"Tak si si ho naučila"
Mamičky, už mi táto veta neskutočne, ale fakt neskutočne, lezie na nervy. Moj drobec, 9 mesiacov, ma strasne jemny spanok, zobudi sa aj na najmensi hluk, napr. zavrzga plavajuca podlaha, po ulici prejde auto a ja som nezavrela okno, u susedov zašteká pes a pod. Že s hrncami v kuchyni musim narabat ako s najdrahsim porcelanom ani nespominam... Ked som s nim vonku a on uz chce spat, musim byt potichu, ani hovorit s kamaratkou ani telefonovat... rozptyluje ho to.
Dalsia vec, že nechce ist na ruky k nikomu cudziemu, viem, že teraz možno prechadza takym obdobim, ale on nechcel ist k cudziemu od malicka, ani ked mal 4 mes., ani ked mal pol roka, no a ani teraz.
Ked to niekomu spomeniem, zabiju ma touto vetou, tak si ho naučila... Možem ja im vysvetlovat, že to, že sa budi som predsa nezistila na zaklade toho, že som bola potichu jak myška... A to, že nechce ist k nikomu cudziemu... každy mi hovori, že to preto, lebo s nim len doma sedim a nikam nechodim a doma je vzdy len so mnou a mojou mamou (som s malym sama, teda bez jeho otca) Ale ja s nim chodim von, aj medzi ludi, ale je to len chvila, vacsinu casu sme fakt sami, ale ved stale je to babo, co si vyzaduje svoj rezim a navyse, ked nemam s nim kam ist, MC nemame, do rodiny tiez velmi nie, a ani ku nam nejak vela navstev nechodi, sem-tam ku kamaratke s detmi...
Ja si myslim, že z toho vsetkeho vyrastie a bude to normalne spoločenske dieta, ale ta veta ma proste vzdy zaklincuje... a najma ked ju vyslovi žena, čo ma tiež deti, lebo ona svojmu od malicka pustala radio, TV, ona s nim od malicka chodila medzi ludi (napr. ked mal 4 mesiace tak s nim presedela cele dopoludnie v robote s byvalymi kolegynami)... vrazdila by som v tej chvili
Myslite, že na tom može byt dačo pravdy alebo to pustit z hlavy?