Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 27.09.2010 08:47

DIEťA - PROVOKATéR

:green: :green:

no poraďte mi, ako sa zachovať, ked strááááááááááááááááááášne nepočúva...proste robí si čo chce. poviem jej pekne nerob aj tak to urobí, alebo ozaj musím skričať, aby zareagovala vôbec...má tri roky..obdobie vzdoru..fuj!!!
už z nej som niekedy ozaj na nervy, niekedy nepomôže nič, len ťapnúť. lebo skúša skúša...
snažím sa vysvetlovať, dohovárať....prd platné...

  • anonym
    27.09.2010, 09:24

    Jáj, to poznám. Horšie je , že u nás obdobie vzdoru by už malo oficiálne skončiť a ešte stále trvá a trvá :think: . Dcéra má už 7 rokov  a je to rodený provokatér. Ona doslova naschvál provokuje, väčšinou keď sa nudí, nie je stredobodom pozornosti alebo sa jej nechce plniť si svoje povinnosti. Ja ju nebijem, kričať niekedy kričím lebo mi prasknú nervy :*-( , ale u nás najviac zaberá keď ju ignorujem. Proste s ňou prestanem komunikovať, len jej vysvetlím, že keď ona ignoruje moje prosby, tak ja budem ignorovať jej prosby, potreby a jej snahu o komunikáciu. To vždy zaberie ale nechcem to stále na ňu používať, stále dúfam, že z toho raz "vyrastie" aj keď sa obávam, že u nás to je skôr povahová črta alebo som spravila niekde chybu vo výchove:*-(

  • anonym
    27.09.2010, 09:58

    hm,ak mi to bude robiť do 7ich rokov, tak dakujem pekne
    ...hihi

    ked to situácia dovolí, ignorujem, ale niekedy robí také,že proste nemôžem ju nechať tak....
    že musím to nejako ukončiť

    ona nie že by ked sa nudí, proste si zmyslí a hotovo....
    akoby naschvál...
    jaj, kedy tie deti dostanu rozum už

  • anonym
    27.09.2010, 11:26

    tvoja dcéra je v období, kedy skúša, čo si môže dovoliť a čo nie, teda radšej neignoruj to čo sa ti nepáči a páči, ale to okomentuj, vyjadri pocity, lebo ak jej nedáš jednoznačne najavo či to smie alebo nie, bude to isté skúšať znovu, aby si overila, či sa ti to páči alebo nie..no a čo sa týka toho neposlúchania..tak v tomto veku ešte samotné vysvetľovanie nestačí..ešte nie je kapacita úplne pochopiť len hovorené slovo..treba konať, odviesť od činnosti čo sa ti nepáči, zobrať vec s ktorou sa nemá hrať atď..a obrniť sa trpezlivosťou..:therethere:

  • anonym
    27.09.2010, 11:33

    to poznám, tiez som takmer prisla o nervy. U nás to bolo o dosť horšie, fakt nezaberalo nič, neustale vresk, krik, hazdanie sa po zemi, kusanie, skrabanie... proste katastrofa. Navyse zijeme v zahranici, takze ani pomoct mi nemal kto...

    Nakoniec pomohla pani psychologicka na www.detskypsycholog.sk , aj rady ostatnych mamiciek na forach mamaaja a modrykonik. A hlavne, co som si uvedomila je, ze nemozem chciet, aby moje dieta bolo v pohode, ked sama v pohode nie som. Toto zistenie bolo pre mna asi klucove. Nasla som si na 2h denne studentku, ktora mi pomahala s malou, ja som kusok vypla, zrelaxovala, bola som menej nervozna. aj mala mala zmenu, co jej prospelo. A zurivost pomaly ustupovala...

    Mamicky, drzim palce aby ste to zvladli :tup:

  • anonym
    27.09.2010, 11:37

    ja s nou nemám poroblém že by sa hádzala po zemi, alebo utočila na nás...to nie...

    a potom ako jej to mám dať najavo, ked nestačí vysvetlovať????
    lebo x krát urobí to isté....

  • anonym
    27.09.2010, 11:42

    Mne sa v situáciách, kedy sa malá snaží vyložene provokovať (to už ako rodič určite máš zmáknuté a vieš takú situáciu rozpoznať) osvedčilo otočiť sa ku nej chrbtom. Napomenúť ju iba 1-2 krát a potom sa otočiť chrbtom . Samozrejme iba v prípadoch, keď nejde a zdravie alebo nebodaj o život. Vtedy ju to okamžite prestane baviť, a prejde na inú činnosť.

  • anonym
    27.09.2010, 11:48

    čo ma hnevá napr. že sa vie povyzliekať, ale obliecť už ani za svet...to si ide akože spať, samozrejme zo  spania nič, ale obliecť ani za nič...
    a čo ma tiež hnevaá, ked vie, že nemá davať mladšej cumlík ked nepoviem a ona sa prikradne ešte zozadu, a nascvhál jej ho vopchá a povie, ved chcela
    no neporazilo by vás??
    :green:

  • anonym
    27.09.2010, 12:50



    to iste mam aj ja doma, poviem starsiemu, nedvihaj braceka a aj tak ho dvihne, poviem nenos ho aj tak ho odnesie niekam, neber mu cumlik, aj tak mu ho zoberie... alebo poviem mu pod sa obliect, nepride, musim ist ja pre neho, chytim ho za ruku a ideme sa do izby obliect, pod si umyt zuby, nepride, zase idem ja pre neho... ale niekedy cakam a cakam kym sam nepride a aj sa to celkom osvedcilo... poviem obuj sa a cakam dovtedy kym sa sam neoubuje a nakoniec vsetko urobi sam..  kolko rokov ma starsia dcera??? nechodi do skolky???

  • anonym
    27.09.2010, 12:55

    tri roky má, nedala som ju do škôlky, je to komplikované.........

    u nás ona napr. chce ísť von ale nemá čas sa obliekať....lebo má ešte milion činností, ktoré treba urobiť

    aj som jej povedala, že neoblečieš sa nepôjdeme nikam....keby bola len sama tak just doma ostanem..nepôjdem nikam
    už som sa ja aj zobliekila
    to bolo kriku
    ale nepoučila sa...potom na poslednu chvilu, malá už v kočíku a ona ešte len v teplákoch a huka o dušu
    ale na další den to isté

  • anonym
    27.09.2010, 13:08



    moj syn zacal chodi do skolky teraz od sept. a myslim, ze mu to velmi pomohlo, sam si oblieka pyzamo, sam sa obuva, sam sa vyzlieka, odklada si veci a tiez som to skusala predtym tym, ze ak sa neoblecies zostanes doma, nakoniec som ho obliekla ja, ale teraz mu pripravim veci a aj ked to dlhsie trva oblecie sa sam... ale tiez niekedy sa musi pohrat este toto spravit, vymysla niekedy...

    a preco je komplikovane dat ju do skolky??? bola by si aj ty kludnejsia aby si sa viac venovala druhej dcerke.. hm???

  • anonym
    27.09.2010, 13:41

    Baby, malá ma 2 roky a 3 mesiace a zistila som, že veľa závisí od mojej nálady. Keď ma niečo trápi, tak zle reagujem na jej vrtochy, je veľmi živá a všetko chce robiť sama. No keď som spokojná ja, z nej je anjelik, taká je dobrá.

  • anonym
    27.09.2010, 13:58

    určite by jej to nebolo na škodu, ale nehcela som obidve ráno budiť aby mohla ísť do škôlky. a ráno o šiestej tiež ju budiť aby šiel muž s nou, načo......
    ešte sa navstáva dosť....

    ja neikedy reagujem ako pohodaaa, ale niekedy ozaj stačí málo


    u nás to skončilo s týmoblikeaním tak, že ako čosi jej pomôžem ale inak sa musí sama obliecť...

  • anonym
    27.09.2010, 15:32

    fuj ...ťažké obdobie, akéo som rada, že ho už mame za sebou ... ani si neviete predstaviť.

    Na každe dieťa platí asi niečo iné, u nas platilo u staršej to, že som musela byť dôsledna a jasne dala najavo, že su veci, o ktorých sa nediskutuje! Tiež niekedy reagovala len ak som začala už kričať - vlastne dcera už ide do puberty a zasa je to tak, že až ked sa vytočím a kričím po nej, tak sa spamätá a urobí čo má.

    Na moje druhé dieťa zasa platí taký klud a láskavosť, že si ho vezmeme a povieme  "ty si taky dobrý a ty ma lúbiš a ved ty predsa neplačeš a urobíš to ..." a on sa fakt zvyčajne ukludní a urobí. Ked začnem kričať, reaguje odmietavo a je ešte horší.

  • anonym
    27.09.2010, 15:36

    ked niečo slúbiš, musíš to dodržať, lebo mama z teba bude mať srandu ...

    takže bud neslubuj, čo nemožeš dodržať (napr. konkretne tu, že nepojdeš von, ked si aj tak musela ísť) ... alebo  ak niečo vyriekneš, už to musí byť naozaj tak, aj ked by si kvoli tomu musela zmeniť celý denný program.

  • anonym
    27.09.2010, 18:30



    tak to máš pravdu.....je to tak..
    ale tak oblečie sa napokon sama...až na pár detailov čo jej pomôžem...takže myslím že nejdem až tak sama proti sebe...

+ -
Príspevkov: 17