Keď si to nedá vysvetliť, čo tak skúsiť to inak?


Trebárs ísť s ním na cintorín a nájsť malý kamienok, ktorý ho zaručene ochráni, keď ho bude mať pri sebe?


Môžte ho aj 3x opláchnuť v rieke, čím sa účinok znásobí.


Viem trochu trafené.....

Jéééj, to s tým kamienkom sa mi zdá ako super nápad, určite si to musím zapamätať, keby sme to náhodou tiež niekedy potrebovali. Vôbec sa mi to nezdá trafené, deti predsa uveria takmer všetkému.

Ahoj,

asi ti veľmi nepomôžem ale chcem ti aspoň napísať, že v tom nie si sama. Ja mám dcérku druháčku a každý deň bojujeme aby spala sama v posteli. Tiež je od narodenia bojko. Fakticky sa stále zmietame od strachu k strachu. Proste keď sa prestala báť čertov, začala sa bosoriek. Keď sa konečne prestala báť bosoriek, bála sa duchov, potom psov, zlodejov... Sama nechce ísť ani za svet von lebo sa bojí bezdomovcov. :idoh: Nikdy sme ju nestrašili. Neviem ju nijako povzbudiť, veľakrát sme sa o jej strachu rozprávali ale keď mala také obdobie, tak proste s ňou nič nepohlo. Mrzí ma to ale ona bude asi stále bojko. Na druhej strane sú prípady, keď by mala mať strach ale ona ho vôbec nemá. To je ešte horšie. Keď ideme na túru, tak ona je schopná vyliezť čo najvyšie a ešte sa aj predkláňa na skalách, ja idem umrieť od strachu len čo na ňu pozriem. Má rada extrémne rýchlu jazdu, či už na aute alebo motorke.

Dakujem za radu, s tym kamienkom to mozno skusime, ak sa nam to nepodarilo mu to vyhovorit.... dost sme sa o tom rozpravali, tak uvidime s cim pride dnes...

no asi ma vysmejete, alebo poťukáte na čelo, ale ak sa dieťa "bojí" duchov, tak by sa tomu mala venovať patričná pozornosť, ale nie štýlom, že žiadny duchovia neexistujú, a že si dieťa vymýšľa. veľa som o tom počula, a kamarátkina malá mala aj imaginárneho kamaráta, s ktorým sa hrala, rozprávala, atd. v tomto smere decká netreba podceňovať, deti vidia svet úplne inak ako dospelí, a vidia aj to, čo my nie, pretože nám sa to zdá na základe logiky ako úplný nezmysel. na tvojom mieste by som sa so synom snažila nájsť spoločnú reč na danú tému, aby sa pred tebou neuzavrel ako pred niekým, kto ho nechápe. skús si aj na nete popozerať články na danú problematiku. my sa tiež začíname dostávať do fázy "strachu", a to má iba tri roky, tak uvidím aj ja, ako sa to vyvinie u nás:-). držím palce:-)

v troch rokoch sa vyvíja fantázia a takmer každé dieťa sa bojí.u nás je to o tom,že môj muž je tak trochu v tomto idiot (prepáč manželík,ľúbim ťa,ale toto už vieš) a strašil syna.v dobrom.lenže teraz sa syn bojí ísť aj na záchod.zabila by som muža (obrazne,chápeme sa,že?).v takomto staršom veku je to ťažšie,pretože to už nie je len o vývinovej fáze.treba s tým niečo robiť,lebo strach ho bude držať veľmi dlho.ja som sa bála hádam do svojich 15 rokov a prekonávala som ho len pomaličky.neviem,či je dobré dieťa "oklamať" rituálom.na to by bolo možno lepšie sa opýtať psychologa,čo by poradil.

ja by som to riesila s detskym psychologom ... predsa je to fundovany clovek, ktory uz urcite riesil vselijake pripady a aj podla osobnosti dietata moze podla mna najlepsie poradit. Ak to vidis ako velky problem, tak necakaj, aby sa to nahodou neprehuplo do nejalek fobie, co by teda bolo uz o hodne horsie.

Tak dnes syn hra hrdinu, ked som sa ho pytala, ci sa s tou spoluziackou o tom rozpraval, tak ze ano, ze sa mu priznala, ze si to len vymyslela. :idoh:
A syn mi tvrdi, ze on sa len robil, ze sa boji... (no jasne, ved si poznam dieta a vidim, kedy sa naozaj boji, ale akoze som mu uverila, ze to bolo vsetko divadielko). Hlavne ze uz nespomina, ze sa boji ist sam von a pod.

Na margo tych duchov, nie som si ista, ako to je, takze detom to vedome nevyvraciam. Dcera dokonca v 2 rokoch zoparkrat "videla" nejakeho uja v hornom rohu na chodbe. Ale ked sa snazim tuto debatu rozvijat, tak mi deti tvrdia, ze ziadneho ducha nikdy nevideli, ani ziadneho uja.... takze neviem nakolko pracuje fantazia a nakolko nieco moze byt realne.