Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 25.08.2010 21:07

"Tak si si ho naučila"

Mamičky, už mi táto veta neskutočne, ale fakt neskutočne, lezie na nervy. Moj drobec, 9 mesiacov, ma strasne jemny spanok, zobudi sa aj na najmensi hluk, napr. zavrzga plavajuca podlaha, po ulici prejde auto a ja som nezavrela okno, u susedov zašteká pes a pod. Že s hrncami v kuchyni musim narabat ako s najdrahsim porcelanom ani nespominam... Ked som s nim vonku a on uz chce spat, musim byt potichu, ani hovorit s kamaratkou ani telefonovat... rozptyluje ho to.


Dalsia vec, že nechce ist na ruky k nikomu cudziemu, viem, že teraz možno prechadza takym obdobim, ale on nechcel ist k cudziemu od malicka, ani ked mal 4 mes., ani ked mal pol roka, no a ani teraz.


Ked to niekomu spomeniem, zabiju ma touto vetou, tak si ho naučila... Možem ja im vysvetlovat, že to, že sa budi som predsa nezistila na zaklade toho, že som bola potichu jak myška... A to, že nechce ist k nikomu cudziemu... každy mi hovori, že to preto, lebo s nim len doma sedim a nikam nechodim a doma je vzdy len so mnou a mojou mamou (som s malym sama, teda bez jeho otca) Ale ja s nim chodim von, aj medzi ludi, ale je to len chvila, vacsinu casu sme fakt sami, ale ved stale je to babo, co si vyzaduje svoj rezim a navyse, ked nemam s nim kam ist, MC nemame, do rodiny tiez velmi nie, a ani ku nam nejak vela navstev nechodi, sem-tam ku kamaratke s detmi...


Ja si myslim, že z toho vsetkeho vyrastie a bude to normalne spoločenske dieta, ale ta veta ma proste vzdy zaklincuje... a najma ked ju vyslovi žena, čo ma tiež deti, lebo ona svojmu od malicka pustala radio, TV, ona s nim od malicka chodila medzi ludi (napr. ked mal 4 mesiace tak s nim presedela cele dopoludnie v robote s byvalymi kolegynami)... vrazdila by som v tej chvili


Myslite, že na tom može byt dačo pravdy alebo to pustit z hlavy?

  • anonym
    25.08.2010, 21:21

    Podla mna ťa to irituje práve preto, lebo si myslíš, že na tom kúsok pravdy je. Keby si bola 100% presvedčená, že to pravda nie je, tak ťa takéto reči nemôžu rozhádzať.

    Nepolemizuj nad tým, či maju ludia parvdu alebo nemaju... je to TVOJE dieťa a ty si rob tak, ako uznáš za vhodné, podla svojej materskej intuície a určite nechoď proti sebe, svojim názorom a pocitom. Čo koho do toho, že sa tvoje dieťa hned zobudí? Má význam, že sebe alebo niekomu inému budeš nasilu dokazovať, že maju pravdu a dieťa sa potom nevyspí a bude nervozne? Ale von by si mala chodiť, vela ... aj ked v podstate niet kam. Nečakaj doma, že niekto príde a vyslobodí ťa zo stereotypu. Neizoluj sa, aj ked si slobodná matka, nemáš sa prečo zatvárať doma! Aj ked budeš chodiť len na dlhé prechádzky, alebo pozývaj kamarátky alebo známe k vám na dvor či na ihrisko. Vytušila som, že to maš ťažké, možno cítiš vinu za to, že si zostala s dieťaťom sama, že nemáte otca. A teraz čo? Budeš do konca života vyplakávať nad rozliatym mliekom? Alebo budeš normálne žiť kvoli sebe a hlavne kvoli tvojmu dieťaťu?

  • anonym
    25.08.2010, 21:34

    tak toto by ma vôbec nerozladilo...aj mne keď deti spia, tak som úplne potichu...snáď nebudem naschvál búchať, a nepobudím si ich...kašli na nich...povedz im svoje...nech sa každý stará o seba... :green: :green:

  • anonym
    25.08.2010, 21:59

    Prosim ta, nerob si z toho tazku hlavu. Staras sa o svoje dieta ako najlepsie vies a nikto Ti nema co vycitat. Podla mna to bude aj v povahe dietatka, ja mam takeho starsieho syna. Odmalicka ho zobudilo hocijake suchnutie a neznamych ludi sa boji doteraz a to ma 7 rokov. Kym som bola na MD len s nim, snazila som sa chodit medzi ludi, ako sa len dalo, na ihrisko, aj do materskeho centra, aj obcas niekam na navstevu, vzdy bol hanblivy a ostalo mu to. Mladsi syn je jeho pravy opak, da sa do reci s kazdym a spi ako drevo, mozeme sa pri nom kludne nahlas rozpravat. Pritom s nim som uz tolko von nechodila, len co sme starsieho vypravili do skolky, trochu sa niekam presli a sli domov spat, potom naspat do skolky - bolo uz menej casu na ihriska ci navstevy, aj kamosky, s ktorymi som predtym kocikovala strasieho, uz boli zamestnane, proste boli sme viac izolovani a prave ten syn nema problem pridat sa k cudzim detom, porozpravat s ludmi, celkovo je smelsi. Ja som ako dieta bola tiez hanbliva a utiahnuta a doteraz s tym mam problem.

    Mozno prave ti ludia, ktori Ti to hovoria, nezvladli ine problemy vo vychove alebo vseobecne v zivote, len sa s tym nechvalia. Tes sa zo svojho dietatka na take poznamky ani nereaguj.

  • anonym
    25.08.2010, 22:03

    ja mám dvoch synov,...pri jednom som mohla v miestnosti, kde spal aj vysávať:!:  a ani to s ním nehlo. a druhý, och joj... stačilo,aby vrzla podlaha ako píšeš a už mrnčal.

    Prešlo to, ale z iných situácii viem, ako niektorí ľudia, aj iné mamičky-v mojom prípade jedna kr..a vie ničiť slovami náladu.

    Rada: vyhýbaj sa tým ľuďom, čo ťa vytáčajú, príp. im daj na javo, že ťa to uráža a tiež ťa neteší, že to je takto, ako to je s jeho spánkom a pod.

    Ale deti sú deti, každé je iné, s tým nič nespravíme, musíme ich len rešpektovať a milovať ich také aké sú

    Prajem ti veľa nervov! Kitty

  • anonym
    26.08.2010, 00:05

     Hmmm, to poznám... najmä s tým spánkom...

    Podľa mojej skúsenosti je najlepšie akceptovať svoje dieťa také, aké je, nebojovať s ním, ale sa prispôsobiť situácii tak, ako Ti káže Tvoj materinský inštinkt. Tvoje dieťa je proste také, aké je, to, že má ľahký spánok, nie je predsa žiadna charakterová vada ani dôkaz, že si ako matka v niečom zlyhala. Ono sa to postupne upraví. Len si neprestávaj dôverovať a spoliehaj sa najmä na svoju materinskú intuíciu, ľudia v Tvojom okolí, akokoľvek dobre môžu mieniť svoje rady, nemajú s Tvojím dieťaťom takú pevnú väzbu ako Ty.

    Tiež súhlasím s radou, že ľuďom, ktorí Ťa iritujú, sa treba podľa možnosti vyhýbať. Rozhodne sa netreba zdôverovať tým, čo aj tak nemajú pre Teba pochopenie. Netvrdím, že sa máš teraz úplne uzatvoriť do seba, ale určite je dobré opatrne selektovať, komu sa čo oplatí/ neoplatí povedať. Často sú to veľmi bolestivé zistenia, že Ťa napr. odsudzuje Tvoja dlhoročná dôverná kamarátka, ale to už je život - jedni ľudia odchádzajú, aby mohli prísť iní, ktorí Ti budú v novej životnej situácii lepšie rozumieť.

    Vieš, niektorí ľudia rozprávajú proste len preto, aby rozprávali a ani sa poriadne nezamýšľajú nad tým, aký budú mať ich slová dopad. Iní sa zasa s pôžitkom vŕtajú v starostiach druhých ľudí, len aby si dodali sebavedomie a nemuseli riešiť svoje vlastné, často oveľa závažnejšie problémy. Je to ťažké, ale v záujme zachovania dobrého duševného zdravia sa nad to treba snažiť proste povzniesť a postupne sa obklopiť ľuďmi s pozitívnym zmýšľaním.

    Sama niekedy (vlastne dosť často) žasnem, ako dokážu byť mnohí inak rozumní a v spoločnosti vážení ľudia voči svojim deťom v rámci výchovy bezohľadní až krutí. Zobrať svoje nepokojné, plačúce dieťa do náručia, či k sebe do postele? Neexistuje! Nech si nezvyká na také rozmaznanecké maniere! Ale všimni si, že tí istí zástancovia pevných výchovných metód o pár rokov spia v jednej posteli s dvoma - troma mačkami alebo psami a zrazu im to vôbec nevadí. Čo si tým asi kompenzujú?

  • anonym
    26.08.2010, 06:39

    Len by ma zaujimalo, ako vsetci zistili ze si na vine ty??? Lebo podla mna je prirodzene, ze dieta sa zobudi na zvuk, ktory nepozna, alebo je silny! Moja ma tiez sem tam spanok ze mozem aj buchat zo skrinou a niekedy ze mi len padne minca na pokrovec a uz je hore... Aspolutne si s toho nic nerob. Ked ti to nabuduce niekto povie povedz ze ano maju pravdu (lebo to chcu pocut) alebo povedz ze on je taky taky od mala a vyrastie s toho.
    Neboj...prejde to.

    levicaiva

  • anonym
    26.08.2010, 07:23

    ahoj. no ked som to čítala, tak som presne vedela o čom píšeš. moja dcérka bola presne taká ako opisuješ a okolo 9,10 mesiacov obzvlášť. no ked začala chodiť a viac spoznávať svet po svojich, tak sa stávala stále viac samostatnou a teraz ked má 29 mesiacov, tak je to jedno životaschopné, ukecané dieťa a vôbec sa ludí nebojí. takže takéto reči si vôbec nevšímaj, s nimi som sa stretla aj ja a nesmierne ma vytáčali. často ma s nimi bombardovali bývalé kolegyne, tak som za nimi prestala chodiť :-)
    ty vieš najlepšie, čo je pre tvoje dieťa najlepšie a je to ešte naozaj len dieťa, ktoré ťa nesmierne potrebuje, tak si to uži.
    teraz už aj moja dcérka nahodila tvrdý spánok, takže pri nej môžem normálne fungovať, čo som si pred tým veru dovoliť nemohla.
    prajem pekný dník.katka

  • anonym
    26.08.2010, 07:51

    ahoj,

    názory ľudí typu "že tak si si ho naučila", púšťam jedným uchom dnu a druhým von. Každé dieťa je individuálne, a ak tvoje dieťatko zaspí iba vtedy, keď je kľud, no tak bude kľud.

    Ja som pri mojom malom občas tiež vystála svoje, prerábali sme dom, takže zvuky vŕtačky a kadejakého náradia boli súčasťou uspávania, našťastie malý si celkom "zvykol" - no čo iné mu zostávalo, a to ja by som bola koľko krát radšej, aby bol kľud, keď ho dávam spinkať, ale nebol, keď sústavne niečo búchalo... a najviac ma dorazilo, keď svokra (bývame u svokrovcov) rozprávala susedám, že ako ani vysávať nemôžu, lebo môj malý sa hneď zobudí, čo vôbec nebola pravda! a suseda samozrejme, že no to ho mám zle naučeného, ale o nejakú dobu, keď jej syn s nevestou mali bábätko - to tam bolo kriku na dvore, keď náhodou ich dedo kosil, že nech je ticho, že bábätko spí! takže asi toľko z mojej strany :)

     

  • anonym
    26.08.2010, 08:52

    :roll: :roll: :roll: booooooooooooze taketo osoby milujem!! to s tym prekrucanim pravdy. Poznam to a to dost dobre. Ked som povedala ze moja dcera sa uci na nocnik moja straka uz kazdemu v okoli rozpravala aka je mala sikovna, ako uz je bavno bez plienok ako jej to dobre ide natom nocniku a pod.....


    Z reci si nic nerob

  • anonym
    26.08.2010, 10:19

    Mne keď tiež kamarátka zahlásila ohľadom dcérinho spania, "keď si si ju tak naučila", s úsmevom som sa jej spýtala, či to myslí vážne a či si naozaj myslí, že som dcéru nejakými špeciálnymi metódami viedla k tomu, aby nevedela zaspať a aby sa budila každých 10 minút. Ona je našťastie inteligentná osoba, tak asi pochopila, že povedala niečo, čo sa ma dotklo a viac som to od nej nepočula.

    Celkovo - ja som taký typ, že málokedy si dokážem kusnúť do jazyka a podobné komentáre proste prepočuť, najmä v prípade ľudí, s ktorými musím dochádzať častejšie do styku. Tam neváham s úsmevom (aj keď v tom momente vidím načerveno a všetko vo mne vrie), slušne, ale dôrazne, usmerniť dotyčného mudrlanta do patričných medzí. Podľa mňa je lepšie dať hneď na začiatku najavo, kde sú hranice a že keď budeš potrebovať radu, tak si o ňu vieš povedať aj sama.

    Väčšinou sa stačí zasmiať a povedať "ale to sa len tak hovorí, človek nemôže všetko brať tak doslova" - napríklad keď mi nejaký dobrák radí "nebehaj toľko za ňou, každé decko musí mať rozbité kolená" a podobne. Rozumný človek sa väčšinou spamätá a prestane vyrývať. Kto nepochopil, s tým som sa proste prestala kontaktovať.

    Čo sa týka ešte toho spania - ani dospelému predsa nie je príjemné, keď potrebuje spať a v susednej miestnosti sa mu rozkrikuje návšteva. Aj som to už pár hlučným návštevníkom, ktorí mali navyše komentáre, ako má dieťa vedieť zaspávať v rušnom prostredí, otvorene povedala. A zabralo to, neboj sa, nikto neodišiel do krvi urazený.

    Ty hovoríš, že si slobodná, resp. osamelá matka, ale vieš, ono to zasa často nehrá až takú veľkú rolu - my sme tiež s prvou dcérou väčšinu času samé doma, keďže tatino je v práci. Keď bude druhé bábo, to už bude zasa iná situácia. Aj čo sa týka starostlivosti o malú, do toho 1 roka bolo dobrých 90% proste na mne, aj keď môj muž je veľmi citlivý človek a dcérku nesmierne miluje - možno práve preto sa príliš bál, aby jej nejako neublížil.

    Kamarátka mi inak poradila, aby som si pri malej cielene púšťala rádio alebo hudbu, ktorú toleruje, aby si zvykala na ľudské hlasy a aby sa neskôr toľko nebála. Neviem presne, či práve toto pomohlo, ale nemali sme v tomto ohľade problémy.

  • anonym
    26.08.2010, 11:51

    potrebuje pokoj, uplne ticho ked spi. A teda som ho tak neucila. Ked bol malicky, mavala som pustene radio, telka, vysavala som a pod. okno otvorene v noci, cez den,  pod nami cesta, (na racku v blave). V dvojizbovom byte sa to inak ani neda ... teraz ma babo 7 mesiacov byvame v dvojizbovom dome.mame dvoch psov co stale stekaju. musela som naucit psov, ze ked babo spi musi byt ticho, lebo sa prebudi na kazdy hluk. Napr. zacne plakat aj ked kohut zakikirika, alebo sme v meste a predje auto, niekto hlasno kychne a pod. Mojej sestry syn presne to iste. Nemohli sme ani kychnut ... vtedy som to nechapala, teraz to chapem ...

    My tiez byvame s babkou s dedkom uz od jeho 4 mesiaca a chce ist len ku mne. Tiez som slobodna matka, aj ked moj ex chodi kazdy vikend za nami, takze ho pozna a napriek tomu, chce ist len ku mne. Moja mama sa mu venuje cely den a moje dieta place ked ma nevidi.

    Nenut ho ist k nikomu, koho nechce, ani k tvojim najblizsim. Take deticky by mohol niekto neskor zneuzivat. Skratka mu daj cas. Vsetko sa upravi. Tak ako je to teraz, je to v poriadku. Je to spravne ucit ho, ze ked k niekomu nechce ist na ruky, tak nemusi. Tak je to dobre. Vsetko sa to upravi casom. a nie je to tym, ze si slobodna matka (trosku to citit z tvojho prispevku, ze si to vycitas). Moja sestra zije v plnhodnotnom manzelstve, teraz caka babo, jej syncek 3 (roky) sice mu uz nevadi ked niekto kychne (ked spi)  zato mamickar zostal poriadny ... drzim ti palceky a netrap sa !

  • anonym
    31.08.2010, 21:19

    ahoj, my mame to iste - i s tou inteligentnou vetou... mam dve deti (3,5 roka a 11 mesiacov), obe ked spia, musi byt bozske ticho, zvladaju iba pritlmene prelievanie vody v umyvacke :) asi pozostatok z pobytu v brusku :) rovnako mladsia nechce k nikomu na ruky, iba mamka, tato ju moze mat, len ked ma princezna dobru naladu... starsia bola taka ista - do cca 2,5 roka nalepena na mna, potom sa zacala odputavat, dnes je riadny vetroplach a general :) obe som nosila a este nosim v satke, obe som kojila dlho, mladsiu este stale kojim, a aj pri tychto cinnostiam pocuvam, ako som si ich naucila... ale uz pustam jednym uchom dnu a druhym von, pripadne odvrknem, ze hej a som na to hrda :)

  • anonym
    01.09.2010, 20:45

    Ahoj

    Súhlasím plne s ostatnými maminkami. Každé dieťa je iné. U mňa to bolo tiež tak a aj je. Prvá dcéra sa zobudila aj na spadnutý špendlík :*-( , druhej si mohla na bruchu tancovať :-P a teraz mám tretie bábo a to je kedy ako. Jeden deň spí ako drevo a na druhý deň nemôžeš dýchať hlasnejšie v druhej izbe. Manžel má tiež múdre reči veď ju neuč na ticho. A čo mám robiť v paneláku keď sme samé doma búchať pokrievkami od hrncov?
    Mne pri prvej dcérke pomohlo keď som jej pred spaním spievala. Postupne si zvykla na nejaký ten zvuk. A pomaly z toho vyrástla. Hlavne vtedy keď už začala aj chodiť a spala raz za deň to už mala hlbší spánok.
    A je úplne normálne že sa dieťa bojí cudzích ľudí. Jednoducho im neverí a basta.
    Na ostatných ľudí sa vys.. kašli. Nech si mudrujú pri vlastných deťoch.
    Mne keď svokra zahlásila pri prvej že no veď tak si si ju naučila, tak som pri prvej príležitosti keď spala schválne robila veci ktoré ona ( samozrejme že sa zobudila a nadávala) a potom jej povedala veď hádam vás nejdem učiť na ticho. A bol a je doteraz pokoj.
    Drž sa prajem ti veľa trpezlivosti budeš ju potrebovať keď si sama. Ja som bola teraz so svojou treťou dcérkou dva týždne sama doma, lebo manžel vzal staršie na dovolenku a bolo mi strašne ale strašne smutno :*-( :*-( :*-( . Ozvy sa ako to ide ďalej. ;-) ;-)

  • anonym
    01.09.2010, 20:49

    Ahoj

    Súhlasím plne s ostatnými maminkami. Každé dieťa je iné. U mňa to bolo tiež tak a aj je. Prvá dcéra sa zobudila aj na spadnutý špendlík :*-( , druhej si mohla na bruchu tancovať :-P a teraz mám tretie bábo a to je kedy ako. Jeden deň spí ako drevo a na druhý deň nemôžeš dýchať hlasnejšie v druhej izbe. Manžel má tiež múdre reči veď ju neuč na ticho. A čo mám robiť v paneláku keď sme samé doma búchať pokrievkami od hrncov?
    Mne pri prvej dcérke pomohlo keď som jej pred spaním spievala. Postupne si zvykla na nejaký ten zvuk. A pomaly z toho vyrástla. Hlavne vtedy keď už začala aj chodiť a spala raz za deň to už mala hlbší spánok.
    A je úplne normálne že sa dieťa bojí cudzích ľudí. Jednoducho im neverí a basta.
    Na ostatných ľudí sa vys.. kašli. Nech si mudrujú pri vlastných deťoch.
    Mne keď svokra zahlásila pri prvej že no veď tak si si ju naučila, tak som pri prvej príležitosti keď spala schválne robila veci ktoré ona ( samozrejme že sa zobudila a nadávala) a potom jej povedala veď hádam vás nejdem učiť na ticho. A bol a je doteraz pokoj.
    Drž sa prajem ti veľa trpezlivosti budeš ju potrebovať keď si sama. Ja som bola teraz so svojou treťou dcérkou dva týždne sama doma, lebo manžel vzal staršie na dovolenku a bolo mi strašne ale strašne smutno :*-( :*-( :*-( . Ozvy sa ako to ide ďalej. ;-) ;-)

  • anonym
    01.09.2010, 22:59

    Mamičky dakujem za reakcie. Ja v podstate viem, ze ssom ho tak nenaucila, ze proste taky je, a ako tu uz jedna mamicka pisala, tak ked som s nim sama doma, tak snad nebudem naschval robit randal... Ale zda sa mi, ze sa to asi lepsi, minule sa uz nezobudil na brechot :))


    Este som chcela dodat, preco si niektore myslite, ze si vycitam, ze som s malym ostala sama? Mozno som nieco nejako zle naformulovala, neviem ... Myslim to v dobrom, z ktorej mojej vety ste tak usudili? Ja s tym problem nemam, nie som slobodna mamina ale rozvedena a viem, ze pre moje dieta bol rozvod to najlepsie, lebo zivot s gamblerom by nestal za nic... Je tazke sa s tym vyrovnat, ale bojujeme... Viem, ze inac sa proste nedalo, ale to je uz do inej diskusie.

+ -
Príspevkov: 15