Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 04.11.2010 00:53

Mam mat zly pocit?

Ahojte. Myslite si, ze by som mala mat zo zeba zly pocit, ked som zostala s malou na materskej az tri roky? Ako tak sledujem okolie, tak vsetky maminky naokolo sa snazia dostat do prace skor a tesia sa tam, vraj doma mentalne ochabuju a nevedia sa dockat kedy nastupia do roboty. Mne je naopak velmi luto, ze sa mi toto najkrajsie obdobie v zivote konci a pripadam si byt strasne divna, asi som nemoderna, ked sa do kolobehu rychleho zivota neponahlam, niekedy ma prepadne taky zly pocit, ci by som nemala byt ina, ci by som nemala byt ako ostatne, ponahlat sa a drat dopredu. Ja sa snazim mat zivot co najjednoduchsi, zijem pomaly, vsetko si vychutnavam, hranie s dcerkou, citanie kniziek, spolocne kreslenie, pecenie, prechadzky, vobec mi nechyba chodenie do prace, zijeme skromne, nechodim s nou ani na ziadne kruzky, uplne nam stacia prechadzky v blizkom okoli, ihrisko a domace hry, len si pripadam ako z inej planety v tomto uponahlanom svete. Niekedy mam pocit, ze do tohto sveta vobec nepatrim.

  • anonym
    04.11.2010, 06:51

    nemusíš, gratulujem ti, že si si to mohla dovoliť

    ja som pri prvom dieťati musela ísť do roboty skor, aj som v podstate chcela, ale s odstupom času to hodnotím ako nie príliš šťastne rozhodnutie. Pri druhom som zostala tak dlho, ako sa dalo, do 2,5 roka a nebanujem to, aj ja aj dieťa sme boli ovela spokojnejší. Aj ked som sa snažila doma "mentálne neochabnúť" tak, že som si zvyšovala kvalifikáciu a občas som si našla nejakú brigadu v mojom odbore, len 1-2 hodiny za týžden.

  • anonym
    04.11.2010, 06:55

    Vieš, keby som sa porovnávala s ľuďmi vmojom okolí, tiž si občas pripadám všelijako. Ja mám dcérku narodenú vjanuári a najradšej by som zostala s ňou doma až do ďaľšieho septembra. A úplne najradšej by som šla rovno na ďaľšiu MD. A neboj sa, takých divných je nás viac.

  • anonym
    04.11.2010, 08:07

    naco to vlastne riesis. ja mam tretie dieta, vychutnavam si to, ake su krasne, ake robia pokroky, nevinne a ze ma potrebuju a miluju cistou laskou ... ja sa cudujem tym matkam, ktore deti porodia a po pol roku ako hrdinky idu do prace a dieta supnu na vychovu cudzej osobe ... pretoze ten cas, ktory mozes travit s dietatom sa uz nevrati a co investujes do vasho vzajomneho vztahu sa ti urcite v buducnosti vrati. ja som chcela mat deti a chcem byt s nimi a starat sa o ne .... kazdy je vsak  iny a kazdy to robi tak, ako vie a ako mu to vyhovuje ... urcite nie si sama ....

  • anonym
    04.11.2010, 08:55

    suhlasim :tup: :tup:

  • anonym
    04.11.2010, 09:06

    pekne si to napísala :tup:

  • anonym
    04.11.2010, 10:00

    presne tak :tup: :clap: :tup:

  • anonym
    04.11.2010, 10:42

    Úplný súhlas s horeuvedenou citáciou a ešte dačo navyše - mala by si to začať vnímať inak (ako ja napríklad) - nie Ty si "iná" ale ten pomýlený svet okolo nás je "mimo" a teda úplne. Ja som to začala vnímať keď som sa odsťahovala z mesta na dedinu a tu je čas iný, city iné a všetko je tu prirodzenejšie. Skleníkové typy detí odložených kde-kade budú tým trpieť, či už ich matky sú si svojho konania vedomé alebo nie. Aj ja by som chcela ešte tretiu materskú!!! A vôbec z toho nemám zlý pocit, nakoľko nič na tomto hlúpom svete nie je tak dôležité, ako nový život. Bez neho by nám bolo všetko to naháňanie naprd!

  • anonym
    04.11.2010, 11:12

    vobec nie si ,,INA,, si proste spravna maminka,ktorej je svoje dietatko prednejsie ako cokolvek na svete.Tiez som s tym mojim certikom ostala doma az do konca. Ranne dectvo je k nezaplateniu.v zivote sa este narobim dost!!! NIE KAŽDÁ MATKA ZBOŽŇUJE SVOJE DIEŤATKO NADOVŠETKO.

  • anonym
    04.11.2010, 11:15

    ja som do práce nastúpila, ked mala malá 1,5 roka, išla som na pol úväzok takže som robila len doobeda a na malú mi dávala pozor mamina, no ale doteraz to lutujem. nešla som do práce pre to, lebo som tam nejak veľmi chcela ísť ale kvôli financiám a lutujem ten čas, čo som vlastne stratila, lebo som sa mohla venovať dcérke, už po robote som musela variť a aj o domácnosť sa starať, takže tolko času mi na malú neostalo a teraz to už hodnotím ako najhoršie riešenie, boli by sme vyžili aj z mužovho platu :evil: teraz sa snažíme o druhé dieťa, a ak manžel bude mať prácu, tak určite návrat do práce neplánujem do troch rokov dieťaťa. je to to najkrajšie obdobie a už si ho nenechám vziať. si úplne normálna a ako sa už písalo, bohužial tento svet normálny nie je

  • anonym
    04.11.2010, 11:17

    Podobe nieco poznam.. vsetky zeny na okolo uz davaju deti do jasiel, lebo im je doma dlho, nudia sa. Ja som povedala ze ju do jasiel nedam, pockam do skolky. A to sa uz zacali na mna zeny pozerat ako na stvorenie z inej planety... nechapu to... No nech ma bozaju v ***

  • anonym
    04.11.2010, 11:45

    je dobré, že nie som sama...to mi odľahlo :idoh: ja mám tiež strašné výčitky svedomia, že chcem zostať so synom doma do troch rokov...neviem si predstaviť, že by sa mu niekto venoval na 100 % celý deň tak ako ja - a on - náročné dieťa - si to vyžaduje. robí neuveriteľné pokroky, je šikovný, a - som určite namyslená trocha :bow: ale aj vďaka tomu, že sa mu venujem ja a naplno. dúfam že sa mi to raz vráti v podobe silného vzťahu medzi nami. dokonca po troch rokoch plánujeme zase bábätko, tak budem doma možno 6 rokov - raz v živote, už nikdy viac sa toto obdobie a ani materská dovolenka nevráti a nechcem to raz ľutovať, ako moja maminka, teta, kolegyne a všetky mamičky, ktoré v mojom okolí si materskú nevychutnali :thumbsup:

  • anonym
    04.11.2010, 12:57

    mam VS a doma som uz skoro 6 rokov s dvomi detmi. no, jedna je uz v skolke, druhu mi nevzali, lebo som doma. nedavno mi oficialne skoncila MD resp. RD. pracu si hladam. a chcem povedat len tolko, ze som nesmierne vdacna manzelovi (je zamestnanec), ze sa o nas stara, ze som sa mohla naplno venovat detom. som pevne presvedcena, ze som urobila to najlepsie co som mohla. myslim si, ze som trosku zakrpatela, musim sa dostat do starych kolaji, ale vobec to nie je ziadna tragedia. a mozno som aj trochu spohodlnela, pre mna MD bola pohoda. nemyslim si, ze sme nadpriemerna rodina, ale uplne normalna. 3x sme sa stahovali, kupili sme byt a teraz splacame hypoteku, zariadenie v byte je system co kto nepotreboval, nam sa zide. auto mame stare. tymto som chcela povedat, ze sa nemusim za nic hambit a tiez nikomu spovedat a som presvedcena, ze je to spravne, ze som bola doma.  

  • anonym
    04.11.2010, 13:31

    Ja som takisto doma už štvrtý rok a ďalšie dva ešte určite budem. Aj keď  peniažky by sa zišli, ale kedy sa máme venovať našim detičkám ak nie kým sú malinké. Poznám aj pár mamičiek, ktoré už majú dve deti a chcú zostať aj na predĺženej materskej, aby sa deťom mohli naplno venovať, voziť ich do školy, na krúžky a tak.

  • anonym
    04.11.2010, 14:24

    ahoj, vobec nie si ina, ani cudna. cudne su tie, ktore deti porodia a ponahlaju sa za karierou. len potom nechapem na co tie deti maju?preto, lebo to tak ma byt? urobila si dobre a nemaj vycitky. deti su len raz detmi, len raz sa da zazit to ako zacne chodit, ako urobi prvy krok, ako povie prvykrat mama.......tieto chvile su nezabudnutelne a nenahraditelne. ziadna praca ani kariera to nevynahradia. ja som doma uz 3,5 roka s dvoma detmi a este nejaky ten cas budem, lebo prave cakam tretie. a do roboty sa neponahlam, ani sa mi po pravde nechce, ved narobit sa mozem este kolko chcem. predpokladam, ze podla toho, ako zvysuju dochodkovy vek, tak na nas necaka dochodok ale rovno skok do rakvy. tak kam sa ponahlat? pokial si to mozes dovolit a netlaci ta topanka, tak niet co riesit. treba si to uzit s detickami.

  • anonym
    04.11.2010, 14:27

    Mňa to tiez stale napada, ze ci nie som nejaka divna, ked chcem zostat s malou cele tri roky doma a netrepem sa do prace. Ked vidim kamaratky, ako sa trieskaju do roboty, ake su stastne, stihaju dieta, pracu, rozne svoje konicky, no a ja? Ked si to tak pozrela spetne, tak u mna je to dieta, domacnost a zasa dieta, domacnost, sem tam sa najde nejaka zmena, no ale...... Ale som rada, ze som si precitala tieto prispevky az mi je tak lepsie na dusi. Niekedy si pripadam jak chudera, ktora kvasi na zadku doma pri dietati. Ale ja som s  nou rada a chcem si to s nou vychutnat. Ja som ju velmi nerada nechala napr. pri babkach alebo niekomu varovat. Bala som sa o nu, no a najma, ze mi ujde nieco podstatne, napr. nejaky velky pokrok u nej. Ked sa ucila chodit, presne vtedy som sa musela ucit do skoly, tak mi ju mama vartovala, no a ked mi povedala, ze ved ona sa ti tu uz aj nauci chodit, tak mi bolo tak tazko pri srdci ze az. Ale kazdopadne, ja som za to, aby maminy boli s detickami doma tak dlho, ako sa im to da. ;-)

+ -
Príspevkov: 26