Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 16.12.2010 13:46

chem tak veľa?

mám pocit,že chcem od môjho muža asi príliš.pracuje na týždňovky,chodí domov len na víkendy,soboty trávi u rodičov aj s našim starším synom.chcem od neho pár vecí a mám pocit,že na mňa kašle.vždy mi povie,že ho stále len buzerujem,krizitujem a pod.chcem aby navŕtal obrazy,ktoré mi  už sľubuje viac ako rok.chcem,aby bol v sobotu doma,pretože chcem niečo napiecť a aspoň trošku upratať,aspoň raz do roka by som mohla upratať v kľude.chcem aby konečne spravil svetlo v kúpeľni.chcem,aby opravil posteľ,lebo strašne vŕzga a už mi to lezie na nervy,budím nášho mladšieho syna,ked musím ísť v noci za starším.sľúbil mi vianočné trhy v Ba,ani z toho nič nebude,sľúbil mi výlet do ZA,ani z toho nič nebude.chcem nakúpiť nejaké veci,ale z rozpočtu nechce,aby som zobrala,vraj máme niečo vymyslieť,len neviem čo,pretože jediné odkiaľ môžme vziať peniaze sú strava a z toho uberať je fakt blbosť.kedže mal tento mesiac dobrú výplatu,myslela som,že to nebude problém,ale bude,možno väčší,ako ked nie je dobrá výplata.nechcem minúť všetky peniaze,aj ja chcem spraviť rezervu,ale sakra,ja chcem aj žiť.viem,že vianoce nie sú o peniazoch,ale je niečo zlé na tom,ked si chcem nakúpiť niečo na koláče,ked si chcem nakúpiť ovocie aj iné,ako v bežný rok?chcela som prispieť do škôlky na darčeky,aj s tým má problém.ja ked o niečo prosím,aby spravil doma,tak to trvá strašne dlho.ked mu to nepripomínam,tak ma skritizuje,že prečo som mu to nepripomenula,ked pripomínam,tak ho buzerujem a kritizujem.mám toho plné zuby.mám si nájsť kamarátku,ale nie je to tak dávno,čo ma jedna veľmi sklamala a nie som z tých,ktoré vysedávajú v baroch.kedže pracuje len na týždňovky,tak je mi ľúto ísť v nedeľu,kedy sme jediný deň spolu ako rodina,aby som išla sama niekde,pretože si musím vybrať,či budem s nimi,alebo niekde na plavárni a pod.a to budem radšej s rodinou,ktorú mám raz do týždňa po kope.je toho veľa,čo ma trápi.chcem toho tak veľa spraviť a na nič nemám čas.ked to robím,ked deti spia,tak mi je ľúto,že som si neoddýchla,pretože vďaka mladšiemu sa po nociach ešte veľmi nevyspím,ked nespia,tak mi je ľúto,že sa s nimi nehrám a nevenujem sa im.

no tak som sa vykecala,či to bude mať účinok,to neviem,ale syn sa mi krásne smeje,tak sa idem dobiť energiou od neho,aspoň že mám také úžasné deti,ked už ma manžel vytáča do nepríčetna :evil: :evil: :evil:

  • anonym
    19.12.2010, 12:29



    tak nie je ti čo závidieť..máš to velmi ťažké určite...nemáš ani oddych nič, len škoda že sa nemôžete zapájať všetci spolu aj s tým menšim......tebe to ide určite na nervy, že oni su preč a ty musíš sedieť doma...

  • anonym
    19.12.2010, 12:30



    suhlasím

  • anonym
    19.12.2010, 12:32



    presne tak, moja reč.

    chlap ked má rodinu, má sa jej venovať, nie svojim koníčkom
    nepoviem raz za čas. ale takto..určite nie
    ja by osm mu to tiež zatrhla
    a to už ani nehovorím o tých návštevách u mamičky, no by ma porazilo

  • anonym
    19.12.2010, 12:32




    :excited: :excited: :excited: :rofl: :rofl: :rofl: :rofl: :rofl: :rofl: :idance:

  • anonym
    19.12.2010, 12:33




    :rofl: :rofl: :rofl: :rofl: :rofl:

    no ked to ináč nejde..hihi

  • anonym
    19.12.2010, 19:32

    Ťažko radiť, lebo keď chceš cítiť od muža lásku a pozornosť a mať istotu, že si preňho dôležitá, potrebuješ aby to vychádzalo z jeho vnútra a nie že si si to ty vyhádala, vytrucovala, alebo zmanipulovala muža svojim správaním. Z tvojho príspevku to aspoň tak cítim..., že ti nejde o to, aby bolo vždy po tvojom, ale o to aby tvoj partner videl aj teba a tvoje potreby. A na toto žiadne rady nefungujú, len pokoj, trpezlivosť a láska z tvojej strany. Hovor mu čo ťa trápi a čo by si chcela, ale skús pokojne a bez hádok, nikto nemá rád robiť veci pod tlakom.

  • anonym
    20.12.2010, 11:16



    to je presne to čo cítim,čo chcem a čo potrebuje.to všetko okolo sú len detaily,ktoré obraz toho,že mu na mne nezáleží len dotvárajú.

  • anonym
    22.12.2010, 15:30



    Tak toto je ako z cervenej kniznice. Lenze ak prave nezijes s jasnovidcom, tak tvoj muz nemoze vediet, co chces a myslis si, ked mu to nedas najavo (chlapi maju spravidla selektivny sluch a niektore veci im mozes povedat 1000krat a oni ich predsa nepocuju) Pokoj, trpezlivost a laska su vynikajucimi pomocnikmi pri vychove deti. V partnerskom vztahu sice maju svoje miesto, ale rozhodne pred ne patri komunikacia (aj neverbalna komunikacia!!!!) a ochota (OBOCH) prisposobit sa. Ked budem len pozorna, nezna a trpezliva, tak s maximalnou pravdepodobnostou casom unudim partnera na smrt. Budem trpezliva a pokojna, ked bude potrebovat muz moju podporu (fyzicku ci psychicku) Ale zmenim sa na lutu bestiu, ak sa pokusi budovat si svoje ego na ukor rodiny. Naco by sa muz namahal travit cas s manzelkou, ktora mu jeho "vypadky" trpezlivo znasa (maximalne mu hovori, ze sa jej to nepaci, no co, nech si pofrfle, nastavi usi na prievan a hotovo)?

  • anonym
    23.12.2010, 14:54

     Naco by sa muz namahal travit cas s manzelkou, ktora mu jeho "vypadky" trpezlivo znasa (maximalne mu hovori, ze sa jej to nepaci, no co, nech si pofrfle, nastavi usi na prievan a hotovo)? [/QUOTE]

    A načo by som asi tak mala tráviť čas s chlapom, ktorý so mnou čas tráviť nechce sám od seba. Ak si to musím vyhádať, tak nemám záujem.

  • anonym
    23.12.2010, 15:18



    To nie je červená knižnica, to je život. Mala som podobného partnera ako autorka. Bol z rodiny, kde sa rodičia veľa hádali, kričali, dokonca sa aj bili, preto jeho hádky doslova vyháňali z domu. Tadiaľ proste cesta neviedla. Ja som sa zas hádať ani veľmi nechcela. Verila som, že ma má rád, len si rád robí veci po svojom a nevie si uvedomiť, že v rodine to vždy tak nejde. Snažila som sa mu dávať maximum slobody, čo sa dalo som zvládla bez neho. Ano , musela som byť strašne trpezlivá a nebolo to vždy jednoduché. Hovorila som mu, čo chcem, čo by bolo treba, komunikácia bola, len som na neho netlačila. Je dospelý zodpovedný človek, nemôžem predsa rozhodovať za neho. Celá situácia trvala viac, než rok, ale nakoniec on sám zbadal, že ja som s deťmi zohratý tým a on sa cíti ako piate koleso na voze. On sám sa rozhodol, že chce s nami tráviť viac času a je to stále lepšie. Keby som sa s ním hádala a stále mu obžúvala uši, dosiahla by som akurát tak pravý opak. Ja som skôr za pomalé riešenia, ale nech sa ten muž má šancu aj dozvedieť, že sú to aj jeho túžby a priania.

  • anonym
    23.12.2010, 20:26

    [QUOTE] anonym napísal:
     Naco by sa muz namahal travit cas s manzelkou, ktora mu jeho "vypadky" trpezlivo znasa (maximalne mu hovori, ze sa jej to nepaci, no co, nech si pofrfle, nastavi usi na prievan a hotovo)? [/QUOTE]

    A načo by som asi tak mala tráviť čas s chlapom, ktorý so mnou čas tráviť nechce sám od seba. Ak si to musím vyhádať, tak nemám záujem. [/QUOTE]

    Ved kto vravi, ze vyhadat? To urcite nie. Ani som nemala na mysli, ze dnes poviem muzovi, ako si to predstavujem a zajtra ho ovalim valcekom, ked pride o pat minut neskor :bow:  Ale ze ak donekonecna LEN vysvetlujem, co mi vadi, ako sa citim a co potrebujem (lebo moj muz to naozaj nema ako vediet sam od seba, ked na to nie je povedzme zvyknuty z domu alebo nemal iny pozitivny priklad v svojom okoli) a moj muz si robi stale po svojom, tak nebudem rodena neha a trpezlivost (co neznamena, ze sa zmenim na vrieskajucu hysterku - mimochodom o pripade, kde si niekto vyhadal prejavy lasky som veru este nepocula, to asi nebude ta spravna cesta :iscrewloose: ) Jednoducho mu dam PRIMERANYMI cinmi najavo, ze mi taketo spoluzitie nevyhovuje. Ziadnym krikom a nasilim, len tolko, aby tie neverbalne signaly pristali aj v jeho chlapskom mozgu a on si ich vedel uvedomit, zoradit a prisposobit sa situacii. Jednoducho len trpezlivostou daleko nezajdes. Mozno ak by ste boli len kratko manzelia, tak by som tomu skor "uverila" (tj. zdala by sa mi taka moznost pravdepodobnejsia), ale po dvoch detoch a rokoch manzelstva - nuz, neviem si to predstavit....

  • anonym
    28.12.2010, 08:03

    máš to hrozné...  :-( :-( 

    moja kamoška má práve taký problém, má manžela, ktorý chodí na týždňovky, síce má dobrý príjem, ale nestojí to za to. Príde domov, v sobotu letí k bratovi alebo k svokre, im "treba pomôcť", kto porobí robotu doma, to ho netrápi. S kamoškou bývajú u jej rodičov, majú tam prerobený obrovský dom, jej rodičia bývajú úplne osve, našťastie má oporu a pomoc aspoň u nich aj so svojím synom...  Od ich chlapca - majú len 1 dieťa - očakáva strašne veľa. nevenuje sa mu, ale chce, aby navštevoval všetky možné športové krúžky, chlapec to robí preto, aby mu urobil radosť, nejako extra ho to nebaví, a mám dojem, že asi aj preto, lebo sa ho bojí. Sex stojí za prd, ale druhé dieťa by náramne chcel, len asi ju má oplodniť fakt duch svätý - neberte to prosím nikto ako rúhanie.  ani som sa nečudovala, keď sa začala stretávať s jedným známym - žiadny sex, len sa jednoducho s niekým potrebovala porozprávať, tak pri kávičke, alebo niekomu zavolať, keď manžel stále nemal čas. Vtedy aj ona trocha ochladla k chlapovi, lebo už jej fakt nebol oporou v ničom - a dala mu riadne pocítiť, aby vedel, že si ňou nemá byť až taký istý, že ženuška len čaká doma, kedy si manželík urobí voľnú nedeľu - a chlapec sa rozchodu trocha aj zľakol a začal sa správať trošku inakšie. nie je to síce ani 50percentné, niežeže 100, ale lepšie ako nič. ťažko je radiť niekomu v takejto situácii, človek zvažuje všetko, hlavne pre deti rodinu - aj keď tie decká tiež vycítia, že tatino nemá čas na ne a na všetko ostatné hej.

+ -
Príspevkov: 42