Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 17.09.2010 17:52

ako zijete

Som vydata 14 rokov,mam dve deti,9 a 7 rocne....necakane som zostala tehotna...momentalne som v 16 tyzdni...len mam rizikove tehotenstvo a do prace nemozem,zostala som uplne bez financii,kedze nemam narok na podporu a ani na nemocenske davky,nejdem rozpisovat preco....manzel zarobi cca 400 eur...tak nas zivot zaskocil....nestazujem sa,dietako budem rada ked donosim  anarodi sa zdrave....len ma zaujima ako zijete vy,co ste doma s detmi....ja som bola donedavna,lebo boli chorlavi a vynechavat v praci sa neda..a nemal kto iny prizriet.....nechcem sa stazovat na dobu...ale vlastne som si uvedomila,ze keby sa nieco stalo manzelovi..alebo mne..sme jednoducho svorc....boli ste v situacii,ze ste nemali na chleba?Prosim len nepiste ze aha ainternet ma......pisem ze momentalne sme sa dostali do takej situacie a vyzera ze bude taka na dlhsiu dobu a potom sa uvidi...aka cesta sa objavi pred nami....ja len...ze zivot je taky tazky.

  • anonym
    17.09.2010, 18:33

    manžel skutočne zarobí veľmi málo :cry:  , teda po lepšej práci by sa mal poobezerať manžel, keďže je živiteľ rodiny v momentálnej situácii. Skutočne z tak malého príjmu  sa nedá vyjsť, hlavne ke´d máte dve školopovinné deti, nech sa poobzerá po fuškách, alebo nájde druhú prácu-nebude jediný. Viem, že je to náročné, ale čo sa dá iné robiť, keď ty teraz nemôžeš......

    Držím palce:tup:

  • anonym
    17.09.2010, 18:47

    ahoj, no nezávidím a akurát som zistila, že si žijeme dobre aj ked neustále riešime, ako nam to mesačne vyjde. Nemáme finančnú rezervu, mame splátky, ale aspon obaja zarábeme a aspon moj plat je vždy istý, kedže som zamestnaná v štátnej sfére. Mimochodm, zarábam ako žena viac ako tvoj manžel a 400€ pre muža sa mi zda neskutočne málo, pritom ani nebývam v Bratislave.  Ak by som náááhodou zostala tehotná (starám sa o to, aby som už tehotná nezostala, ale nič nie je na 100%), mala by som aspon narok na PN, materské aj vyšší rodičovský.

    Inak, ja myslím, že za 14 rokov manželstva by už človek mal mať niečo vybudované, nejakú existenciu, mať nejakú prax a lepšiu prácu a nielen prežívať zo dna na den.

    Tiež sa nam stále niečo deje, všeliaké životné situácie, aj choroby, no všetko sa da zvládnuť, ak ma človek v sebe istú dávku optimizmu a tiež sa s manželom velmi lubime a podporujeme. Už mi par ludí povedalo, že sa čudujú, že sme sa nepoddali osudu a že sa dokážeme usmievať. Problemy nas práveže posilnujú. My sme spolu 10 rokov, mame aspon byt a riadne životné aj úrazové poistenia, ked manžel ochorel (vážna choroba, rok liečenia, medzitým pobyty v nemocnici, pracoval len občas, aj to len tak na 50%) a ja som bola na materskej, tak nam peniaze od poisťovne velmi pomohli, nahradili aspon z časti chýbajúci plat.

    Teraz ste v situácii, ked s tým asi nič ty nemožeš robiť, no myslím si, že manžel by sa mal zmobilizovať a nájsť si nejakú vedlajšiu prácu, alebo ísť na nejaký čas aj na týždnovky, aby niečo zarobil. Ty sa hlavne šetri, aby sa babo narodilo zdravé a v poriadku. A potom uvidíš, možno sa to všetko vyrieši akosi samo, uvidíš svetlo na konci tunela ...

  • anonym
    17.09.2010, 21:16

    ahoj,

    prečítala som si oba príspevky predtým...dovolím si trošku oponovať, resp. potvrdiť, že človek sa často nechtiac dostane do situácie, z ktorej žiaľ je takmer nulové prinajlepšom minimálne východisko.

    Ja som vysokoškolsky vzdelaná a manžel je stredoškolák, obaja sme mali celkom zaujímavú, celkom dobre platenú prácu..to bolo, keď  sme ešte nemali deti, potom prišli deti, moje dve rizikové tehotenstvá, dcérke sa ako rok a polročnej  objavilo zriedkavé ochorenie a ja som v záujme jej zdravia zostala neplánovane 6rokov doma...rodičovská minimálna, keďže nás minuli všetky úpravy a zvýhodnenia...dlhodobá liečba, ktorú poisťovňa nehradí, vraj nadštandart:twisted:  a keďže deti sú pre nás prvoradé, radšej doprajem im ako sebe...nedostali sme ani žiaden príspevok od štátu na kompenzácie, vraj nemáme nárok a mohla by som sa rozčuľovať donekonečná, nepomôže nám to...keď sa konečne dcérke polepšilo a môže normálne chodiť do školy, čo ma teší zo všetkého najviac a hovorím si, že to trápenie stálo za to a neľutujem ani sekundu, čo som venovala deťom naviac...môj manžel prišiel o dlhodobé zamestnanie tesne pred Vianocami a ja tak sme sa vymenili: on doma s deťmi a ja naspäť do práce...no po 6rokov "ničnerobenia" nemám taký nárok na mzdu, ako ostatní :green:  a vlastne som začala takmer odznova...teraz by už aj manžel mohol ísť do práce, ale naokolo žiadna nie je, keďže tiež nemáme babky a tetky na záskok a dcérke treba denne kontrolovať zdravotný stav a podávať lieky...

    Myslím, že takýchto príbehov a ľudských osudov je veľmi veľa a s mnohými som sa stretla v nemocniciach i na detských ihriskách...dôležité je nevzdávať to a veriť, že to bude lepšie...že raz bude svietiť slniečko aj pre nás.;-)

    Inak som napriek všetkému šťasný človek: mám skvelého manžela, ktorého teraz podporujem a verím, že si časom nájde znovu primeranú prácu. Mám úžasné deti, dcérke ochorenie ustupuje a verím, že raz to bude len spomienka. Mám prácu, ktorá má napĺňa a dobrých kolegov, ktorí sú aj mojimi priateľmi.

  • anonym
    17.09.2010, 21:22

    Ach jaj je to tazka situacia nezávidim ti.Ja mám len 24 rokov,manzelia sme vyse 4 rokov a máme dve dedi 4 rocnu a 10mesacneho.Manzel zarobi 850 ja mám 147 matersku.keby sme mali 3 tak neviem ako to zvládnem.Máme sice vlastný dom aketaké auto ale vsetko splácame.dalsie výdavky su inkaso,poisttka manzelova,detom sporenie,telefony,internet,manzel vela precestuje,strava takze na konci mesiaca nám fakt nic nazvys neostane.Na dovolenky nechodime.Strasne nas ubyja hypoteka.Tiež nemáme financnu rezervku keby prislo daco necakane tak neviem.Teraz je to z prácou ťazke,ja ti verim,keby moj manzel zarobil tolko co tvoj tak by sme nemali nic z toho co máme.Takze som mu velmi vdacna.Vám zela vela stastia,snád sa vás zivot aspon o máličko obráti aby ste sa mali lepsie:heart: MS

  • anonym
    17.09.2010, 21:41






    tak ako nehnevaj sa, ale toto je riadne blbý názor.....
    nechcem sa tu hádať, ale ozaj to môže byť niekedy ťažké...
    nie každý má dobrý príjem...maju dve deti, ktoré maju svoje nároky, všetci máme pôžičky...takže sme radi, že máme na chleba a všetko ostatné čo potrebujeme..
    nie vždy sa dá odkladať peniaze......

  • anonym
    17.09.2010, 22:15



    mne sa nezdá blbý

    my sme spolu kratšie, máme tiež 2 deti, tiež sme splácali úver 14000 mesačne, teraz splácame další, manžel bol rok chorý, takže vtedy bol príjem nula bodov. Ked sme sa vzali, manžel nejaký čas nepracoval vôbec, potom mal takú prácu, že viac vyniesol, ako priniesol... Potom si robil 3 roky školu, školné bolo okolo 20.000 ročne, pričom ešte precestoval a v čase, ked študoval, nemohol pracovať, takže nás ta škola vyšla drahšie, ako len to školné. A predsa mame po 10 rokoch byt aj auto, dovolíme si dovolenky aj občasný výlet s deťmi, žijeme pre niekoho možno až nadštandardne, mne sa zda že takto stredná trieda žiť má.Za 10 rokov sme sa trošku vyhrabali, všetko pomaly, systematicky. Teraz prežívame celkom dobré obdobie, zdravotne relatívne OK - to znamená, že aktuálne nemarodujeme, len berieme denne lieky, sme na diete a chodíme na kontroly a tak. Manžel sa ma čo obracať, aby si zohnal prácu, hoci ma 3 odbory.  Ale snaží sa a tých 700-800€  domov prinesie. Dokonca teraz nikam daleko ani nechodí, takže ho mam každy den doma ... no niekedy sa príde len vyspať. Ja som vzala horšie platenú prácu, aby som mohla byť s deťmi.

    Ked nam chýbali peniaze, išiel manžel na týždnovky, cele druhé tehotenstvo som bola cez pracovný týžden sama, dokonca aj ked sa dieťa narodilo bol na týždnovke, videl ho až ked sme šli domov, aj to som mu volala, že nás púšťajú, aby prišiel po mňa.  Všetko je to o prioritách. Mohol byť aj doma  a pracovať tiež za nejakých 400-500€ a mohli sme byť tiež na tom tak, že doslova by sme nemali ani na chlieb :-S  

    Autorky mi je luto, ale žial, tak to je ... dnes sa každy musí o seba postarať sám. Ja mam nervy z toho, že nemáme teraz nejako našetrené nič navyše, ale musím už začať aspon par Eur mesačne davať na stavebko.

  • anonym
    18.09.2010, 09:26

    no tak ale nie každému sa to tak dá.... :cry:

  • anonym
    18.09.2010, 10:00

    Dakujem,ze ste napisali par riadkov.

  • anonym
    18.09.2010, 10:08



    a čo luďom bráni zmeniť to ?

    Napríklad konkretne v prípade autorky u nej OK, nemože pre svoj stav TERAZ veci riešiť, ale ked sa dieťa narodí, môže si zohnať nejakú prácu na doma, ma velké deti, s babatkom aspon to 9-ročné už može pomôcť aspon hodinu denne. Tiež mam doma 9-ročné dieťa a veruže pomáha aj s mladším súrodencom, aj s varením, upratovaním...

    V prípade jej manžela už možeme polemizovať ... može sa pozerať, ako jeho rodinka živorí a tváriť sa "ja nič ja muzikant", alebo može zobrať rozum do hrsti a niečo urobiť, aby sa veci pohli k lepšiemu

  • anonym
    18.09.2010, 13:38

    Keď som zostala tehotná s prvým, manžel bol druhák na dennom štúdiu VŠ a bývali sme v podnájme v jednej izbe, pričom v byte bývali ešte iní cudzí ľudia. Nikdy sa však nestalo, že by sme nemali na chleba, alebo že by sme nemali kde spať. Ježiš povedal: "Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané." My sme tomuto uverili a skutočne to funguje: dnes bývame v trojizbovom byte, dokončujeme dom, máme aj na jogurty pre deti, aj na ovocie a vieme, komu za to vďačíme. Teraz čakáme tretie dieťatko a veľmi sa naň tešíme.

  • anonym
    18.09.2010, 13:49

    Nie,manzel musi byt doma..keby som nahodou musela do nemocnice..musi byt niekto s detmi...som sa uspokjila uz..nic netrva vecne,ako sa hovori....

  • anonym
    18.09.2010, 14:47

    no ja opíšem náš život: predtým ako sme sa vzali sme išli do sveta, tam sme si niečo zarobili. potom sme si kúpili byt , zariadili ho, mali sme dve malé deti. žiaľ manžel vtedy zarábal 8 tisíc /10 rokov dozadu/. za byt sme platili 4ticís + ostatné výdavky . tak šiel do sveta. iné  riešenie nebolo ale žiaľ žiť sme chceli. dva roky som preplakala ale stálo to za to. počas tohto obdobia som si robila vysokú školu. deti boli malé............ teraz je každý deň doma, zarobí oveľa viac.   a máme sa klop klop super.

    nedá sa mu chodiť na nejaké fušky, brigády? ve´d mohol predtým niekam ísť a nie čakať kým bude neskoro............

    no a aby si našla mamička prácu na doma? seriozna firma neexistuje!!!!

    veci pre deti predávaj a kupuj na MMB vyjde ťa to oveľa menej. ja viem máte to ťažké a nezávidím vám, ale manžel sa mal popozerať po lepšej robote skôr.......... držím palce

  • anonym
    18.09.2010, 17:06

    takto to dopadne, ked človek žije zo dna na den

    nechápem, že niekto po 14 rokoch ešte stále nemá žiadne rezervy ... ved nech počítam ako počítam, ste spolu 14 rokov, staršie dieťa ma 9 ... teda 5 rokov ste boli dokonca bezdetní a to ste si nič nenadobudli???

    Dalej, mač 9 a 7 ročné deti, teda od poslednej materskej tiež už ubehlo par rokov a ty nemáš prácu, nemáš nárok ani na podporu, ani na PN, samozrejme nebudeš mať nárok ani na materské.

    a nehnevaj sa, do takejto situácie si dovolíte priviesť dalšie dieťa :shock:  totálna nezodpovednosť, čo nerozmýšlate? Myslíš, že sa to s jeho príchodom zázračne vyrieši?

    Ked ti ženy tu poradia, aby manžel hladal lepšie platenú prácu aj za cenu, že nebude denne doma, tak nemože, lebo "keby náhodou" si musela ísť do nemocnice, tak musí byť s deťmi, to je pre mna výhovorka. Riešiť veci nechceš, chceš si nájsť ospravedlnenie, dôvody prečo sa to nedá.

    Kto chce, hladá cesty - kto nechce, hladá vyhovorky. 


     

  • anonym
    18.09.2010, 17:50

    Pokym sme nemali deti,tak sme obaja pracovali a stavali svojpomocne dom.Manzela mam sikovneho,porobi doma vsetko,po praci ide na drevo...aby sme na kureni usetrili...proste ometame sa ako mozeme....to ze cakame dietatko,budeme najstastnejsimi rodicmi,ak ho donosim...a zastavam nazor,ze rodina ma byt spolu....aj ked je pravda,ze nie vzdy to ide..my mame chvala bohu kde byvat,mame vlastne...pozicky neplatime....ja len som chcela ze zivot niekedy zaskoci....nie sme darebaci..co sedia doma na riti....manzel pracuje stale....nebol nezamestnany...ze tu su vyplaty ake su...preto mu mam vycitat ze malo donesie?Ked vsade tu davaju minimalnu?Ja som doma,ako som pisala,mame chorlave deti...potrebuju kazdy den lieky,nema mi kto prizriet...a na opatrovatelku nemam,zarobila som predtym tiez minimalnu....ja len dakujem bohu,ze sme ako tak zdravi,ked budeme zdravi,je to pre nas vsetko....usetrim tolke peniaze na liekoch....len som sa chcela prvym prispevkom vypisat...nechcem zazit pocit ,ze nemam za co detom nieco kupit,po com tuzia,aj ked kupujeme aj tak len co treba...v takychto chvilach si clovek vycisti hlavu...a spozna co je dolezite a kolko zbytocnosti nas obklopuje,nepodstatnych veci....dobre kto je vybojny,vie sa ometat,,,ma sa dobre,ale co ked clovek ochorie,alebo pride situacia,ze nemoze ...to hned ho treba odsudit ze je neschopny?Verim,ze to zvladneme....Dakujem za postrehy.

  • anonym
    18.09.2010, 18:02

    :tdown: :tdown: :tdown:

+ -
Príspevkov: 18