nech je dieťa aké chce, v škole treba vychovávať inak ako doma. Doma si može rodič dovoliť decku dať aj po zadku, aj zakričať ... v škole su možnosti vyrazne obmedzené. Nie sme v škole takej, ako si ju pamätáme my, kde sme od učitela dostali palicou a doma sme sa to bali povedať. Dnešne deti vyrastaju uplne inak. Aj taky maly človiečik ma právo byť nehnevaný a urazený. Alebo nie? Musíme ho za každu cenu zlomiť a potrestať, zdeptať a ukázať svoju silu, lebo on je ten velky silny dospelák a ono je len male decko, čo ma byť ticho a posluchať, špeciálne pana "poloboha" - farára, lebo čo on povie je "sväté" a tomu sa neodporuje? Prečo sme my - naša generacia takí, že sa bojíme často niečo povedať a ozvať sa? Nie je príčina aj to, že nas vychovavali príliš autoritatívne?
Proste pan farar jednoznačne v škole takto veci riešiť nemôže ... ON je dospelý a ON musí zostať nad vecou, riešiť veci diplomaticky a pedagogicky , ked je na pôde školy a chce učiť. Viete kolkokrát musi učitel všeličo predýchať a najskor riadne porozmýšlať, kym začne niečo riešiť a niečo povie? Ked jeho prvotným zamerom je vychovať z detí dobrých, sebavedomých a plnohodnotných ludí? Musíte mať oči otvorené, všímať si rozne malé naznaky a vedieť, kedy sa dieťa nejako prejavuje, lebo vlastne "kričí o pomoc"? Kolkokrát niečo riešime len s rodičmi, velmi opatrne, lebo hoci decka "vyskakujú", v svojej postate su velmi krehkí a často jedna veta može vela pokaziť.
Medzi fararmi je vela skvelých ludí a par takých, čo im kazia renomé ... presne tak isto je to medzi bežnými učiteľmi. A tým redím, ak ich ta praca nebaví, nech idú pracovať inde, kde budu spokojní hlavne sami so sebou a nebudu potrebovať deptať iných ludí okolo seba, aby si dokazali, akí su úžasní.