Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 13.12.2010 07:27

Ako by ste sa rozhodli, keby ste boli v podobnej situacii v zamestnani?

Mam taku otazku... co by ste urobili, keby ste dostali novu ponuku v zamestnani, ale

- mate napln prace, s ktorou ste spokojne a zaroven primerane ohodnotene

- viete si zariadit cas, aby sa dalo rozumne odchadzat z prace (3x do tyzdna o tretej)

- mate dve deti a zabezpecujete poobednu logistiku (skola, skolka, kruzky)

- na druhej strane je to vyzva, avsak doteraz ste nic podobne nerobili, nemate s tym skusenosti, neviete presne do coho pojdete, este sa necitite na to, sa tak vyrazne posunut karierne vpred...

riskli by ste a prijali novu ponuku, alebo nie? myslim, ze krok spat uz neskor nie je, krok spat je len nesplnit ocakavania a dostat vypoved, alebo zistit, ze sa to neda z nejakeho dovodu zvladnut a dat vypoved...

  • anonym
    13.12.2010, 07:52

    Neriskovala by som a zostala v tej práci, kde som doteraz...si spokojna nic ti nechyba, platia ti za to, a este ti aj vychadzaju v ustrety. Mnoho mamiciek nema ziadnu a boli by velmi radi, keby si mohli prilepsit aj pracou, ktora nie je celkom podla ich predstav. nevymyslaj a vaz si ustretoveho zamestnavatela, je ich dnes ako safranu.

  • anonym
    13.12.2010, 08:21

    Nesla by som do toho. Ak si naozaj tak spokojna a novym miestom si nie si moc ista, daj na svoj instinkt. Ja som sa tiez ulakomila na poziciu, ktoru som dostala ponuknutu a skoncilo to fiaskom. Hovorim za seba, ale mozno ak to vezmes, tak si polepsis.... Skus sa poradit s nikym z firmy, kto pozna Teba, Tvoju pracu a trosku i tu novu poziciu...

  • anonym
    13.12.2010, 10:13

    praveze s ludmi, co som o tom hovorila, si myslia, ze som vhodny clovek. financne by to bol urcite tiez vyrazny posun. len ja sa este na to necitim, vidim rizika, kde by som mohla pohoriet. lenze ani neviem z toho dobre vycuvat. zatial asi budem v prechodnom stadiu, budem plnit dane ulohy avsak na doterajsej pozicii a pri doterajsom plate a tu je zase riziko, ze ked sa mi podari dobre rozbehnut, tak firma prijme noveho cloveka a ja zostanem tam, kde som bola a novy clovek nadviaze na moju pracu a preberie vysledky. ale keby som to nezvladla, tak by mi mohla zostat povodna pozicia a nemusela by som dostat vypoved... zatial som rozhodnutie neurobila, nechavam to volne plynut, mozno ma to bude neskor mrziet a mozno nie.

  • anonym
    13.12.2010, 10:21

    ja by som to zobrala...možno už nikdy nebudeš mať takúto ponuku...zober ju...a držím ti palce... :tup: :tup:

  • anonym
    13.12.2010, 12:09

    Nehnevaj sa ale riesit taketo temy na anonymnej diskusii mi pride trochu .....aby som ta neurazila napisem blbe okrem toho ze toto je vylucne tvoja vec o ktorej uvazujes a rozhodujes sa len a len ty preco ta zaujimaju nazory inych ludi??? Aby si mala potom na koho v duchu nadavat ked ti tvoje rozhodnutie casom neprinesie co si ocakavala? Jednak ludia nepoznaju tvoju situaciu, osobnost nepises absolutne nic konkretne myslim si ze zbytocne tu takato tema vznika.....samozrejme kazdy ma pravo vyjadrit sa len mi to ride tak ze to sem absolutne nepatri....prepac

  • anonym
    13.12.2010, 14:21

    nešla by som do toho. Výzvy ešte prídu, ale stratený pokoj v rodine sa ťažko nachádza...

  • anonym
    13.12.2010, 15:25

    Rozhodnutie je naozaj LEN na tebe. Vsetko v zivote ma svoje pre a proti a vsetko je vzdy nieco za nieco. Ja nevidim nic na tom, ze sa pytas aj tu v anonymnej diskusii.
    Nepises ako velke deti mas. Ani to, ci nova praca vyzaduje nadcasy, alebo staci na to len pracovny cas. Ani to, ze ci v pripade potreby by ti mal kto pomoct pri zabezpecovani poobednej logistiky.
    Ale ja by som sa urcite priklanala k zobratiu tej ponuky, ak mas aspon maly pocit, ze by sa to dalo sklbit s rodinou. Zivotne vyzvy nechodia kazdy den, a prsne, ako pises, pride niekto iny a ty ostanes tam, kde si. Okrem toho uz budes zaskatulkovana, ze to je ta, co nema odvahu na nove veci a uz ti druhykrat nemusia dat ponuku. Ked ti ju davaju aj napriek tomu, ze vedia, ze mas deti....tak to znamena, ze napriek vsetkemu si ty ich vhodny kandidat....a asi aj pre nich je prijatelnejsie dat tam cloveka, ktoreho dobre poznaju ako "kupovat macku vo vreci" z ktorej nevedia, co sa vykluje.
    Takze drzim palce, zelam vela odvahy, urcite sa rozhodnes spravne.

  • anonym
    13.12.2010, 15:45

    Pri všetkých naozaj vážnych a dôležitých životných rozhodnutiach som potrebovala cítiť vo svojom srdci jednoznačné ÁNO od Boha. Ak som ho tam cítila, šla som do toho, aj keď okolnosti neboli ideálne. Vedela som, že všetko dobre dopadne, lebo som vedela, komu dôverujem. A aj tak bolo. Neviem, či ti táto moja skúsenosť pomôže, je to môj spôsob, ako sa rozhodujem, ale ak si veriaca, tak skús a určite sa nesklameš.

  • anonym
    13.12.2010, 16:42



    záleží, aké máš prioroity

    ja napríklad, kym su deti malé, tak uplne najhlavnejší je pre mna dobrý pracovný čas, aby som stíhala brať syna v rozumnom čase zo školky a zaviezť dceru na kružky. A zaroveň potrebujem mať istotu a stabilný (aj ked priemerný) príjem.  Takže zmena neprichádza do uvahy.

    Ale ak maš finančnu situáciu takú, že možeš zariskovať a ma ti kto pomáhať s deťmi ... a je to skutočne práca, o akej už dlhší čas snívač, tak by som to riskla.

  • anonym
    13.12.2010, 18:32

    Ja si myslim, ze zalezi, ake ma clovek priority. Ja mam napriklad na prvom mieste dcerku, je este mala, takze vobec netuzim po nejakom postupe v kariere, hlavne je, aby som mala na nu cas, hoci mam priemerny prijem, ale mam manzela, ktory zaraba lepsie, takze nepotrebujeme, aby som ja dobre zarabala. Manzel zas nema tolko casu na dcerku, chodi neskoro z prace, takze mame to rozdelene, on viac zarobi a ja mam zas viac casu na dcerku a domacnost, vyhovuje nam to takto a manzel ma netlaci do toho, aby som viac zarabala. Ani si moc neviem predstavit, ako by to mohlo fungovat, keby sme sa obaja venovali kariere, neviem, co by bolo s malou dcerkou, keby sme ani jeden z nas nemali na nu cas, alebo chodili z prace obaja stresovani a unaveni. Teraz vladne klud v rodine a to je dolezite.

  • anonym
    13.12.2010, 21:48

    Kariéra? či rodina??? Bože koľkokrát som mala podobný problém....raz to skončilo tak, raz inak... Keď som si vybrala rodinu, tak som sa cítila flustrovaná....Keď som si vybrala kariéru, tak som mala výčitky svedomia....:s :s :s :s :s  Len ti napíšem svoj názor...v práci nie som šťastná...doma áno....:therethere:

  • anonym
    14.12.2010, 09:20

    Ja dodam len tolko - malokedy je to tak, ze sa na novu poziciu citis. Vzdy budes mat asi pocit, ze este musis na sebe popracovat, aby si na to "mala". Je to strach... a ten nie je dobry radca ;-)

  • anonym
    14.12.2010, 10:11

    Dakujem za nazory,

    je mi jasne, ze sa musim rozhodnut sama. presne ako bolo spominane v jednom prispevku, ide o otazku rodina vs. kariera. keby som takto formulovala otazku, tak si myslim, ze vacsina by odpovedala, ze uprednostnit rodinu. snazim sa niekde najst ten stred. je lakave mat urcity status v zamestnani, ale na druhej strane chcem byt aj s detmi, v sept. budem mat oboch skolakov, ale stale su mali na to, aby chodili sami domov, ci na kruzky.

+ -
Príspevkov: 13