je podla mna nevyjadrit ju uplne. Tvoja kamoska preziva traumu a prave teraz sa jej zda, ze je svet nespravodlivy. Daj jej najavo, ze zdielas bolest s nou.

aj  mojej kolegyni a dobrej kamarátke náhle umrela dcéra.Bola pár mesiacov dospelá,ale bolo a je to hrozné obdobie,bola rovestníčkou môjho syna,ťažko som sa s tým zmiernovala a doteraz to nejak nejde.S kamarátkou som bola kontakte,ale zo začiatku jej velmi pomohlo osobné stretnutie,vyrozprávanie a vyplakanie.A to zaberá aj teraz a to už od toho osudného dna prešlo pár mesiacov.Rozprávali sme sa vždy so slzami v očiach.Takže zavolaj,ale nevnucuj sa.Možno nebude mať silu sa s niekym vôbec rozprávať,dopraj jej čas.S niečim takýmto sa nedá zmieriť,iba naučiť žiť.Nič nieje horšie,ako keď rodič prežije svoje dieťa,nech už o život prišlo akokolvek.

Ja by som zanou zasla domov, ak ste sa poznali dobre a dlho tak jej to len pomoze!

keby sa toto stalo mne, tak by som nechcela ziadne telefonaty a uz vobec nie navstevy, ale sms by bola fajn.

Mne zomrel manzel pred 5rokmi, mala som len 20rokov a doma malu dcerku:baby:  Neznasala som ak ma niekto lutoval, kto o mna roky nezakopol. Len som potrebovala mat pri sebe naj kamosky, ktorým som zavolala a oni ochotne prisli. Ak bude chciet si pokecat, vyplakat sa, aby si ju polutovala:therethere:  tak sa sama ozve. Ja ti radim pockat a dostavit sa az na pohreb ak sa neozve. Ale kazdý je iný a mozno bude rada, ak jej zavolas a ubezpecis ju, ze si tu pre nu:therethere: