ja som po skúsenostiach s 2 deťmi zistila, že lepšie je s dieťaťom nebojovať, skor sa vždy snažiť o dohodu, aj ked prehnané vyjednávanie sa a diskutovanie tiež nie je dobré.
U dieťaťa treba posilnovať sebavedomie, chváliť ho a povzbudzovať čo všetko už dokáže, lebo je "velké" (može udrieť aj na strunu, že je "velká sestra" a musí babatku ukázať, naučiť ho, predviesť mu obliekanie, papanie, upratovanie). A niekedy aj pomôcť, hlavne ked viem, že sa ponáhlam a ovela rýchlejšie bude pomôcť mu sa obliecť. 3-ročné ešte nemusí samo, aj v školke 3-ročných ešte oblieka učitelka a postupne prenechávaju viac na deťoch a menej pomáhajú. Niekedy pomože súťažiť - napr. "Stavím sa, že ja skor oblečiem babätko ako ty sa sama oblečieš" ... a dieťa somzrejme nechať vyhrať :lol:
Neustupujem vtedy, ked dieťa začne niečo vydobýjať plačom, nerváčením, hádzaním sa o zem a podobne. Vtedy treba byť zásadová, no nenechať sa vytočiť ... deti to robia asi všetky, alebo to aspon skúšajú a je na mame, ako sa k tomu postaví. Či so sebou nechá takto manipulovať, alebo dieťaťu jasne ukáže, že revom nič nedosiahne. ja pri reve nereagujem - asi som už imunna :whistle: ale fakt ma to ABSOLUTNE nevzrušuje a v klude pokračujem v činnosti (napr. nakupovaní) ako keby aj dieťa nerevalo. Doma zvyčajne odídem do inej miestnosti a dieťa po chvíli prestane a pride ukludnené.