Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 26.12.2010 13:44

strach

som v 31 tyzdni..velmi,az mam des z porodu...ako to prezit?

  • anonym
    26.12.2010, 14:05

    Zacni riesit vecicky pre bábatko,oblecenie,perinku,postel,kocík-je toho tolko,co treba nachystat,vyprat,vyzehlit ))chod na cvicenie pre tehulky,cítaj casopisy a knihy-nie o porode,ale o tom,ako sa vyvýja dietatko,ako asi vyzerá a co robí,sleduj ho a rozprávaj s ním.a hlavne nebud na nervy lebo malické to cíti a nerobí mu to dobre.porod je bolestivý,ale prezili sme to mnohé a v okamihu ked uvidís to malé :baby:  zabudnes na vsetko a týzden po porode budes chciet dalsie dietatko.:idoh: 

  • anonym
    26.12.2010, 15:32

    Ahoj,

    nepoznám ženu, čo by sa neobávala pôrodu...je to normálne, no pôrod je úplne prirodzená vec. Zlé myšlienky Ti pomôže zahnať napríklad predpôrodná príprava, príprava veci pre bábätko a možno si dohodnúť pôrodníka - lekára, ktorému veríš. Určite je pri pôrode veľkou oporou aj osoba, ktorú máš rada a nemusí to byť práve manžel.:idance:

  • anonym
    26.12.2010, 16:18

    Neboj sa pôrodu musíš myslieť pozitívne... Pôrodom dávaš nový život a ak máš naozaj taký neprekonateľný strach tak si zaplať epidurál a budeš to mať bez bolestí :idance:

  • anonym
    26.12.2010, 16:26

    noo, ja si nemyslím, že predpôrodná príprava jej pomôže zbaviť sa strachu..skôr jej naženie ešte väčší...
    lebo tak ja som pri druhom tehu, mala veeelikanský strach......a to prvý som mala ukážkový.....
    a práve ked som chodila znovu na prípravu, a preberali sme teoriu, a plus dalšie veci o pôrode, brrrr. mala som ešte väčší strach.....

    jednoducho, neostáva ti nič iné, musíš to len zvládnuť....
    prežili sme všetky. musíš si veriť, že to zvládneš

    tá príprava ti pomôže na druhej strane, že aspon budeš mať pocit že si ako tak pripravená...že nejdeš uplne blbá. vieš približne čo ťa čaká...aj ked príprava je prd, proti realite
    ale pri prvom som mala ozaj pocit, že mi to pomohlo, lebo som vedela ako mám  dýchať..........................

    nenechaj sa ovládať tým strachom.....pomysli si, iné to zvládli a zvládnem to aj ja
    ked som sedela o trištrte roka u zubára, a nemohla mi vytrhnuť zub, tak som sa utešovala tým, že ked som zvládla pôrod, toto ma nemôže položiť.... :idoh: :D
    trápila ma tam takmer trištrte hodinu... :-( :-( :-( :-(

    tak sa drž ja ti držím palce, aby si to všetko dobre zvládla...
    a čo budeme mať????

  • anonym
    26.12.2010, 18:11

    Pre niektore baby je porod super zivotny zazitok, ine to maju tazsie. Skus mysliet pozitivne a zameraj sa na to, ze je az 50 % sanca, ze zapadnes do tej prvej skupiny :-) Rozbehnuty proces uz aj tak nezastavis, tak naco sa trapit hororovymi scenarmi

  • anonym
    26.12.2010, 18:19

    Ahoj, no tak taký panický stach ako ja určite nemáš :-) depka, a celé tehotenstvo som rozmýšľala nad strachom z porodu.. A nakoniec som si vybavila epidurál, prenášala som skoro 2 týždne, bolesti ma chytili v noci a potom sa to zvrhlo , že som nemala kedy myslieť na strach :D a malý sa narodil poobede o 14.40hod a mal 4250g a 56cm. Neboj nič, ubehne to ani nebudeš vedieť ako, a potom budeš spomínať, že ako si sa bála. Držím palce, a poradím ti, vybav si epidurál, zvládneš to lepšie :)

  • anonym
    26.12.2010, 21:24

    A hlavne sa nedaj zastrašiť rečami kamarátok, známych a všetkých premúdrych žien, čo už rodili a rady  všetko preháňajú. Nájdi si  kamarátku, ktorá nepreháňa a zbyočne nedramatizuje. Okrem toho - každá vnímame bolesť (aj všetko ostatné) inak. Čo sa jednej mohlo zdať ako neprežiteľné, Ty možno zvládneš ľavou zadnou. 
    Pôrod je prirodzený a my sme na to uspôsobené. Zvládneme to. Nie je to prechádzka ružovou záhradou, ale  zvládneme to.
    Okrem toho odporúčam to, čo  sa tu už spomenulo:
    - cvičenie
    - psychofyzickú prípravu/prehliadku pôrodnice
    - masáž hrádze
    - Kogelove cviky
    - epidurál (určite si vybav "papiere" a zaplať si ho. Ak sa v priebehu pôrodu rozhodneš, že to zvládneš aj bez neho, peniažky Ti vrátia. Bez vstupných vyšetrení Ti však epidurálku nepichnú!)
    Veľa šťastia!
    Mirka

  • anonym
    26.12.2010, 21:33

    ahoj, ja mozem k tomuto povedat iba to, ze ked som bola v porodnici a samotny porod skoncil = moja dcerka uz bola vonku, tak som zazila slastny pocit, ze vsetko to "horsie" je zrazu akoby sibnutim prutika za stotinu sekundy prec ... pocit na nezaplatenie, jednoducho kontrakcie, kontrakcie a zrazu zmiznu a ty vidis to male stvorenie, ktore si mala v brusku devat mesiacov (v mojom pripade osem) = MYSLI POZITIVNE, kazda z nas sa boji, no teraz ani neviem, ze som rodila :D

  • anonym
    27.12.2010, 08:10

    ahoj tak ja mam porod tesne pred sebou dnes som zacala 40ty tyzden. zatial som vsak nejaku paniku nepochytila skor mam paniku z toho co bude potom ci sa budem o dietatko vediet dobre postarat a podobne. porod skus brat ako prirodzenu ulohu matky..boli maminy, ktore ma chceli vystrasit tym aky mali porod oni co prezili a podobne,nenechaj sa znechutit a nepocuvaj ich. kazdy ma urcity prach bolesti, ktory vie prekonat, keby bolo najhorsie, lekari su tam na to aby nam pomohli;) drzim palce a prajem lahky porod

  • anonym
    27.12.2010, 08:31

    den porodu bol najkrajší a najúžasnejší den v mojom živote a zatial sa mu nič nevyrovnalo ... myslím, že už ani nevyrovná

  • anonym
    27.12.2010, 09:25

    ja som mala ten istý problém. porod... :excited: vybavila som si cisarsky. a cele tehotenstvo bolo zrazu fajn. bolelo to aj tak, ale ma aspon nematal myslienky a "mudre" rady kamaratok, ako to boli, ake to je strasne, ako sa to neda prezit. :iscrewloose: cakame teraz druhe. opat budem rosit cisarskym. a ver mi, som o dobry kus kludnejsia, nez som bola pri prvom, kym bolo tak, ze budem rodit prirodzene. strach z porodu je siagnoza. aj mne ju lekar napisal ako dovod cisarskeho. mne to velmi pomohlo!!!!!

  • anonym
    27.12.2010, 10:14

    Sa to povie,ale skratka sa bojim,bojim,v ktorom tyzdni si ridila,ked si bola v osmom mesiaci?Dakujem za povzbudenia.

  • anonym
    27.12.2010, 13:28

    ja som v 31 týždni prvý pôrod som mala cisarský, to bola malina, aj teraz som mala mať cisarský, ale od  29 týždňa keď sa malý otočil tak ako má to má byť prirodzený a odvtedy som z toho na prášky :excited: stále len premýšľam a strašne sa bojím ako čo . . . Dr mi povedal že byť na mojom mieste tak má strach skôr s cisarského ako z prirodzeného a nech sa nebojím, no neukľudnil ma vôbec ...

    ja jediné čo som robila predtým /prvé tehu/ a aj teraz keď niekto začne rozprávať o pôrode tak odídem, nepočúvam to a ani ma to nezaujíma, lebo ako to tu bolo spomenuté, väčšinou je veľká tendencia preháňať, len aby bol tej a tej mamičky pôrod zaujímavejší a dramatickejší . . .

    takže nie si v tom sama kto sa bojí :ups:  a v konečnom dôsledku nám ani nič iné nepomôže len si to odrodiť a prežiť a veriť, že to všetko dobre dopadne . . .

     

  • anonym
    27.12.2010, 13:58

    Ja som sa porodu tiez velmy bala,myslela som,ze nezvladnem tu bolest.Nakoniec som obe deticky rodila cisarskym.Kym prvy porod bol bez problemov,pretoze som nevedela,co ma caka..... pri druhom mi nebolo vsetko jedno a krvy by sa mi nedorezali. V momente ked som sla na operacnu salu,prepadol ma tak obrovsky strach,vsetko sa mi premietalo pred ocami,co ak sa uz nepreberiem, co ak moje deti zostanu bez matky....  dokonca sami lekari boli zo mna v soku.Sice to boli porody bezbolestne,strach z toho druheho ma mata dodnes.

  • anonym
    27.12.2010, 14:23

    Porodu sa netreba absolútne báť, je to prirodzená, normálna vec v živote ženy. Ja by som sa viac bala hociakej operácie (aj cisarskeho rezu, ktorý je vážny zasah do dutiny brušnej!!! so všetkými rizikami, ktoré sú s tým spojené).

    Bolesť počas porodu sa vydržať dá, ja si teda nepamätám nič strašné-prestrašné :idoh:  To su take bolesti, čo prídu aj odídu, postupne sa to stupnuje, ale to už ide aj babo von a človek sa dosrtane do zvlaštneho stavu, takeho tranzu, že to ani nevníma, nevnímaš plynutie času, nič ... a ked sa babo narodí, behom sekundy sú všetky bolesti zabudnuté a ženu zaplaví taky pocit šťastia, ktorý sa nedá opísať. Myslím, že by sme svoje deti tak nemilovali, keby neprichádzali na svet s bolesťou. Keby smer ich len-tak vypluli a nič by sme pri tom neprežili, asi by sme si tak nevážili život, ktorý im dávame.

    Ovela horšie to bolo tie dni potom, kym som si zvykla na starostlivosť o dieťatko, kojenie, vstávanie v noci, kúpanie, prebalovanie ... a vobec zvyknúť si na myšlienku, že to už je doživotné, že maš zodpovednosť za iného človeka už navždy.

+ -
Príspevkov: 16