Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 04.11.2010 00:53

Mam mat zly pocit?

Ahojte. Myslite si, ze by som mala mat zo zeba zly pocit, ked som zostala s malou na materskej az tri roky? Ako tak sledujem okolie, tak vsetky maminky naokolo sa snazia dostat do prace skor a tesia sa tam, vraj doma mentalne ochabuju a nevedia sa dockat kedy nastupia do roboty. Mne je naopak velmi luto, ze sa mi toto najkrajsie obdobie v zivote konci a pripadam si byt strasne divna, asi som nemoderna, ked sa do kolobehu rychleho zivota neponahlam, niekedy ma prepadne taky zly pocit, ci by som nemala byt ina, ci by som nemala byt ako ostatne, ponahlat sa a drat dopredu. Ja sa snazim mat zivot co najjednoduchsi, zijem pomaly, vsetko si vychutnavam, hranie s dcerkou, citanie kniziek, spolocne kreslenie, pecenie, prechadzky, vobec mi nechyba chodenie do prace, zijeme skromne, nechodim s nou ani na ziadne kruzky, uplne nam stacia prechadzky v blizkom okoli, ihrisko a domace hry, len si pripadam ako z inej planety v tomto uponahlanom svete. Niekedy mam pocit, ze do tohto sveta vobec nepatrim.

  • anonym
    04.11.2010, 14:38

    Naša susedka opatruje dve detičky, dvojročné dievčatko a trojročného chlapčeka. Minule som na ihrisku počula, ako ju obaja oslovujú mama. Ona ich to neučí, ale má aj štvorročnú dcérku a oni to opakujú po nej. Ja osobne by som mala zlý pocit z toho, že moje dieťa hovorí mama nejakej cudzej tete a nie z toho, že som s ním tri roky doma.

  • anonym
    04.11.2010, 15:11



    Ani ty nerobíš chybu, ale ani kamarátky

    nemám rada odsuchovanie mamičiek, ktoré išli do práce skor, lebo každy si to musí zvážiť podla svojich priorít, životnej situácie, možností, chuti deliť svoj čas medzi dieťa a prácu. Da sa to zvládnuť, ak človek vie robiť kopromisy. A tiež závisí od toho,a ké máte dieťa ... su deti, ktoré k opatrovatelke ani do jaslí chodiť nemožu, pere chorobu alebo su naviazané na mamu. A iným to vobec nevadí, dokonca ich to obohatí, dlma by sa nudili.

    Ja som šla do roboty skor, ale dieťa netrpelo, radšej som upustila od tip-top poriadku v domácnosti.

    Ale je rozdiel práca a práca ... su aj také, ked človek pracuje len pár hodín do týždna. Na plny úväzok by som od 1-2 ročného dieťaťa tiež nešla. Ale ak si vie nikto nájsť prácu na doma, alebo ide občas na brigádu, je to o inom.

    Niekomu je doma 3 roky pridlho, niekomu primálo. Najlepšie je, ak si to každy zbváži a vyberie podla seba, rozhodnutia iných treba tolerovať.

  • anonym
    04.11.2010, 15:23

    Ja som tiež už vyše 2 roky doma, a kedže muž plánuje dalšie dieťa tak asi ešte dalsie 4 roky aj budem doma. Ja s mojím bratom sme tiež chodili ako malí varovať, lebo mama išla skoro do roboty. Ja som to zle prežívala ešte teraz si to pamätám a nechcem to spraviť mojím deťom, poklial nebudem finančne prinútená. A tiež si hovorím, že do dôchodku sa narobím až-až.  A tiež nemám pocit, že by sa moje kamarátky-mamičky ponáhlali do roboty práve naopak.

  • anonym
    04.11.2010, 21:52



    Ja som kazdopadne tiez nechcela odsudzovat mamicky, ktore sa rozhodli ist skor do prace. Ja  to chapem, ze nie vzdy to ide zostat doma s dietatom. Mne len tak obcas pride na um, ze ako to zvladaju a tak. Ze ked som teraz s dietatom cely den aj noc, tak si neviem predstavit, ze by som nejaky ten cas vypustila a bola bez neho. Obdivujem maminy, ktore si to vedia zariadit tak, aby to bolo Tip Top.  :-)

  • anonym
    04.11.2010, 22:49

    Ahoj, ja možno trošku napíšem iný pohľad. Od októbra som nastúpila do práce, dcérka v polke septembra do škôlky, aj keď ešte nemala tri roky (bude mať v decembri). Určite neľutujem, že som s ňou bola doma, veľmi som si to užívala, mala som pocit, že si život užívam plnými dúškami, dcérka sa tiež veľmi tešila. Odvtedy, čo som nastúpila do práce, mám pocit, že nežijem, mám pocit, že stále musím v sebe niečo potláčať, lebo v práci sme 7 kolegovia v jednej kancelárii, vyskytnú sa aj konflikty a človek vlastne nevie, čo môže povedať a čo nie. Keď prídem domov o 17:00 hod, som rada, že som doma, ešte hodnú chvíľu trvá, kým zo mňa opadne napätie. Skrátka cítim sa neprirodzene, neviem, ako toto celé prekonať. Poradí mi niekto? Už som si viackrát aj poplakala, keď mi bolo ťažko, ale akosi mám problém dostať zo seba nahromadené pocity. Poradí mi niekto?

  • anonym
    05.11.2010, 06:59

    ahoj, ja som šla do práce pol roka skor ako mi končila MD (v septembri a MD mi mala končiť v následujúcom februári). V podstate to prebehlo v pohode, prac. čas som mala taký, že najneskor o 15:00 som bola doma aj s malým. Syn si zvykol v školke perfektne, vobec neprišiel k ujme, že je tam a nie so mnou. Obohatilo ho to :thumbsup:  Doma sa už aj tak s mamou nudil, potreboval deti, spoločnosť seberovných.

    Horšie to je tento rok a tiež sa vo mne kopí pocit vyčerpanosti. V robote mi dali nadčasy, 2x do týždna letím do školky pred pol piatou, aby som ešte stihla vybrať syna. Potom behám po krúžkoch so staršou. Neviem, kde mi hlava stojí. Ked proidem domov, ešte treba variť, niečo upratať, aj s deťmi sa pohrať, porozprávať a ja niekedy vidím, že nestíham, nevládzem. Večer ležím v posteli a nemožem spať, premýšlam. Po večeroch dorábam veci z roboty. Tiež sme taky kolektív, kde si človek musi davať aj pozor na usta, aby niečo nepovedal ... čo by radšej nemal.

    Každy den od malinkeho dieťať do 17:00 si neviem predstaviť. Takto by ženy robiť nemali. Ideálne by bolo, keby mali zakonný nárok na 4 alebo 6-hodinový prac. čas, ked maju male dieťa.

  • anonym
    05.11.2010, 12:04

    Mila autorka poviem ti v com robia chybu miliony mamiciek a vlastne ludia ako taky a to je ze maju tendenciu neustale sa porovnavat s niekym dalsim...si clovek si osobnost mas dusu a srdce a preto si jedinecna a osobita kazdy sme iny odlisujeme sa snad kazdym kuskom ktorym sa odlisovat mozme a preto nas je tolko......zi svoj zivot a nehlad na zivoty inych mas krasne dietatko ktore milujes a to ze bez ujmy mas sancu s nim byt najdlhsi cas ako mozes je krasne a obdivuhodne....cas leti ako voda a ty to dobre vies rob to co citis rob to co povazujes za vhodne ty tvoj zivot je o tebe nie o ostatku sveta....maj sa krasne :D

  • anonym
    05.11.2010, 12:41

    ja nemam z mojho okolia taky pocit, ze sa mamicky ponahlaju do prace, praveze mnohe su dlhorocne na RD, lebo maju tri deti za sebou... a mnohe zvazuju, ci vobec pojdu do prace, pretoze praca na polovicny uvazok sa neda vacsinou najst... a tie, ktore maju viac deti zatial do prace nesli, aj ked posledne uz chodi do skolky, resp. hladaju moznosti, co sa da robit z domu... to su vsetko mamicky VS vzdelane... mam okolo seba vela rodin s VS vzdelanim (obaja rodicia), ktori sa rozhodli pre viac deti ako dve.

     

  • anonym
    08.11.2010, 22:54

    Tu autorka. Dakujem Vam zienky, ste ma potesili, ze nie som jedina na svete, ktora si matersku uziva a chce si ju vychutnat naplno az dokonca. Ja viem, ze tie roky s malou nikdy neolutujem, asi by som skor lutovala roky v praci, kym by sa o malu staral nikto iny a pritom by som mohla byt s nou...

  • anonym
    09.11.2010, 11:40


    :clap: :tup:

  • anonym
    09.11.2010, 13:54



    ahoj, začiatky sú ťažké, veď si v práci iba mesiac, ja som sa tiež vrátila do práce po 3 rokoch na rodičovskej, ktoré som si plne užívala so svojím synátorom, boli to krásne časy... teraz keď chodím do práce a syn do škôlky, je to iné, mám menej času na spoločné chvíle, som niekedy z práce unavená, nervózna, odnesie si to aj malý... ale zasa aby sa nám lepšie žilo, tak do práce chodiť musím, predsa len život je aj o peniažkoch... aj keď je to smutné, je to tak. Takto si môžme dopriať niečo viac, čo ja viem, tento rok sme boli na dovolenke pri mori, malý je alergik, tak mu to aj dosť pomohlo, keby som bola doma bez koruny, tak sedíme doma na dvore. A malý je ešte k tomu veľmi spoločenský, takže škôlku a kamarátov v nej má rád. Neboj, keď budeš v práci dlhšie, tak sa to zmení, zvyknete si na nový režim, poprípade - ak sa ti to v práci zdá až tak neznesiteľné, skús ju zmeniť- jasné, ak je to možné, niekedy je človek šťastný, že vôbec nejakú prácu má...

     

+ -
Príspevkov: 26