Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 01.10.2010 22:17

moja mama

Moja mama byva v dedine nedaleko mesta, kde zijem s manzelom a s dvoma malickymi detmi. Dnes v telefonickom rozhovore som ju poprosila, ci by mi niekedy neprisla postrazit mladsieho, pretoze by som potrebovala ist na odborne vysetrenie do nemocnice. Starsi chodi do MS. Ona mi na to odpovedala, no dobre, pridem niekedy, musim sa obetovat. Ta formulka "musim sa obetovat" ma poriadne nazlostila! Povedala som mame, ze sa sprava ako 90rocna, pricom ona je este pomerne mlada zena-dochodkyna. Byva na dedine, kde ma hospodarstvo, zdedene po predkoch, takze stale je v zahrade. Okrem toho ma tam este aj svoju mamu, ktora je este pomerne samostatna, sama sa okupe, sama si operie, pomoze mame s jednoduchymi robotami v zahrade. Ja si kladiem otazku, ci je take tazke pre nu, aby sadla na autobus a odviezla sa slabu hodinku k nam???? Ved ide o jej vnucatko! Ona mi pride vypomoct domov s detmi tak 2-3 x do roka, ked muz ide na sluzobnu cestu. Ja by som uvitala, aby chodila castejsie, aby sme sa porozpravali, ona je osamela, ja som osamela, nemam tu ziadne kamaratky. Pred niekolkymi rokmi isla do predcasneho dochodku, prestahovala sa z mesta na dedinu a tam sa teraz hra na velku farmarku, pricom ju to nebavi a citi nepravost, ze musela z roboty odist.Teraz po tieto roky stravene na dedine vyslovene upada, co sa nazorov tyka, ma podla mna sociofobiu, stale je zaryta v zemi. Nie je ochotna pomoct ani mojej sestre s detmi, ktora byva v inom meste, no tiez blizko tej dediny. Aky mate nazor na chovanie mojej mamy? Ja som necakala, ze nebude mat zaujem o vnucata. Este doplnim, ze ked sme boli nedavno na navsteve u nej, tak naznacila, ze vnučence ma rada, pohrat sa s nimi ano, ale len na chvilu, potom ich radsej treba zobrat. Ked som jej naznacila, ze by moj starsi syn chcel prespat u nej na dedine, tak mi povedala, ale ved on nebude chciet, ze sa mu tam u nej nebude pacit!!! Je mi to tak luto :-(

  • anonym
    02.10.2010, 07:49

    Ahojky,

    je to ťažké , keď  mamina sa takto správa o to ťažko sa mi píše, že ja to nepoznám mne mamina pomáha s malým, ale tiež je to ťažké, nie vždy to ide a tiež je tam občas nejaká  tá poznámočka. :roll:  Snážím sa to ignorovať i keď je to ťažké a je mi to vždy tiež ľúto. :*-(

    Raz mi povedala, že jej mamina tiež nepomáhala a na všetko bola sama. Keď som sa nad tým zamyslela, tak som uznala, že má pravdu. Ja neviem čo sú to prázdniny u babky, nehovorím chodili sme tam, ale nikdy som tam neprázdninovala a spala som tam sama možno zo dva krát a pritom mama to mala ťažké nakoľko sa naši rozviedli a ona ostala na nás so sestrou sama.

    Často si uvedomujem, že automatický čakáme od rodičov, že nám budú pomáhať a starať sa o deti, kedy nám to vyhovuje. Ale musíme si uvedomiť, že oni to nie sú povinný vždy robiť, alebo robiť automaticky. Takže to nemôžeme brať ako samozrejmosť. Oni majú svoj život, svoje deti si už vychovali a tiaž chcú mať ako sa povie pokoj a nie starosti a zodpovednosť za malé deti, i keď sú to vnúčatá.

    Ja verím že mamina má vás všetkých rada aj svoje vnúčatka. Možno je to prechodné obdobie, tým, že musela ísť na predčasný dôchodok a sama sa s tým nevie vyrovnať a tým, že by mala opatrovať len vnúčatá si pripadá stará a nepotrebná, ťažko povedať čo v tom je. Tebe ale nezostáva nič iné len si skúsiť poradiť sama a občas, keď to nepôjde zariadiť ináč, prekusnúť náražky a rýchlo zabudnúť.

    Držím palce :therethere: 

     

  • anonym
    02.10.2010, 07:52

    no neurobíš nič s tým...ak nechce nechce....
    to je ten "hendikep" tých starších našich rodičov...už má svoje, a starosť o deti nechcu mať, lebo je to predsa zodpovednosť..ale že výslovne odmietne aby tam mladší ostal..
    tam je problém možno v niečom inom, ste sa nepohádalai alebo niečo také?
    síce ked ani sestre nechce pomôcť....
    nezostáva ti nič, len sa s tým zmieriť, že od nej sa pomoci nedočkáš...
    my sme sa presťahovali tiež daleko od rodičov...mám teraz malé dieťa, takže ani mne samej sa nechce cestovať...........
    a oni tiež málo chdoia, lebo v lete je roboty v záhrade(ale dobre ked prídeme si zobrať)xixi.....a v zime zas, nemôžu dom nechať opustený, lebo ked treba aby sa kurilo, aj ked je tam plyn......takže tak
    normálne teraz rozmýšlam že si skusim niekoho nájsť kto by mi posstrážil deti po prípade..našťastei muž robí tu v meste, a dá sa mu z roboty ked čosi treba, takže zatiaľ som to nemusela riešiť až tak..ale uvažujem o tom len neviem kde nájsť takého zodpovedného človeka...

    a ty by si si mala nájsť nejaké kamarátky....bude ti lahšie, aj ked čo sa týka pomoci, asi ti nepomôžu....ale aspon máš kohosi....

  • anonym
    02.10.2010, 09:17

    No u naj je to podobne az na to ze ja som slobodna matka a ked som este bola s byvalim a otaehotnela som mama mi chcela dat na potrat. Cele tehotenstvo a aj rok po narodeni dietata mi vykrykovala ze naco mi to dieta bude/je, ze som si mohla uzivat, nemusela mat starosti.... Ani ona mi ju nechce postrazit, alebo nebodaj zobrat na par dni..... :iscrewloose: :iscrewloose: . Bohuzial aj toto sa stava. Ked nechce byt s vnucatami, zbytocnu ju s tym "neotravuj" a ked bude chciet sama zavola, pride! Zisti o co prisla!

  • anonym
    02.10.2010, 09:46

    ja mám mamu a aj svokru do 15 km od môjho bydliska a neboli mi pomôcť ani raz. a to som rok so starším,ked sa narodil bývala u mojich rodičov (prerábali sme si novokúpený byt) a pomoci som sa dočkala asi takej,že raz denne mi ho postrážila na asi 15 minút,ked som sa chcela osprchovať.aj to som si ho potom často začala brávať so sebou do kúpelne,on bol v sedačke a kukal na mňa,ja som sa osprchovala za 3 minúty.mám v živej pamäti,ako sa všetci zastrájali (ešte ked som bola prvýkrát tehotná) ako budú chodiť kočíkovať a pod.no jasné,ani náhodou.manžel pracuje na týždňovky,takže ak potrebujem niečo vybaviť či už na úradoch,alebo v nemocnici,tak to absolvujem s oboma synmi.inak sa nedá.

    čo ti k tomu poradiť neviem,proste sa tým netráp (ľahko sa povie,ťažšie urobí),pokús sa nájsť si kamarátku (aj to sa ľahšie povie,ako urobí).starého psa novým kúskom nenaučíš,takže ak tvoja mama nechce,neprinútiš ju.ak však máte otvorený vzťah,tak jej skús povedať,čo by si chcela,prečo by si to chcela a možno budeš prekvapená.občas nastávajú problémy len preto,lebo si myslíme,že ostatní okolo nás vedia,čo nás trápi a čo by sme chceli a tí pritom nemajú ani tušenie.

  • anonym
    02.10.2010, 11:39

    Ahojte kocky, dakujem za reakcie. Moja mama mi nedviha mobil , samozrejme, asi je urazena, pricom som sa jej chcela ospravedlnit za"tu 90rocnu". Ja sa jej vzdy ospravedlnim, hoci viem, ze som v prave. Pomoc od nej vyuzivam malokedy, napriek tomu nechapem, preco tak na mna s... Vztah mame otvoreny, ale citim, ze sa zmenila a citim, aka je egoisticka a vsetci su podla nej proti nej, vsetci ju kritizuju, atd. Citim, ze nie je stastna, hoci ona tvrdi, ze ona jedina z rodiny nema depresie. Ja si vsak myslim, ze ona tu depresiu ma.
    Dalej ma stve, ze vidim, aka je sudrznost v inych rodinach. Moja suseda je zena vo veku mojej mamy, ale ona ma denne na starosti 2 - 3 vnucence od jej syna a dcery. Stale ich stretavam a je mi luto, ze v nasej rodine su taketo chladne vztahy. V manzelovej rodine su tiez tie vztahy normalne, ale svokra je po operacii teraz. Ona by chcela pomoct, ale sa neda. Uvedomujem si, ze starych rodicov netreba vyuzivat, nie som ten typ. S muzom sme uz 40tnici, takze si vela veci vieme zariadit sami, no ked to porovnavam s muzovou svagrinou, tak tej napr. maminka chodi dokonca zehlit postelne pradlo domov.  To je dalsi extrem. Alebo kamaratke chodi jej otec rano zaviest deti do skoly a vecer ich chodi vyzdvihnut z druziny. Oni mozu robit karieru a zarabat. Teraz konstatujem, ze najlepsie by nam bolo v zahranici, kde sme nikoho nepoznali. No mali sme viac priatelov  ako tu na Slovensku. Chybali mi rodicia, no uvedomila som si, ze to bolo jednostranne. Je mi luto, ze v nasej rodine su take vlazne vztahy. Som tiez matka, ale ja svoje deticky milujem a ked budu chciet moju pomoc, rada im aj poskytnem. Tento rodinny chlad som uz inak prediskutovavala aj s odbornikom, ale ten mi nic neporadil, len skonstatoval, ze sa s tym neviem zmierit. :-(

  • anonym
    02.10.2010, 16:53

    No moja maminka je v tomto celkom ok. Ale keď potrebujem fakt pomôcť, minule sa jednalo a môj odvoz na pohotovosť, všetci sa na mňa vykašlali, lebo manžel chodí na týždňovky a na pohotovosť ma viezla kamoška a spolu s  nami všetky naše tri deti. takže tak. Napr. minule som bola na preventívke u gynekológa aj so synom. Spolieham sa v prvom rade sama na seba. Ale napríklad teraz malý ochorel a bez slova si preňho naši v stredu prišli a ideme si preňho zajtra. A do budúcna som si dala záväzok, že sa nikdy nebudem chovať ako moja maminka, v niektorých situáciách, i keď ju nadovšetko milujem, nebudem sa chovať vonkoncom ako moja svokra, a budem sa týchto chýb vyvarovať. Len dúfam, že si môj syn vyberie nejakú normálnu babu, ja to nejak strávim:green: a budem super babka a svokra.

  • anonym
    02.10.2010, 19:34

    ja mam dobrú mamu a ked zavoláme svokre, že potrebujeme doviezť dieťa, ešte nikdy mi nepovedala nie. Nevyužívame to často, ona aj vie, že je to nutné, ked už voláme. Síce sa niekedy aj všeliako tvári, ked sa jej to nehodí, ale to nejako prekusnem. Moja mama si vnúčatká aj sama zavolá, prídu tam skoro každý den, až to niekedy musím  ja brzdiť :ishock:  :whistle:

    V autorkinom prípade je však na pováženie, prečo sa mama tak izoluje. Možno by som tam začala chodiť často, navštevovala ju, aby si na deti zvykla (a potom jej aj chýbali :tongue: ) a tiež aby videla, že o nu mate záujem stále a nielen, ked treba odložiť deti - ved asi to tak nie je, ale ona to možno tak vníma. Možno sa cíti tiež opustená, zanedbaná ... sama cítiš, že je nešťastná.

  • anonym
    02.10.2010, 21:43

    Ahoj, tu autorka.
    Chodime pomerne casto na tu dedinu, bud ja s detmi, alebo aj s manzelom. Castokrat pomahat. My sami sa ponukneme, ze prideme, ze deticky budu vonku , ja ich budem strazit a muz daco pomoze otcovi. Velakrat sa ale stane, ze ma moja mama, pripadne otec odhovoria, aby sme nechodili, volaco si vymyslia_zly cas, zima, nezakurene dobre, ze deti prechladnu, atd. Uz som im aj povedala, ze to pocitujem tak, ze nemaju o vnucence zaujem. Oni to dementovali, ze to nie je pravda. Ja som dost otvorena, ked ma nieco trapi, tak hned diskutujem. Nikdy sa nestalo, ze by zavolala mama a povedala, pridite. Ona zavola a spyta sa, ci nahodou neprideme, aby nieco navarila. Ona vela pripravuje, tak sa citi  pretazena, ze musi tolko chystat, ale my sme absolutne nenarocni, to len na dedine sa tak vyvaralo. Ja vzdy daco donesiem-kolac, nejake zdrave jedlo na ochutnavku.

  • anonym
    02.10.2010, 22:26

    Ked som si citala tvoj prispevok ,nemohla som uverit, ze babka sa distancuje od svojich vnucatiek. Je to smutne.
    Moja mama by zomrela, ak by mi aspon raz denne nezavolala a nespytala sa na nas. Mam 5 rocnu dcerku a 4 mesacneho chlapceka. Moji rodicia zo zartu hovoria, ze k nam nepojdu tyzden,len aby videli ako malicky za ten cas podrastie :D
    Nemam uz svokrovcov (aj ti boli skveli a milovali svoje vnucata) a tak nasa mala nekonecne lubi svoju babicku  aj deduska.
    Na odlahcenie temy: mozno aj tvoja mama chce vidiet, o kolko podrastú jej vnucata, ked ich uvidi.
    Ale nie...     Ako sa spravala k tebe, ked si bola dieta. Ak s prejavmi lasky setrila, tak necakaj prejavy lasky ani teraz.
    Ale si ako ja. Tiez poviem vzdy na rovinu , co citim. Inak by som sa trapila.
    Drzim palce :D

  • anonym
    03.10.2010, 08:42

    Veru, mamy a svokry si nevyberame....... Moja mama bola na nas odjakziva zla - ona chcela chlapcov a nie dievcata (bitky, najoplzlejsie nadavky). Mne, kedze som bola najstarsia a vela pomahala s mladsimi sestrami a nakupmi (a najcastejsie trestana za to, co vykonali tie mladsie), stale slubovala, ze ked budem mat deti, mi to vynahradi. Teraz je na dochodku, docela fit, ale zeby prisla....... Ani nahodou. Raz ju boli to, raz zasa ono, stale musime prist my, nikdy nie ona, ked je maly pri nej, tak ona chce, aby si k nej sadol a nic nerobil, ale kedze ma spunt dva roky a je velmi zivy, urcite sediet a nic nerobit nebude. A takisto ani nebude ticho ako myska. Ona to pochopit nechce. A svokra to iste... Manzel bol nechcene dieta a tak nechce ani vnuca......

    Babenky, ktore mate aspon ako-tak snazive maminy a svokry, vazte si to prosim, ak sa to co len trosku da. Su maminy, ktorych deti ani nevedia, co slovo babka znamena... Tie maminy mozu tym babkam pomahat, ako mozu (ci financne, ci fyzicky alebo psychicky), nikdy nebude ich praca ocenena a nikdy nedostanu ani pochvalu ci usmev. Nie to este postrazenie deticiek´, babkinych vnucatiek. Lebo tie len vyrusuju, stale nieco chcu a najmä, su potomkovia ich nechcenych deti.........

  • anonym
    03.10.2010, 21:22

    Ahojte kocky, tu autorka. Dakujem za dalsie reakcie a prispevky. Ani moja mama sa dako nepretrhala v dokazovani lasky ku mne, co si pamatam. Ked mam teraz male deti, vsetky spomienky sa vracaju do cias detstva. Ked som bola u psychologicky, tak ma nejako naviedla na myslienku, ci nahodou neboli moji rodicia sklamani, ze sa ako prvorodene narodilo dievca. Ja som prvy krat vtedy zacala o tomto premyslat a je to asi dost mozne, ze obaja boli sklamani prvorodenou dcerou. Ja som svoju mamu vzdy milovala a stale je ta najblizsia dusa pre mna, no citim, ze z jej strany to tak nie je, hoci tvrdi, ze ma vsetky svoje deti rovnako rada / mam este sestru a brata /. Pamatam si, ked som bola dieta, tak vsetky jej trapenia som ja prezivala ovela intenzivnejsie a trapila som sa  len kvoli nej / byvanie u svokry, dialkove studium VS, atd./. Ked mi roky prizvukovala, kedy sa uz konecne vydas, tak som si myslela, ze bude spokojna, ale vidim jej lahostajnost. Ked som prvy krat porodila, tak prisla posledna za mnou / cela blizka , aj vzdialena rodina sa vystriedala /. Pre mna to bola najvacsia udalost v mojom zivote / prvy porod /, ona vtedy bola v meste nieco vybavovat, no niezeby sa zastavila hned za mnou do porodnice, ale ponahlala sa domov na dedinu /neviem, co bolo take surne :evil: /. Bola som vtedy velmi sklamana...volala som jej, kedy uz konecne pride, prisla asi na 4.den, na 5. den som isla domov aj s babatkom... :-(

  • anonym
    03.10.2010, 21:56

    mila autorka, presne toto urobila po porode moja svokra a NIKDY jej to neodpustím! NIKDY!

    Den po porode, prišli moji rodičia a manžel, dokonca vyše 70-ročná babka, aby videli moje dieťa. Svokra radšej išla oslavovať švagrove meniny, jasné ... Na moje ani manželove meniny, ani na meniny našich detí neprišla ešte ani raz a to sme spolu s manželom už desať rokov.  Dáma prišla tiež až ked som už pomaly iošla domov, aj to som musela letieť ja von, elbo prišla mimo návštevných hodín a vtedy to ešte nebolo také volné ako teraz  ... vtedy som sa zaprisahala, že ak budeme mať niekedy dalšie dieťa, ani jej o tom nepoviem. Nakoniec som to nedodržala ... hlavne kvoli manželovi, predsalen je to jeho mama ... ale ten pocit už vo mne zostane navždy a nikdy už pre mna nebudeš blízka osoba.

  • anonym
    03.10.2010, 22:51

    tu autorka

    vtedy, ked som prvy krat porodila a moja mama neprisla, tak som jej hned telefonovala, ked som porodila, este som bola na porodnom stole, ona mi povedala, ze akurat nastupuje do autobusu z mesta na dedinu, ze keby prisla za mnou, tak by nestihla autobus / rodila som o 14.00, takze autobusy isli aj potom, ze musi krmit hydinu, ale ved dobre hydinu moze krmit aj neskor,ja na to, ze ju moze zaviest aj otec, ma auto, ona ze sa jej nechce ist do nemocnice, ze to je daleko, ze kym poprestupuje mestkou dopravou, ze to je OTRAVA, presne takto to povedala / bolo to pred siestimi rokmi / :-(

    pri druhom porode sa uz polepsila, prisla az dvakrat / velakrat pred tym som jej tuto story spred siestich rokov opakovala /

  • anonym
    04.10.2010, 08:35

    no to je hrozné, že je tvoja mamina taká...  :therethere: to si ani neviem predstaviť...  

    ja patrím k tým, čo majú skutočne skvelé maminy, čo sa týka starostlivosti o moje dieťatko - mám 3ročného syna, vždy mi pomáhala, už od malička, či už postrážiť, alebo upratať, navariť, keď bol úplné bábätko, často k mojim rodičom chodíme - pomaly každý víkend, a nikdy nám nedali pocítiť, že sme tam navyše. Zasa sa im naopak aj ja s manželom snažíme pomáhať, ako sa dá, či už v záhrade, alebo čo ja viem, umyť mamine okná, alebo doviesť z mesta nákup - mamina býva na dedine.

    Želala by som všetkým, aby mali takú maminu ako ja- trpezlivú, láskavú, vždy som jej hovorila, že mala byť učiteľka v materskej škôlke, je zlatá k deckám, všetky - aj od susedov, alebo mojich kamošiek, sa k nej hneď zhrnú, cítia, že ich má rada. A tiež ajmôj synátor, veď niekedy sa smejem, že by nemusel mať ani mňa a ocina, len aby bola babina...  ja som tiež zdedila niečo z  jej povahy, ale viac z ocinovej tvrdohlavosti, takže ja by som sa do MŠ nehodila, mám dosť s tým mojím malým aktivistom, ešte tak učiť niekde na strednej, to si viem predstaviť.

    S maminou sme aj stále v telefonickom kontakte, skoro každý deň si voláme, keď jej aj nevolám ja, tak jej volá ten môj malý drobec, mama, daj mi telefón, chcem telefonovať babke..  :therethere:

+ -
Príspevkov: 14