Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 06.01.2011 22:33

Trápy ma to . . .

mám syna ktorý bude mať v marci 3 roky, má veľmi rád spoločnosť detí a vyžaduje si ich prítomnosť . . . v rámci mojich možností mi túto spoločnosť vždy doprajem, chodíme do MC, mám kamarátky s deťmi v približnom veku, plus rodina . . .

problém je v tom že som dosť často svedkom, že deti mu úmyselne ubližujú, napr. sácajú ho, kopú, strkajú, alebo vyhadzujú spomedzi seba, malý na to poväčšine nereaguje resp. si to nevšíma, neviem presne  opísať jeho reakciu, ak mu ublížia viac tak plače, ale chce k nim ísť naspäť . . .

dosť často ma zaráža aj reakcia mamičiek tvária sa ako by nič a ešte zazerajú na malého... posledný takýto útok skončil s veľkým monoklom pod lícom a malý vyšiel ako citlivka uplakaná . . .

ja neviem či som len precitlivela a mám to nechať tak alebo ako to riešiť . .  problém je aj v tom že aj ja mám problém zoznamovať sa s novými ľudmi a možno preto to tak citlivo beriem . . . ale stretávam sa aj s tým, že niektoré  maminy  si svoje deti vôbec nevšímajú a neriešia ak sa k niekomu správajú zlé no neviem . . .

ako je to u vás . . .

mám aj hrôzu z toho že malý ide do školky a bojím sa, že ak sa deti budú takto tiež správať, tak malý začne toto napodobňovať veď to poznáte on môže a prečo ja nie a podobne . . .

  • anonym
    06.01.2011, 23:12

    Ahoj mam o rok mladsieho syna ako ty,tiez to prezivam podobne ked mu trojrocny ublizuju,ked je to vramci hry,nemam s tym problem ak by to malo ohrozit jeho zdravie,necakam na reakiu mamicky dietata ktore mu ublizuje ale zasiahnem sama.Mlatit svoje dieta urcite nenechaj,deti robia len to co vidia. Ak dieta doma biju tak to praktizuje aj na inych detoch ked v ramci hry nevie najst inu vychodiskovu situaciu. Najdi mu takych kamaratov ktory budu normalny a nebudu sa mlatit. A to ze bude zo skolky napodobnovat "zle" deti,to je normalne,nejako sa bude musiet sam naucit branit.Mozno ho este par rokov ohranis ale co sa zamladi nauci na starobu akoby nasiel.Vysvetli mu ze to nieje spravne ked sa deti biju ale aj to ze ak niekto bude bit jeho tak by tam nemal len tak necinne stat. To strkanie vidim na mojom synovy ze berie ako hru a kopance ako uputanie pozornosti,ale niesu to kopance ze by ublizoval to nie. Drzim palce

  • anonym
    07.01.2011, 07:41

    Ahoj, to co pises, je taky odraz tejto doby. Na jednej strane rodicia chcu mat deticky, starostlivo si ich planuju, az ked budu financne na tom lepsie, a aj ked budu mat svoje byvanie. Na druhej strane, nejako zabudaju na to, ze tomu dietatu sa treba venovat a co je najhlavnejsie, aj vychovavat. To nie je demokracia, ze je im vsetko dovolene.

    Aj ja som sa neraz stala svedkom toho, ze na ihrisku sa deti bili, ci sa 'sikanovali' a mamicky pokojne sedeli a kecali bez toho, aby zasiahli.

    Ked sme boli pred par tyzdnami na besiedke v skolke, po programe sa tam deticky zacali salit a zacali behat za kulisy a samozrejme ich strhli. Bola som jedina, ktora svoju dcerku stamadial odvolala a pohrozila jej. Ucitelky len smutne pozerali, lebo kedze tam boli deti, oni do toho nezasahovali. Ved preco by mali, boli tam na to rodicia. Jeden chalan tam zacal do svojho otca kopat, len tak zo srandy, asi 10 min nic s tym nerobili...a ostatne deti na tom pozeraju...

    a potom takeho deticky vyrastaju, nehnevajte sa, ale na riadnych faganov. Tohto tyzdna sa chodime sankovat a nielen , ze deti su take neohladuplne, nechodia chore kopcom po kraji, ale uprostred kopca, zavadzaju tym, co sa spustaju...ale bola tam aj skupinka chlapcov, ktori zaparali do ostatnych, robili inym zle, dokonca aj mojej dcerke, ma 4 roky, narokom dali do cesty boby, ked sla dolu kopcom. Ked ho raz moj manzel schytili .... :twisted: Na dalsi den sme tam boli zas a tento x sa pustili do inych chalanov, normalna bitka, tak zas moj manzel a svagor boli jedini, co do toho zasiahli a rozdelovali ich...

    a potom take deti idu do skoly, na hodine pocuva mp3 prehravac, ucitelku ma v pazi, na znamkach ani na vedomostiach nezalezi, vsak si to den pred klasifikacnou opravi, vsak tatko zauraduje...

    no a dalej sa to odraza v spolocnosit, nasi bezohladni soferi...atd atd... A pomaly to tu bude ako v Anglicku, ked decka nosia do skoly noze a pribudaju smrtelne urazy aj maloletych...za prvy polrok tohto roku takto zahynulo len v Londyne 20 deti...

    a urcite nie som zastancom toho, aby sa deti mali branit inym detom...skor by sme takemu spravaniu mali vobec zabranit. TAkze ucme svoje deti byt milymi, slusnymi, ohladuplnymi, trpezlivymi...lebo sa nam to raz vrati...

  • anonym
    07.01.2011, 07:52

    ja som so svojím synčekom bola doma 3 roky, a za tie 3 roky sme mali teda fakt rušný "spoločenský život" :) :), ak sa to tak dá nazvať. ja som otvorený typ človeka, rada sa zoznamujem aj s novými ľuďmi, a stále si udržiavam vzťahy so svojmi priateľmi a tiež rodinou, takže máme stále rušno, stretávky, návštevy. väčšinou už všetky kamošky majú detičky, dosť v podobnom veku +- rok,dva, takže decká sú v podobnom veku a radi sa vyhrajú.

    Malý má tiež rád spoločnosť detí a od malička bol taký, že nebol žiadny "bitkár", bol dobrosrdečný, požičiaval hračky od mala, žiadne strkanice, ubližovanie - ale zasa sme sa aj stretávali s mamičkami, ktoré mali tiež deti v pohode, občas keď ich bolo moc, nejaké to strkanie a vytrhávanie hračiek bolo, ale deti sme napomenuli, vysvetlili im, že sme kamaráti a že kamoši sa nebijú... tak bolo dobre. bolo to asi aj tým, že sa navzájom poznali.

    prednedávnom však začal chodiť do škôlky a tam sa už naučil strkať aj vydobíjať si svoje - je ich v triede veľa a tak kto sa chce presadiť, tak asi sa musí naučiť mať aj trocha ostrejšie lakte. moc sa mi to nepáči, ale zasa radšej nech je trocha prebojnejší, ako by mal byť šikanovaný (tým prebojnejší zasa nemyslím, že mu dovolím otĺkať iné detičky, keď niekde sme)

  • anonym
    07.01.2011, 08:01

    ahoj náš syn má 3,5 roka od septembra chodí do škôlky, on bol tiež odjakživa také dobráčisko chodíme sním medzi deti má aj kamarátou vo svojom veku ale nikdy sa nevedel brániť keď mu niekto ubližoval aj som sa toho bála ako to bude v škôlke či nebude moc odstrčený. Práve naopak konečne začal byť trošku priebojnejší samozrejme zase ho musíme udržeť v nejakých medziech ale určite mu to pomohlo. A asi mu pomohlo aj to že sme ho povzbudili on vždy len prišiel ten a ten mi ublížili tak sme sa mu snažili vysvetliť že brániť sa je v poriadku nemá do nikoho začínať ale brániť sa musí a za to mu ani nenadávame.

  • anonym
    07.01.2011, 10:47

    väčšina detí je dnes priebojnejšia,občas to vyzerá že agresívna,ale tie deti za to nemôžu,môžu za to rodiča,ktorý im to dovolia.ty to synovi nedovoľ,nauč ho brániť sa,najskôr slovne,ak treba aj fyzicky,nie systémom ja ťa tiež zmlátim,ale systémom obrany,odrážať útoky.ak si to iné mamičky nevšímajú,nemaj problém zasiahnuť ty a dohovoriť dieťaťu,že tak sa predsa nespráva,chrániš len svoje dieťa.v škôlke sa môže stať,že bude ten slabší,preto ho už,aby sa bránil,je to pre deti,ktoré sú submisívnejšie dôležité,aby sa z nich nestali obete,ak sa to naučí teraz,zostane mu to po celý život.daj mu pocítiť,že za tebou môže prísť s čímkoľvek,ale najskôr,nech to skúsi vyriešiť sám.na ihrisku už nie vždy zasahujem,pokiaľ nejde do tuhého,ak sa samozrejme začínajú šarvátky typu bitka,tak zasahujem,ale inak nech si to skúsi vydiskutovať sám.je dobré že ťa to trápi,ale to nestačí.musíš syna naučiť ako riešiť spory a nie ich za neho riešiť,až ked je to nevyhnutné.asi toto všetko ovládaš,len je trošku ťažšie to zaviesť do praxe,tak  s tým začnite čo najskôr.určite to zvládnete

  • anonym
    07.01.2011, 11:53

    Uč syna brániť sa a zároveň to rieš aj s deťmi, ktorých sa to týka. Samozrejme, musíš sa duševne obrniť proti vražedným pohľadom nevychovávajúcich mamičiek. Tiež máme na ihrisku takú lavičkovú partiu, ktorá ani nevie čo ich deti robia. Ich deti sa hrajú výlučne len spolu, iné deti medzi seba nepustia, ubližujú si navzájom, pokrikujú na iné deti vulgárnosti, občas sa na niekoho dohodnú a robia mu zle. Jedná sa o skupinku predškolákov. Ja aj s mojimi deťmi ich na chvíľu znesiem, ale ľutujem ich rodičov, že to majú doma na celý život.

  • anonym
    07.01.2011, 12:45

    podla mna si typ uzkostlivej matky ... prečo to riešiš?

    Deti si svoje šarvátky maju riešiť samé. Daj syn do školky, on sa rýchlo naučí vychádzať s deťmi. Lebo tam už mu nebude za zadkom starostlivá mamička.

  • anonym
    07.01.2011, 14:20


    tak prave s takym postojom nesuhlasim, myslim, ze je rozdiel byt uzkostlivy rodic a ine, ak vase dieta trepe ine po hlave, a jeho matka sa nich pozera a smeje sa z toho... 

  • anonym
    07.01.2011, 14:29



    keby moj syn dostal po hlave, tak neriešim cudzie decko (od toho ma svojich rodičov), ale riešim svoje dieťa, že v takom prípade nesmie držať ako sprostý a revať, ale ma z tej situácie odísť - mudrejší ustúpi, prípadne aby sa vedel sam brániť. A dosť alergicky reagujem, ked sa niekto cudzí snaží vychovavať moje dieťa ked som tam ja, nech sa každy stará o svoje. Čím nechcem povedať, že by som nechala svoje dieťa, aby bolo násilné voči okoliu. No skoro každe dieťa raz capne kamaráta, nemyslí to nijako zle, len si napríklad háji svoje, alebo sa chce v danej chvíli presadiť. Ked to moj syn spraví, dohovorím mu, ale dalej to neriešime. Pretože viem, že nie vždy budem môcť byť pri nom, napríklad v škole, ked by sa stalo, že ho tam budu šikanovať.

  • anonym
    07.01.2011, 14:49

    Môj syn je neagresívne dieťa, ktoré sa vie obrániť slovne a , žiaľ musel sa naučiť obrániť aj fyzicky. S deťmi nikdy nemal problém vychádzať, je kamarádsky a komunikatívny a ja som mu rozhodne nestála vždy za zadkom. Čo ale narobíš, keď niektoré matky proste nevychovávajú, lebo im vyhovuje, že ich lotríci to na piesku vyhrávajú. Takéto situácie proste riešiť MUSÍŠ. Môj syn nanešťastie dopadol tak, že  si v škôlke na neho zasadlo zopár chlapcov a robili mu zle. On sa samozrejme bránil a väčšinou aj ubránil, preto sa pani učiteľky rozhodli, že deti si to vlastne riešia samé a nezasahovali. Ja som sa to dozvedela, žiaľ až príliš neskoro, až keď bol syn prváčik na ZŠ, lebo on doma o tom nehovoril. Povedala mi to mamička jedného dievčatka, ktoré mu bolo v škôlke spolužiačkou a spolužiaci sú aj teraz. Teraz mi je ľúto, že som to nevedela a moje dieťa žilo celé mesiace v strese. V tom čase sme riešili miernu nepravidelnosť v reči, ktorá spontanne vymizla akosi sama od saba. V tom čase syn na otázku, či by chcel bračeka, alebo sestričku hovoril, že radšej sestričku, lebo chlapci sú príliš divokí. Dnes na rovnakú otázku odpovie, že by chcel bračeka.
    Nie si úzkostlivá matka. Vo veku troch rokov, nechať deti, aby si všetky konflikty riešili samé je nezodpovednosť. Neviem, prečo niektoré matky zanedbávanie detí nazývajú výchovou k samostatnosti.

+ -
Príspevkov: 10